Joyce Meyer - Boh sa na teba nehnevá

• 

Details

Published on Tuesday, 24 November 2015 12:05

Život v skutočnej láske, prijatí a bez obviňovania

Joyce Meyer patrí na Slovensku medzi najobľúbenejšie autorky, iste aj preto, lebo jej knihy sú veľmi praktické. Táto novinka sa zaoberá témou, ktorá je pre kresťanov stále aktuálna, veď kto z nás sa niekedy necítil odsúdený? Veľakrát na odsudzovanie ani nie je dôvod a ak sa k tomu pridružia pocity menejcennosti a sebaľútosti, môže nás to úplne ochromiť. Joyce Meyer k tomu dodáva: „Skutočnosť, že Boh sa na nás nehnevá, je tou najoslobodzujúcejšou pravdou, akú možno v živote spoznať. Keď pochopíme, že Boh vie o všetkých hriechoch, aj o tých, ktoré ešte len spáchame, a vopred sa rozhodol odpustiť nám ich, zbavíme sa strachu zo zlyhania. Pravda je taká, že keď sa prestaneme zameriavať na svoje hriechy, budeme sa ich dopúšťať stále menej. Zamerajme sa radšej na Božiu dobrotu a budeme čoraz podobnejší Kristovi.“

 

Mentalita zameraná na výkon

Obavy, že Boh sa na nás hnevá, vychádzajú zo strachu, že sme sa nezachovali tak, ako sa od nás očakávalo. Z „duchovného testu“ sme nedostali jednotku, nedosiahli sme svoj cieľ, neovládli sme sa a teraz sme zo seba sklamaní. Zároveň si však myslíme, že sme sklamali aj Boha.

Ale Boh už vopred vedel, že nepodáme stopercentný výkon, a aj tak sa rozhodol milovať nás. Naše zlyhania Ho nezaskočia! Kým nevystúpime z kolotoča s názvom výkon – uznanie, nezbavíme sa pocitov sklamania a nezdravého strachu, že Boh sa na nás hnevá. Pán predsa od nás nežiada výkon, ale vieru.

Naším prvým cieľom by malo byť vytvoriť si s Ním vzťah, ktorého základným kameňom je vzájomná láska. Ak je hlavným pilierom nášho života vzťah s Pánom, môžeme sa usilovať o dobré skutky, ktoré budú vedené Duchom Svätým. Našou motiváciou nebude strach, ale túžba. Budeme cítiť slobodu byť nedokonalými bez toho, aby nás to stresovalo. Nezačínajme deň s postojom, že dnes musíme podať dobrý výkon, aby sme si získali uznanie a pozornosť Boha aj ľudí. Nech je naším cieľom to, aby sme milovali, a potom z lásky k Bohu sa zo všetkých síl usilovali konať správne.

Zbavme sa pokriveného myslenia, ktoré nás núti konať dobro iba preto, aby sme dosiahli odmenu. Naučme sa robiť to, čo je správne preto, lebo je to správne. Boh nás v každom prípade odmení, ale našou pohnútkou pre službu musí byť jedine láska. Takýto postoj si môžeme osvojiť až vtedy, keď prijmeme pravdu, že Boh nás bezpodmienečne miluje.

„My milujeme, lebo on nás miloval prvý“ (1Jána 4:19).

Boh nie je ako bejzbalový tréner, ktorý je z nás sklamaný, ak neodpálime loptičku a spôsobíme prehru celého tímu. Skôr, než nás Boh postavil na ihrisko, vedel, že sa nám ju nepodarí odpáliť. Biblia hovorí, že Boh pozná naše chyby, a miluje nás aj napriek nim. Krása milosti spočíva v tom, že „Kristus zomrel za nás, keď sme boli ešte hriešni“ (Rim 5:8).

Boh nás už dávno prijal, preto sa nemusíme snažiť získať si Jeho lásku dobrými skutkami. V Ježišovi sme ospravedlnení a Boh nás vďaka Nemu prijíma (pozri Ef 2:4-6; Rim 5:19). Keď sa Otec pozrie na človeka, ktorý prijal Ježiša za svojho Spasiteľa a Pána, vidí Ježišovu dokonalosť, nie nedokonalosť človeka. Odkedy sa Ježiš stal naším Spasiteľom, nezáleží už na našich dobrých skutkoch, ale iba na tom, kým sme v Kristovi. Vlastnou silou nedokážeme urobiť nič dobré, ale v Kristovi zvládneme všetko, čo od nás Pán žiada. Boh nevyžaduje dokonalosť, ale vieru.

 

Vystúpte z kolotoča

Dlhé roky som žila s mentalitou dlžníka. Každé ráno som sa zobúdzala s predsavzatím, že sa budem snažiť byť dobrá, aby som zaplatila za hriechy a chyby predošlého dňa. Dúfala som, že tak si znovu získam Božiu priazeň a lásku. V tom čase som pravidelne chodievala do zboru, kde sa kázalo o tom, že spása je dar milosti, nie odmena za skutky. Tvrdila som, že tomu verím, ale neaplikovala som to do svojho života.

Hoci sa mi každý deň podarilo urobiť niečo dobré, vždy to zatienili zlyhania, takže som sa nedokázala pohnúť z miesta. Na ďalší deň som znovu cítila dlh za včerajšok a kolotoč sa začal odznova. Každý večer som bola duchovne, duševne aj citovo vyčerpaná z ustavičnej snahy zapáčiť sa Bohu. V dôsledku toho som bola nevrlá a nepríjemná k iným ľuďom.

Vtedy som ešte nechápala Ježišove slová, ktoré zaznamenal evanjelista Matúš:

„Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení; ja vám dám odpočinúť“ (Mat 11:28).

Ja by som tento verš parafrázovala nasledovne: „Vystúpte z kolotoča s názvom VÝKON – UZNANIE a príďte ku mne. Uverte, že vás milujem bez podmienok. Neprijímam vás na základe toho, čo robíte, ale na základe toho, čo som pre vás urobil na kríži. Môžete si s úľavou vydýchnuť a prestať sa trápiť svojimi zlyhaniami.“

 

Koľko hriechov ste spáchali?

Keby ste mali zostaviť zoznam svojich chýb, aký dlhý by bol? Pravda je taká, že aj keby ste napísali všetko, čo vám napadne, a požiadali aj príbuzných a priateľov, aby zoznam doplnili, stále by nebol úplný. Boh vie o všetkých našich slabostiach a želá si, aby sme ich prestali rátať. Keby sme prestrihli kábel, ktorý privádza do nášho domu energiu, boli by sme bez elektriny. Keby sme ten kábel prestrihli desaťkrát, tiež by sme skončili bez energie. Nezáleží na tom, či sme zhrešili raz alebo desaťkrát: v oboch prípadoch sme stratili spojenie s Bohom a na jeho obnovenie potrebujeme Ježiša. Prestaňte sa porovnávať s inými, Boh naše hriechy nepočíta. Biblia hovorí, že ak hľadáme spravodlivosť v zákone a prehrešíme sa proti jednému z prikázaní, porušili sme celý zákon. Boh nám, našťastie, ponúka možnosť žiť v milosti, nie pod zákonom.

„Veď keby niekto zachoval celý zákon, ale prestúpil by ho v jednom prikázaní, previnil by sa proti všetkým“ (Jak 2:10).

Poznám ženu, ktorá si každé ráno napísala zoznam vecí, ktoré by chcela v ten deň dokázať. Robilo jej radosť, keď mohla zo zoznamu odškrtávať jednotlivé položky, pretože jej to dávalo pocit úspechu. Keď sa jej však niečo nepodarilo stihnúť, myslela si, že úplne zlyhala a hnevala sa na seba. Neustále niečo počítala: kusy vyžehleného oblečenia, nedokončené domáce práce, čas, ktorý potrebovala na splnenie nejakej úlohy a podobne. Spomínam si na obdobie, keď som počítala čas strávený v modlitbe a viedla si presné záznamy, ako dlho som čítala Bibliu, akoby som si tým mohla vylepšiť svoje postavenie pred Bohom. Ja, aj žena, ktorú som spomínala, sme zažili uzdravenie z merania svojho výkonu a modlím sa, aby ste aj vy prestali rátať, čo ste pokazili a v čom ste uspeli. Božia milosť nás oslobodzuje od tohto otrockého zvyku! Láska „nepočíta krivdy“ (1Kor 13:5). Božie záznamy sú veľmi krátke. Keď sa náš účet dostane do „červených čísel“ (keď zhrešíme), Boh naň okamžite urobí vklad (v podobe odpustenia a milosti). V Kristovi je stav účtu, ktorý zaznamenáva náš dlh voči Bohu, vždy nula! Na výpise čítame: „Dlžná suma je vyplatená.“

Zákon vyžaduje, aby sme počítali a zaznamenávali svoje hriechy a platili za ne obeťami. Tí, ktorí žijú pod zákonom, ustavične cítia vinu. Za svoj hriech platia obeťou dobrých skutkov, pocitmi viny a smútku, ale vina sa tým neodstráni. Ostáva čupieť v tme a obviňuje ich. Ak však žijeme v nezaslúženej Božej milosti, máme istotu, že napriek svojim hriechom sme voľní a ospravedlnení. Boh sa na nás nehnevá.

 

---

 

Kazateľ Judah Smith raz povedal krásny príbeh o svojom synovi.

Môj štvorročný syn Zion hrá futbal. To som trochu zveličil: pobehuje po ihrisku so skupinkou ďalších štvorročných chlapcov a z času na čas niektorý z nich náhodou trafí loptu.

Počas jedného tréningu – nebol to zápas, iba tréning – vyletela z hlúčika chlapcov lopta smerom k súperovej bránke. Vtom Zion vybehol zo skupinky a uháňal za loptou. V tej chvíli sa ma zmocnil zvláštny pocit.

Futbalový tréning pre štvorročných je v skutočnosti iba miestom, kam rodičia nachvíľu odložia svoje deti, preto som bol na tribúne úplne sám. Keď však Zion dostal šancu streliť gól, mal som pocit, že ide o majstrovstvá sveta škôlkarov.

Bežal som popri čiare a kričal: „Kopni do tej lopty, Zion! Kopni!“ Trénerovi možno napadlo, že by som mal vyhľadať psychológa, ale bolo mi to jedno. Je to predsa môj syn a hrá výborne!

Vtom sa stal zázrak: Zion kopol do lopty, tá sa mu odrazila od členka a odkotúľala sa do bránky. Ihneď som si ho vyhodil na plecia, pobehoval s ním po ihrisku a vykrikoval, aký je úžasný. Myslel som to úplne vážne!

Zion podal vynikajúci výkon a jeho otec bol naňho nesmierne hrdý. Judaha Smitha osobne poznám a viem, že by svojho syna miloval a prijímal aj vtedy, keby na tréningu totálne zlyhal. Láska dobrých rodičov nekolíše v závislosti od správania sa detí.