Cirkev, ktorej sa bojí aj peklo!

Podrobnosti

Dátum uverejnenia: nedeľa, 20. máj 2012, 00:19

Pastor Emil Adam v Bratislave

V Modrej sále Domu kultúry Dúbravka je rušno a to sa ešte bohoslužby ani nezačali. Uvádzači zháňajú ďalšie stoličky a stále pribúdajú noví ľudia. Dôvod? Emil Adam prišiel kázať o Ježišovi Kristovi. Nakoniec sa zhromaždilo viac ako 350 ľudí. V priebehu mesiaca navštívil pastor Emil Adam Bratislavu až dvakrát, v marci kázal v Apoštolskej cirkvi a v apríli v našom zbore Slovo života. Zabrať dostala aj nedeľná škola, paralelný program pre deti počas bohoslužieb, kde bolo zrazu dvakrát viac detí ako obyčajne. Na túto významnú návštevu sa tešil každý z prítomných. Kazateľ, ktorý má päť detí, bol pred ôsmimi rokmi vyslaný ako misionár z Českej republiky na Spiš. Jeho služba sa rozrástla na sieť niekoľkých zborov, z ktorých najvýznamnejšie sú v Spišskej Novej Vsi a Poprade.

Keď sa po chválach, oznamoch a zbierke dostáva k slovu konečne pastor Emil, viem, že dnes skoro neskončíme. Rečník, ktorého sme si pozvali, má toho veľa, čo môže dať. Od prvej chvíle cítim, že je so svojím posolstvom spätý, káže po česky, ale nikomu z prítomných to nevadí. Áno, je typickým prebudeneckým charizmatickým kazateľom, ktorý dobre zapadol do tohto, pre neho nového prostredia, plného očakávania a viery. Celé posolstvo je veľmi povzbudzujúce, z gest a slov pastora Emila je vidieť, že sa tu cíti veľmi dobre. Počas toho, ako ho počúvam, si uvedomujem, aké je to nádherné, že sme v Kristovi jedno. Navonok sme síce rôzni, ale v duchu – už nieto viacej ani Slováka, ani Róma. Myslím si, že je to svojím spôsobom unikátne, keď vidíme v dnešnej slovenskej polarizovanej spoločnosti, ktorá má toľko negatívnych asociácií voči Rómom, kázať Róma vzdelaným a úspešným Bratislavčanom. Úspech sa však v Božom kráľovstve meria inak, ako na výplatnej páske... Posolstvo je jednoduché, všetkým zrozumiteľné. Je o tom, aby sme vyšli a kázali evanjelium. Cirkev musí byť v pohybe, potrebujeme sa učiť, ako mať na sebe neustálu duchovnú výzbroj. Cirkev má byť vplyvnou, má byť mestom ležiacim na hore.

„Do Pošty pre teba ma pozvala jedna žena a zrazu sme sa stali známymi. Mnohí predtým nerozumeli našej službe. Vďaka Bohu za tú ženu, ktorá sa nás rozhodla do Pošty pozvať. Zastavili ma v Levoči, ja som o ničom nevedel, vôbec sme niečo také nenaplánovali. Hneď som si však povedal: ’Bože, tu sa niečo stane.‘ Tá žena svojím jednoduchým skutkom viery spôsobila prielom v duchovnom svete.“ Emil Adam

Emil sa občas vráti k niektorým úsmevným príbehom, ako sa niektorí starostovia bránili ich príchodu. Jeho odpoveď všetkých pobaví: „Vy ste ma nezavolali, tak ma ani nevyhodíte. Boh ma poslal.“ Časť kázne sa týkala aj rodenia detí – fyzických aj duchovných. Pastor Emil poukázal na to, ako sa faraón všemožne snažil zabrániť tomu, aby mali Izraelci deti. Ďalšia časť vyučovania sa týkala budovania lídrov. „Keby som mal 50 mužov, ktorí už vyrástli, mohli by sme založiť ďalších 50 zborov.“ Aj z týchto slov vidieť, že Emilovi nejde len o to, aby vybudoval dobrý zbor v Spišskej Novej Vsi, ale že celou bytosťou túži po tom, aby Slovensko zahorelo pre Ježiša, aby povstali nové zbory, a to najmä medzi rómskym obyvateľstvom. S humorom dodáva: „Nechcem mať najväčšiu cirkev na Slovensku. Chcem zabrať celé Slovensko!“ Dokonca aj na miestnej úrovni sa nemáme báť „konkurencie“, vedľa seba predsa môže fungovať mnoho cirkví.   

V prvú májovú nedeľu navštívil zbor Maranata v Spišskej Novej Vsi pastor Slova života, Peter Čuřík, ktorý bol viacerým z nich dobre známy vďaka svojim kázniam šíriacim sa na cédéčkach a cez internet. Spolu s ním pricestovali viacerí z bratislavského zboru a zažili nádhernú atmosféru prebudenia a vrelé prijatie. Prinášame vám reportáž aj o tejto návšteve.