Misijné dobrodružstvo študentov biblickej školy v dňoch 22.-26. apríla 2010

• 

Details

Published on Monday, 24 May 2010 02:00

Pravdepodobne nejestvuje väčšie naplnenie ako to, keď poslúchneme Veľké poslanie, ktoré nám dal náš Pán Ježiš Kristus. Túto úžasnú radosť malo možnosť zakúsiť aj 31 študentov biblickej školy Slovo života v Bratislave, ktorí sa rozdelení do siedmich tímov rozišli po okolitých krajinách. Navštívili Rumunsko, Srbsko, Rakúsko, Českú republiku a Ukrajinu. Po siedmich mesiacoch každodenného počúvania Božieho Slova tak mali možnosť na vlastnej koži zažiť, čo to vlastne misia je. Nakoľko drvivá väčšina nich nemala žiadne podobné skúsenosti, bola to pre nich veľká výzva. Všetci však zažili úžasnú Božiu milosť, zmocnenie k službe a zaopatrenie. Tu sú aspoň v skratke príbehy jednotlivých tímov:

 

Srbsko:

Náš tím smeroval do Srbska, kde navštívil zbory a domáce skupiny v mestách Padina a Bačka Palanka. Mali sme možnosť slúžiť slovom a modlitbami na zhromaždeniach a domácich skupinách. Navštívili sme aj viaceré domácnosti, kde sme povzbudzovali veriacich. Zo všetkého na nás najväčší dojem urobila priateľská atmosféra a bratské spoločenstvo kresťanov. Bolo to, akoby sme sa preniesli do čias apoštolských skutkov. Nedá sa nespomenúť príslovečnú srbskú pohostinnosť s ich vychýrenými špecialitami, ako sú napr. „srbska kobasica“ či „bjely hleb“. Viacerí z nášho tímu stáli po prvýkrát pred väčšou skupinou ľudí, ale i napriek tomu sme vnímali nadprirodzenú smelosť a pomazanie k službe ako i posilnenie počas náročného programu. Zhodli sme sa na tom, že tých pár dní nás určite zmenilo. Sme presvedčení o tom, že každý kresťan by mal horieť pre misiu!

 

Brno:

Navštívili sme Brno, kde sme slúžili prevažne starším občanom v domovoch dôchodcov. Desiatkam opustených ľudí, ktorí tu dožívajú svoj život, sme mali možnosť priniesť cez piesne, básne a svedectvá posolstvo o nádeji a odpustení. Navštívili sme aj oddelenie pre tých, ktorí sú pripútaní na lôžko, a modlili sa za ich posilnenie a uzdravenie. Dokonca aj samotný personál bol veľmi otvorený pre rozhovory a osobné modlitby. Na hrade Špilberg, ktorý sa počas nacistickej okupácie v roku 1939 smutne preslávil ako stredisko pre politických väzňov, sme vyznávali hriechy národa a modlili sa za Božie odpustenie a požehnanie nielen pre Českú republiku, ale i celú Európu. Máme veľkú radosť z toho, ako nás Boh viedol a bol stále s nami. Teraz už vieme, že to nie je až také nemožné ísť na misiu a odovzdať ďalej to, čo sme sami prijali!

 

Praha:

Náš tím išiel do Prahy, kde zažil naozaj dobrodružnú evanjelizáciu. V spolupráci s domácim zborom cirkvi Slovo života sme sa predstavili s naším programom priamo na známom Václavskom námestí. A ako to už pri takýchto aktivitách býva, nie všetko fungovalo tak, ako má. Reproduktory jednoducho vypovedali poslušnosť. To nás však vôbec neodradilo, práve naopak. Snažili sme sa z uvedenej situácie vyťažiť maximum. Nie nadarmo nám na biblickej škole pripomínali, že musíme byť flexibilní. Po chválach a dráme, ktorú predviedli domáci, sme teda začali evanjelium jednoducho „kričať“, a to priamo do tvárí okolostojacich. V to popoludnie sa námestím rozliehalo evanjelium a slová „Ježiš vás miluje!“ „Vždy som obdivovala ľudí, ktorí dokážu byť bláznami pre Krista. A to som netušila, že aj ja sa ním stanem,☺“ hovorí Janka. Všade vládla úžasná otvorená atmosféra a ľudia boli nesmierne hladní po Bohu. Ovocie tejto evanjelizácie sa prejavilo hneď na druhý deň, keď na nedeľné zhromaždenie prišlo až sedem ľudí, ktorí počuli evanjelium na námestí. Haleluja! Pán si nás použil i napriek tomu, že sami sme niečo takéto robili po prvýkrát a necítili sme sa vôbec odvážni či skúsení. Celá táto misia bola pre nás svedectvo o tom, že Pán nepoužíva výhradne schopných, ale zmocňuje ochotných!

 

Viedeň:

Úžasné veci sme zažili aj my, ktorí sme navštívili Viedeň. Okrem iného sme sa napríklad zúčastnili večernej pouličnej evanjelizácie na námestí Schwedenplatz v centre mesta. Tu sme rozdávali traktáty, prezentovali drámu a kázali evanjelium. Boli sme prekvapení z otvorenosti ľudí voči evanjeliu. Viacerí k nám totiž prichádzali a chceli sa rozprávať o Bohu. Jeden z nich aj na mieste prijal spasenie. A keď sme potom neskoro večer ponúkali okoloidúcim na tom istom námestí zdarma kávu, o návštevníkov sme naozaj núdzu nemali. Stačilo len kričať: „Káva zadarmo!“ Počas ďalších dní sme sa modlili za mesto, pomáhali v kancelárii zboru, slúžili mladým ľuďom a aj bezdomovcom. Práve s touto skupinou viedenská cirkev v posledných rokoch intenzívne pracuje a už majú aj mnohé výsledky.

 

Arad:

Miestom našej služby v Rumunsku bolo mestečko Arad a hlavne miestna letničná cirkev „River Revival Church.“ Hoci tento zbor nie je veľký – má len okolo 50 členov, veriaci úprimne milujú Pána a chcú mu slúžiť. Za posledné obdobie rozvinuli najmä prácu medzi nezasiahnutými deťmi a mládežou. Určite nezabudneme na to, ako sme v uliciach mesta prezlečení za klaunov oslovovali deti a pozývali ich na detské zhromaždenie. Nakoniec prišlo asi 12 detí, ktoré sme oslovili. Hltali každé slovo a neboli vôbec unavené či unudené. Hoci s deťmi pracujem už viac ako 20 rokov, nikdy som nestretla také, ktoré by mali takýto hlad. Vôbec nechceli odísť a viackrát sa za nami vracali. Rumunsko jednoducho zostalo v našich srdciach!

 

Ľvov:

Aj ukrajinské mestečko Ľvov zažilo Božie požehnanie. Už niekoľko rokov tu funguje mladý zbor cirkvi Slovo života. Naše skúsenosti sa možno trochu líšia od tých, ktoré zažili ostatné misijné tímy či už vo Viedni, alebo v Prahe. Napríklad aj také veci ako preprava tu môžu byť problémom, a to hlavne kvôli kvalite vozovky, či nepresným údajom na informačných tabuliach popri cestách. Vnímali sme však nadprirodzenú navigáciu Ducha Svätého. Ak sme si napríklad neboli istí kadiaľ ísť, jednoducho sme sa modlili a nakoniec sme urobili správne rozhodnutie. Čo sa týka služby, tak to boli predovšetkým pouličné evanjelizácie, ktoré sme organizovali po dva dni spolu s miestnymi veriacimi. Najviac sa nás dotkla otvorenosť domácich. Hlad, s akým čítali evanjelizačné traktáty, bol ohromujúci. Mnohí z nich aj zavolali na telefónne číslo, ktoré bolo uvedené na zadnej strane, aby sa o Bohu dozvedeli niečo viac.

 

Beregovo:

Náš tím tiež vyslaný na Ukrajinu slúžil v malom mestečku Beregovo na ukrajinsko-maďarských hraniciach. Služba bola zameraná prevažne na deti. Zažívali sme jeden zázrak za druhým. Prvý z nich bol už to, koľko darčekov a sladkostí sme dokázali umiestniť do nášho malého auta, ktoré má veľmi malý kufor. Ďalším bola nadprirodzená ochrana na cestách plných nástrah a výmoľov. A určite nie najmenším zázrakom bolo to, ako nás Pán nadprirodzene zmocnil komunikovať v maďarskom jazyku, ktorým sa v tejto oblasti prevažne hovorí, hoci väčšina tímu mala len mizivé znalosti maďarčiny. Boh vylieval svoju lásku tak, že napríklad po službe deťom v rómskej osade Váry nás deti vôbec nechceli pustiť preč a niekoľko minút bežali ešte aj za naším rozbehnutým autom. Žijú tam v nesmierne biednych ekonomických podmienkach a mnohé sa živia len triedením odpadu z miestneho smetiska. Po rozdaní darčekov boli nesmierne dojaté. Veľakrát totiž zabúdame na to, že veci a hračky, ktoré sú pre naše deti možno úplnou samozrejmosťou, ony nikdy ani nevideli. Asi najviac nás oslovilo sebavydanie sa mladých ľudí Ježišovi a to i napriek tomu, že mnohí majú smutné a zložité osudy, nielen kvôli nepriaznivej ekonomickej situácii, ale aj preto, že rodičia mnohých z nich prepadli alkoholu. Svojou službou sme však nepožehnali len deti, či mládež, ale aj desiatky dospelých po okolitých dedinkách. Bolo pre nás úžasným povzbudením a zadosťučinením, keď sa s nami na záver lúčili a z hĺbky srdca nám ďakovali za to, že sme k nim prišli a priniesli vôňu Kristovu.

 

 

Čo dodať na záver? Možno najvýstižnejšie to vyjadrujú slová sestry Mirky Vajdovej, ktorá bola vedúcou práve tohto posledného tímu: „Nie je vôbec ľahké opísať veci, ktoré sa počas týchto niekoľkých dní odohrali. Skutočnú hodnotu práce, ktorú sme vykonali, pozná len sám Pán. Avšak veríme, že to, čo sme vykonali, bolo na slávu Božiu. Zároveň si však uvedomujeme, že títo ľudia nepotrebujú len jednorazové evanjelizačné ťaženia, ale ľudí, ktorí ich prijmú do svojho srdca a budú sa im aj naďalej venovať.