Jar

• 

Details

Published on Tuesday, 30 March 2010 02:00

Prišla jar! Konečne. Neviem či si toto počasie užívate tak ako ja, ale ja sa ho neviem nabažiť. Možno aj preto, že jar je moje najobľúbenejšie ročné obdobie. Ale tento rok je tá moja radosť ešte umocnená dlhou a tuhou zimou, ktorú sme tu mali a ktorá nie a nie prestať. Keď pred pár týždňami prišli prvé náznaky toho, že zima už stráca svoju moc, plný nadšenia som odložil svoju zimnú bundu a tešil sa na prvé snežienky, no namiesto toho sme dostali ďalšiu nádielku snehu, fakt ma to už prestávalo baviť. Našťastie táto zima nebola prvou zimou v mojom živote a tak som dobre vedel ako to nakoniec dopadne. A nemýlil som sa. Už 25 krát v mojom živote zimu premohla jar.

Škoda, že s obdobiami v živote človeka to niekedy nie je také jednoduché ako s tými ročnými o ktorých vieš presne kedy prídu, ako budú prebiehať a kedy sa skončia. Tie životné sa neopakujú. Sú stále nové a väčšinou nevieš kedy a ako skončí obdobie v ktorom práve si a aké obdobie príde po ňom.

Nedávno som našiel v Biblii niečo, čo som si dovtedy nikdy nevšimol a čo ma veľmi povzbudilo. Keď som si pozeral život apoštola Petra, tiež prechádzal rôznymi obdobiami. Keď stretol Ježiša tak sa v jeho živote začalo jedno úžasné obdobie. Obdobie plné Božej moci, divov a zázrakov. Divoké dobrodružstvo s Ježišom, kde Peter zažil úžasné veci, ktoré sa diali okolo neho a verím že aj v ňom. Myslím, že to bola riadna „jazda s vetrom vo vlasoch“. Zrazu sa však, aspoň v Petrových očiach určite, začali veci kaziť. Zrazu sa táto divoká, nádherná, dobrodružná jazda s Ježišom začala radikálne meniť. Myslím, že pre Petra bolo Ježišovo zajatie a veci, ktoré sa odohrali následne ako jedna veľká čelná havária. Rýchla, nečakaná a absolútne deštruktívna. Zrazu, akoby bolo všetko stratené. Akoby sa všetko rozpadlo na kúsky, ktoré sa už nedajú nikdy poskladať späť. Zrazu zhaslo svetlo a ostala len tma. Ostalo len ticho, samota a strach...

Ocitol si sa niekedy v takejto situácii? Kedy ti zrazu nič nedáva zmysel? Kedy nerozumieš vôbec ničomu? Kedy nevieš, čo máš robiť a kam máš ísť? Kedy sa pozeráš dookola ale aj tak ti všetky cesty pripadajú úplne zbytočné? Peter sa nachádzal na rovnakom mieste. Úplne stratený. Nerozumel ničomu.

Keď som si čítal tento Petrov príbeh, zrazu som si uvedomil jednu vec. Uvedomil som si, že napriek tomu, že všetko bolo v takomto strašnom stave a Peter si myslel, že všetko je nenávratne stratené, pravda bola v skutočnosti taká, že všetko bolo absolútne dokonale presne tak ako malo byť! Dokonca lepšie a dokonalejšie to už byť nemohlo! Peter si myslel, že je uprostred najväčšej porážky, ale pravda bola taká, že bol v procese najväčšieho víťaztva!

Ak sa nachádzaš v podobnom období ako Peter, tak ťa chcem povzbudiť, že niekdy sú veci v skutočnosti úplne, ale úplne inak než vyzerajú. Niekedy sa z najväčšej porážky vykľuje to najväčšie víťaztvo! Možno sa cítiš ako uprostred najväčšej zimy a keď pozeráš naokolo zdá sa ti to absolútne a nemenné. Ja ťa však chcem povzbudiť tým, že nech je toto obdobie zimy akékoľvek ťažké, jedna vec je istá. Raz sa skončí a príde jar!

A tak ťa povzbudzujem, drž sa Pána a dôveruj mu.