Čo hovorí Biblia o strave?
- Details
- Published on Monday, 24 February 2014 11:59
Na túto tému sa popísalo mnoho kníh. Existujú ľudia, ktorí si nenechajú ujsť žiadnu novinku, iných táto téma vôbec nezaujíma. Hovoriť o zdravom stravovaní je z určitého pohľadu dosť kontroverzné, pretože náhľady na to, čo je zdravé a do akej miery, sa pravidelne menia. Našťastie, mojím zámerom nie je zachádzať do veľkých podrobností, obmedzím sa len na to najpodstatnejšie, s čím sa azda bude môcť stotožniť väčšina zástancov zdravej výživy. Zároveň sa pokúsim o syntézu medzi najnovšími poznatkami a biblickým vyučovaním.
Dlho som si myslel, že Biblia sa o tejto záležitosti nezmieňuje, úplne podvedome mi unikali všetky verše a state zamerané na túto tému. Až keď som sa na to cielene zameral, uvedomil som si, že sa tam o tom pomerne veľa píše. Jedlo bolo odjakživa dôležité pri nadväzovaní vzťahov, uzatváraní zmlúv, bolo symbolom spoločenstva. Jedlo je určitým tmelom medziľudských vzťahov. Koľko manželských párov by sa spolu vôbec nerozprávalo, keby spolu nevečerali? Apoštoli nás však nikde nevyzývajú, aby sme jedli len zdravé produkty; v Novom zákone sa jedlu venuje o niečo menšia pozornosť než v Starom zákone. Tam platili určité princípy: Boh prvým ľuďom „naordinoval“ vegetariánsku stravu, neskôr, po páde do hriechu, ľudia jedli už aj mäso. Boh sa o tom jasne vyslovil až po potope, keď dával inštrukcie Noemovi: „Všetko, čo sa hýbe a žije, budete mať za pokrm, všetko vám dávam, ako predtým zelené byliny.“(1 M 9:3) Neskôr Mojžišov zákon zadefinoval ďalšie podrobnosti, pravdepodobne vzhľadom na prevrátenú prax niektorých národov, s ktorými izraeliti prichádzali do kontaktu. Napríklad, nesmeli jesť zdochlinu (5 M 14:21), jesť (piť) krv (5 M 12:16), surové mäso a podobne. Zákon upravoval aj to, ktoré vodné živočíchy sa smú jesť: čo nemalo plutvy a šupiny, malo pre nich zostať ohavnosťou. (3 M 11:10) Ktovie, či na to mali už vtedy nejaké racionálne vysvetlenie?
Dnes vieme, že práve mäkkýše a kôrovce, ktoré zapadajú do tejto kategórie, majú úžasnú schopnosť prečisťovať vodu od jedovatých látok. Žiaľ, to znečistenie v nich zostáva, a dokonca ani po uvarení z nich nezmiznú neurotoxíny. Zo známych rýb sem patrí aj sumec, ktorý má podobné schopnosti. Dokáže absorbovať znečisťujúce látky, ktoré sú však pre človeka škodlivé. Musel som sa o tom zmieniť, nie preto, aby ste sa rýb báli, lebo tie, ktoré nie sú znečistené, sú pre náš organizmus prospešné. Napríklad rybí olej pôsobí preventívne pred ochoreniami srdca. Dokazuje to aj fakt, že Eskimáci majú desaťkrát menej srdcových záchvatov než Američania!
Z hľadiska zamerania našej knihy je zaujímavá poznámka, že izraeliti sa mali zriecť tuku z obetovaných zvierat. Kňaz ho mal spáliť na oltári. (3 M 3:14-17) Pochopiteľne, nemyslí sa tuk, ktorý mäso prirodzene obsahuje, ale ten, ktorý možno vykrojiť. Niet pochýb, že takýto tuk je škodlivý. Na viacerých miestach sa však Biblia vyjadruje o tukoch pozitívne, čo len potvrdzuje najmodernejšie výskumy o prospešnosti niektorých tukov. Záhadou je tiež manna, pokrm, ktorý Židia jedli na púšti štyridsať rokov. Bola biela ako koriandrové semeno a chutila vraj ako medový koláč. V nehostinných podmienkach púšte tvorila hlavnú časť ich pomerne jednotvárnej potravy. V súvislosti so zdravou výživou chcem ešte poznamenať, že mannu si nemohli dlhodobo uskladniť, ale museli ju denne zbierať vždy čerstvú. Boh im sľúbil, že kým budú putovať púšťou, nedopustí na nich žiadnu chorobu, akú dopustil na Egypťanov. (2 M 15:26) Bolo to podmienené poslušnosťou, ale je možné, že určitú prevenciu v tom zohrala aj táto zázračne nutrične vyvážená strava. Aj chlieb, ktorý kedysi jedávali, bol iný ako náš: bol celozrnný, tmavší, ťažší a zdravší. Práve takýto chlieb Ježiš zázračne rozmnožil a mal ho na mysli, keď nás povzbudzoval, aby sme sa modlili: „Otče náš, daj nám dnes náš každodenný chlieb.“
Izraeliti často konzumovali obilniny. (1 Sam 25:18) Sondou do ich jedálnička môže byť Samuelov opis toho, čo ľudia priniesli Dávidovi a jeho vyhladovanej družine: „... pšenicu, jačmeň, múku, pražené zrno, fazuľu, šošovicu, med, maslo, ovčí a kravský syr na poživeň.“ (2 Sam 17:28b, 29a) Viete si predstaviť, že by sa niekto len tak prechádzal obilným poľom, trhal klasy, rukami ich mrvil a jedol? Presne to však robil Ježiš so svojimi učeníkmi! (Luk 6:1) Obilie obsahuje vlákninu, draslík, sacharidy i proteíny. Je bohaté na vitamín B, železo, magnézium, zinok, chróm, mangán a vitamín E. Konzumovali ho rôznym spôsobom, niekedy ho nechali nasiaknuť vodou, varili, drvili, sušili, pridávali do šalátov. V Biblii sa síce nespomína ani ryža, kukurica či ovos, pretože sa v tých zemepisných šírkach nevyskytovala, ale nachádzame proso a raž. Aj proso je veľmi zdravé. Nikto sa nepozastavuje nad tým, že ním kŕmime hydinu, ale sami si ho nedoprajeme.
V poslednom roku som viac experimentoval s jedlom, snažil som sa zistiť, ako chutia potraviny, ktorým som sa dosiaľ vyhýbal. Zaujímalo ma aj to, aký vplyv budú mať na moju výkonnosť. Bol som prekvapený, že keď som si uvaril pšenicu, jačmeň alebo špaldové zrno, zmiešal to s kyslou smotanou, pridal nakrájané ovocie, lyžičku medu a bio trstinovej melasy (veľmi bohatej na vápnik, draslík a železo), docielil som chutný, a pritom výdatný pokrm. Ešte zdravšie môže byť, a to najmä v zimnom období, keď máme nedostatokčerstvej zeleniny, nechať zrná vyklíčiť. Rozvíjajúce sa klíčky obsahujú množstvo vitamínov, biologicky plnohodnotných rastlinných bielkovín, lecitín, minerálne látky, stopové prvky, sacharidy a balastné látky.
Toto zamyslenie je prebraté z knihy od Martina Hunčára – Zdravý životný štýl. Vychádza 26.4.2014 vo vydavateľstve Slovo života.