30 rokov Slova života

• 

Podrobnosti

Dátum uverejnenia: utorok, 10. september 2013, 00:43

Európska konferencia a výnimočná história mladého hnutia

Európska konferencia 2013 v Uppsale bola jedinečná aj preto, lebo bola spojená s oslavou 30 výročia založenia kresťanského zboru Slova života v Uppsale a biblickej školy s rovnakým názvom. Ďalším dôvodom jej výnimočnosti bola návšteva teraz už emeritného pastora najväčšieho kresťanského zboru v histórii Davida Yonggi Choa. Ulf Ekman poznamenal, že tak, ako je Billy Graham žijúcou legendou evanjelikálneho hnutia, podobne je ním Yonggi Cho pre charizmatické hnutie. Uppsalu naposledy navštívil v roku 1999, keď do cirkevnej budovy dostavali dva balkóny po stranách hlavnej sály, čím zvýšili kapacitu auditória na 5500 ľudí. Pastor Cho má už 77 rokov, ale jeho posolstvá sú stále mocné; zameriaval sa na moc kríža, zlomenie prekliatia a víťazný život.

 

História Slova života

V roku 1983 dostal Ekman na srdce túžbu založiť biblickú školu. Vo Švédsku v tom čase zažívala kresťanská obec istý druh útlmu a tých niekoľko biblických škôl, ktoré v krajine pôsobilo, malo 10-15 študentov. V deň otvorenia biblického centra Slova života nastúpilo do prvého ročníka neuveriteľných 200 študentov. Ulf Ekman a neskôr začatý zbor Slova života sa dostali na titulné stránky hlavných švédskych denníkov a po celej krajine roznietili vášnivé debaty o náboženstve. Niekto označil tieto dramatické počiatky mladého hnutia vo Švédsku za „liečbu šokovou terapiou“. Pri spätnom pohľade pri štvrťstoročnici Slova života Ekman spomína na prvé roky s radosťou, no tiež s určitou sebareflexiou: „Na otázku, či sme sa zmenili, zvyčajne odpovedám ´áno aj nie´. Samozrejme sme sa zmenili, dospeli a získali istú šírku. Jednostrannosť má pozitívne aj negatívne stránky. Je dobrá na to, aby sa určitá pravda zdôraznila a ustanovila, no Pán vždy chce, aby sme na svetlo priniesli aj ďalšie zanedbávané pravdy. Ak kážeme tak, že popierame iné pravdy, alebo sa stávame pyšnými na to, čo máme, či znevažujeme iných, to je nezdravé. Uvedomujem si, že v tejto oblasti som v minulosti urobil niekoľko chýb... No keď hovorím o všetkom, čo nám Pán dovolil prežiť, je to preto, lebo je to realita, z ktorej sa radujeme. Nie je to o tom, že by sme sa chceli vyhnúť zodpovednosti, ale je to jednoducho svedectvo o veľkých Pánových skutkoch.“

Tohtoročná konferencia bola pochopiteľne aj akýmsi ohliadnutím za tým, čo všetko sa v relatívne krátkej histórii Slova života udialo. Už v roku 1985 začali stavať cirkevnú budovu, o ktorej mali zasľúbenie, že „bude znamením, ktoré udiví mnohých“. Bolo ich len dvesto, no Boh im vložil na srdce stavať budovu pre niekoľko tisíc ľudí. I to sa stalo vďačnou témou pre bulvárnu tlač. Keď však dostali prorocké slovo od uznávaného letničného pastora zo Štokholmu Bro Spetza, ktorý zavolal Ekmanovi a v telefóne zakričal výrazné: „Stavajte!“, začali plánovať. Keď prišli na stavebný úrad, pracovník im oznámil, že na ďalší deň mali nimi vyhliadnutý pozemok rozdeliť na viac parciel. Vďaka Bohu za jeho načasovanie! Prvá konferencia v novej budove sa konala už v roku 1987 a na otváraciu bohoslužbu s Dr. Lesterom Sumrallom sa zišlo 5000 ľudí.

Toto mladé hnutie nebolo zďaleka dokonalé, no prenasledovanie a spŕška obvinení zo sekulárneho či náboženského sveta nemali obdobu. Do novopostavenej budovy dokonca niekto nastražil výbušný systém, ktorý aj explodoval, no nikomu sa nič nestalo.

 

Prierez prvými dekádami – viera a misia

Prvú dekádu Slova života charakterizoval dôraz na život viery. Veriacim sa otvárali biblické zasľúbenia o tom, že „spravodlivý bude žiť z viery“. Ulf Ekman prijal víziu pre ich prácu, ktorá dodnes zastrešuje všetko, čo Slovo života robí: „Vybavte môj ľud slovami viery, ukážte mu duchovné zbrane, ktoré má, naučte ho, ako ich používať a vyšlite ho do víťaznej bitky pre Pána!“

Druhá dekáda bola charakteristická dôrazom na misiu. Slovo života bolo často obviňované z „učenia viery a prosperity“. Väčšinou sa tým myslelo extrémne poňatie určitých biblických veršov, čo následne viedlo k biblickej nevyváženosti. No práve misijný dôraz bol pre toto hnutie veľmi zdravý. Dávanie je predsa jedným z najlepších vyjadrení lásky a jadra kresťanskej zvesti. Keď padala železná opona, kresťanský zbor v Uppsale bol pripravený vysielať misijné tímy či misionárov na plný úväzok. Biblická škola každoročne rástla (za tých 30 rokov uppsalskú biblickú školu ukončilo viac než 9000 študentov) a zapálení absolventi cestovali na nové misijné polia. Takto začala aj práca Slova života na Slovensku a v Čechách. Dodnes máme v čerstvej pamäti prvé konferencie v Uppsale začiatkom deväťdesiatych rokov, na ktorých sa domáci zbor celý týždeň staral o stovky účastníkov z celého východného bloku.

Keď sa otváral aj Sovietsky zväz, zbor dostal na srdce vyzbierať 40 miliónov švédskych korún (4,5 mil eur), ktoré v priebehu štyroch rokov investoval do misie, ktorú nazvali „Russia Inland Mission“. Na jednom modlitebnom stretnutí Ekman dostal videnie o vlaku, ktorý prechádza Sovietskym zväzom a doslova z neho vyletuje Božie slovo. Prijali to ako duchovnú výzvu. Keď bol potom Carl-Gustaf Severin na misijnej ceste v Rusku, stretol tam aj nepriateľsky naladeného predsedu tamojšieho Komsomolu. Dostal nápad pozvať ho na novoročnú konferenciu do Uppsaly, čo tento zanietený komunista na prekvapenie prijal. Na jednej z bohoslužieb konferencie sa Ekman zdieľal aj o vízii s vlakom. Hneď po skončení podišiel komsomolec k Severinovi a povedal: „Ja vám ale taký vlak môžem naozaj poskytnúť!“ Povedal, že ho používali na šírenie propagandy, ale mesiace stojí, lebo ľudí už komunizmus nezaujíma. Tak sa Slovo života dostalo zadarmo k vlaku a po dve letá ním cestovalo Transsibírskou magistrálou. Ľudia boli takí hladní po Božom slove, že na niektorých staniciach museli kresťanské knihy vyhadzovať z okien; tak sa videnie naplnilo doslova. Tam, kde sa zastavili, kázali Božie slovo, slúžili vo väzniciach, prinášali jedlo a lieky. Dnes tam má Slovo života viac než 1500 zborov a v Moskve najväčší evanjelikálny zbor s asi 4000 členmi, vlastnou budovou v centre mesta a s biblickou školou, ktorú ročne absolvuje 500 študentov.

 

Danube festival – Komárno, Bratislava

Envér Hodža kedysi Albánsko vyhlásil za jedinú úplne ateistickú krajinu v Európe. No Bengt Wedemalm sa v roku 1991 stretol s albánskym ministrom kultúry apodarilo sa mu prenajať futbalový štadión. Spievala Carola, víťazka Eurovízie a znovuzrodená kresťanka, a Ulf Ekman kázal nadšenému zástupu pamätné slová: „Komunizmus je mŕtvy, ale Ježiš Kristus žije!“ 20 tisíc ľudí bolo vo vare. Nikdy predtým nezakúsili takú mieru slobody. Celý večer bol vysielaný naživo štátnou televíziou, a tak evanjelium mohol počuť celý národ.

Východná Európa bola pre Uppsalu ďalším výrazným medzníkom. V roku 1993 uskutočnili odvážnu misiu pod názvom „Danube festival“, keď sa 150 kresťanov plavilo riekou Dunaj na lodi Družba (ktorú si prenajali v Bratislave) a kázali evanjelium vo Viedni, Komárne, Bratislave, Budapešti, Novom Sade a v Belehrade. V roku 1994 založili v Brne Biblické centrum Slova života, ktoré za štyri roky svojej existencie absolvovalo 700 študentov z krajín bývalého komunistického bloku.

Koncom 90-tych rokov prijal Ulf Ekman ešte jedno videnie. Videl mapu bývalého Sovietskeho zväzu a tri červené šípky, ktoré smerovali do moslimských republík a na Blízky východ. Dostal k tomu aj tieto slová: „Choďte k ľuďom hôr a prineste im evanjelium, oni budú počúvať.“ Skutočne, v tomto regióne žije mnoho etnických skupín v hornatých oblastiach, ktoré nikdy nepočuli evanjelium. Možno si spomeniete na príbehy, ktoré Carl-Gustaf Severin rozprával a tiež zaznamenal v knihe Rusko si získalo naše srdcia o národe Ujgurcov, ktorý má niekoľko miliónov, no nikdy predtým nepočuli o Kristovi.

 

Tretia dekáda – Telo Kristovo

Tretia dekáda od roku 2000 je pre Slovo života jednou z najrevolučnejších. Pár rokov predtým prijali Slovo od Pána: „Ja vás postavím do stredu kresťanstva.“ Cirkev zdôrazňovala život viery, dôležitosť misie, no v tomto ostatnom období aj dôležitosť jednoty a uvedomenia si rôznorodosti tela Kristovho. Ježiš sa v Jánovi 17 modlil za to, aby sme boli jedno tak, ako je on jedno s Otcom. V tejto téme povstáva mnoho otázok a nedorozumení, no isté je, že každý, kto urobil Ježiša Pánom svojho života, je naším bratom. Od tých čias Boh otvoril množstvo nových a netušených dverí, čo umožňuje prinášať evanjelium ešte oveľa širšiemu spektru ľudí než za prvých dvadsať rokov Slova života.

Neostal nám priestor na to, aby sme sa bližšie zaoberali prácou so Židmi, ako je Operácia Jabotinsky, cez ktorú pomohli tisícom Židov vrátiť sa späť do krajiny ich otcov Izraela, či charitatívnej práci v Uppsale, alebo humanitárnej pomoci v postihnutých oblastiach tsunami. Ulf Ekman v ostatnom období odovzdal mnoho oblastí služby mladšej generácii: senior pastorom zboru v Uppsale je Joakim Lunquist, druhým pastorom Jan Bloom, zodpovedným za oblasť vzdelávania je Robert Ekh (v základnej škole a gymnáziu majú 700-900 študentov), misijnú prácu vedie Christianåkerhielm. Založili úspešný teologický seminár Livets Ord, ktorý je v afiliácii s najprestížnejšou letničnou univerzitou v Tulse v Oklahome, s Univerzitou Orala Roberta (ORU). Vedie ho vynikajúci teológ Anders Gerdmar. Jedným z výnimočných počinov tejto práce boli pastorské kurzy, na ktorých od roku 2001 ponúkajú teologické vzdelávanie pastorom a kazateľom, ktorí často prevzali zodpovednosť za vedenie kresťanských zborov bez možnosti predchádzajúceho štúdia. (V roku 2006/2007 vo Svätom Jure tento kurz ukončilo 82 pastorov zo 16 európskych krajín).

                Ulf Ekman napísal desiatky kníh, ktoré boli preložené až do 50-tich jazykov. Jeho služba ovplyvnila celé hnutia a denominácie. Dnes je mentorom mnohých pastorov a apoštolských sietí a chce sa ešte viac venovať písaniu kníh a medzinárodnej službe. Je výnimočné, že za takú krátku históriu dokázalo toto hnutie dozrieť a byť schopné i sebareflexie. John Wesley raz povedal: „Chceme dokonalé prebudenie, ale ak dostaneme prebudenie spojené s ľudskými chybami, chceme ho aj tak, pretože prebudenie musíme mať.“ Mnohí sa pýtajú na učenie. Ekman k tomu dodáva: „Čo sa týka základného učenia (a tu musím jasne rozlíšiť medzi tým, čo o nás hovorili, že učíme a tým, čo učíme naozaj) je stále nezmenené. Celá Biblia je Božím slovom, ktorému potrebujeme veriť a žiť ho bez ohľadu na to, čo hovorí svet. Evanjelium je ešte stále mocou Božou na spasenie každému, kto uverí. Viera premáha svet a dokáže uvrhnúť do mora aj hory a nič nie je nemožné tomu, kto verí... Ježiš zachraňuje, uzdravuje a krstí Svätým Duchom. Život Ducha je charakterizovaný nadprirodzenom a dary Ducha sú ešte stále k dispozícii všetkým veriacim. Aj dnes potrebujeme žiť život pokánia a v bázni pred Bohom, v posvätení a v radikálnom učeníctve.“ Verím, že pokiaľ sa bude Slovo života držať takéhoto zdravého učenia Svätého Písma a ostane verné mandátu, ktorý prijalo od Pána, ďalších 30 rokov, pokiaľ sa Pán nevráti skôr, môže byť ešte plodnejších.

Pastor Peter Čuřík