Detský tábor Slovo života – Púštni bádatelia 2009
- Podrobnosti
- Dátum uverejnenia: štvrtok, 16. júl 2009, 02:00
Tento rok sa tridsaťosem detí z celého Slovenska stretlo v druhý júlový týždeň neďaleko Zochovej chaty pri Modre, v areáli chát? Huncokar a Iuventa. V príjemnom prostredí Malých Karpát sme trávili väčšinu času vonku, hoci niekoľkokrát hrozilo, že zmokneme. Mali sme skvelý tím desiatich lídrov doplnený o niekoľkých pomáhajúcich tínedžerov a rodičov, ktorí prišli s menšími deťmi.
Po rozcvičke a raňajkách (mimochodom, varili tu veľmi dobre) si deti vyberali jeden z troch workshopov - hry, tvorivú dielňu alebo divadlo. Tí, ktorí si zvolili divadlo, nacvičovali okrem biblických príbehov o Ester či Dávidovi a Goliášovi, napríklad aj kresťanské reklamy na Bibliu a obrátenie mafiánov. Tie potom s veľkým úspechom predvádzali počas večerných stretnutí. V rámci voľných aktivít sa zväčša chlapci rozhodovali medzi futbalom a pingpongom, zatiaľ čo dievčatá uprednostnili výrobu náhrdelníkov a náramkov. Veľkej obľube u detí sa tešila hra s padákom. Nebojte sa, neskákali z lietadla, fungovalo to trochu inak. Keď sme ho spoločne na tráve napli, tak sa dalo popodeň bežať alebo hrať na mačku a myš. Mobilné telefóny mohli deti používať len počas popoludňajšieho hodinového odpočinku. Hoci sa to niektorým z nich najprv nepáčilo, nakoniec to ocenili, lebo každý sa zahral naozaj dosýta. Vyšantili sa pri rôznych hrách na lúke, vo vode – vtedy nezostalo ani jedno tričko suché – alebo pri rôznych iných pohybových aktivitách.
Hneď na druhý deň sme navštívili neďaleké observatórium, kde sme mohli vidieť obrovský ďalekohľad a vypočuť si krátku prednášku. Naše ratolesti absolvovali aj náročný kilometrový beh cez les, pri ktorom museli dvojice detí odhaľovať tajničku napísanú na stromoch, strieľať z detskej kuše a nachádzať zabudnuté predmety. V neďalekom rybníku sa mohli predviesť chlapci, ktorí nazbierali dosť odvahy, aby ukázali, ako sa dá plaviť na vlastnoručne vyrobenej malej plti zbitej z dosák a nadľahčovanej dvoma bandaskami. Pochopiteľne, toto plavidlo bolo pomerne labilné, a tak nikoho neprekvapilo, že sa prevrhli, naopak, na brehu stojace deti to dobre pobavilo... V strehu sme boli neustále, naša zdravotníčka však riešila len drobnosti. Najmä pre chlapcov sme sa snažili vymyslieť niečo dobrodružnejšie, a tak sme v jeden deň podnikli túru na rozhľadňu. Niektoré slabšie nátury sa museli asi hodinu pri pochode do kopca prekonávať, sem-tam si aj zahundrali, ale nakoniec došli až do cieľa. Cestou sme sa zastavili na letnej bobovej dráhe, kde si väčšina detí vychutnala adrenalínovú jazdu. Nenechali sme sa odradiť jemným, no vytrvalým dažďom a dobrovoľníci z najstarších detí pokračovali v túre až na Troch jazdcov, kde pod dohľadom skúseného horolezca a s bezpečným istením, zdolali kolmú skalnú stenu. Samozrejme, ako to už v takýchto táboroch býva, nebolo by to ono bez táboráka a nočného pochodu.
To najdôležitejšie sa však odohrávalo vnútri, na našich spoločných stretnutiach. Istý pán profesor vyslal svojich troch priateľov nájsť mocný Boží meč. Sandy, Kubo a Judit sa ocitli v nehostinnej púšti a hľadali vytúžený poklad. Nie a nie ho však nájsť. No i tak sa im každý deň podarilo nájsť niečo zahrabané v piesku. Niečo, čo malo súvis s biblickými príbehmi. Napr. Jerichovu trúbu či hlinený džbán z čias Jeremiáša. Svoje nálezy ihneď posielali profesorovi, ktorý pomocou nich vyrozprával príbeh z Biblie. Raz mal tento profesor z Ameriky aj hosťa zo Slovenska, pastora Petra Čuříka, ktorý učil deti o apoštolovi Pavlovi. Takýmito pútavými divadielkami sa začínali naše ranné stretnutia. Okrem toho sa však od profesora, alias Marina Hunčára, dozvedali postupne niečo o všetkých knihách z Biblie. Potom sa deti, rozdelené do piatich vekových skupín, rozišli a snažili sa tieto pravdy z Božieho slova aplikovať do každodenného života. Nezabudnuteľná bola aj Božia prítomnosť počas chvál, ktorá každým dňom rástla. Vyvrcholenie prišlo vo štvrtok, keď sa Boh detí silno dotýkal. Áno, mnohí sa za to dlhý čas modlili, ale keď to prišlo, i tak nás to prekvapilo a pociťovali sme úžasnú vďačnosť Bohu - veď vidieť, ako deti plačú pred Bohom a zo srdca sa modlia a navzájom objímajú, sa nevidí len tak každý deň. Po takomto zážitku nikto z nás neľutoval všetko to úsilie a námahu, ktoré sme vynaložili do príprav. Stretneme sa opäť o rok, a veríme, že príde ešte viac detí, aby zakúsili kúsok neba na zemi.
