Ako privádzať ľudí k Ježišovi
- Podrobnosti
- Dátum uverejnenia: štvrtok, 30. jún 2016, 13:26
Žijeme v posledných časoch, ktoré sú aj pre kresťanov veľkou výzvou, no zároveň poskytujú obrovské možnosti evanjelizácie. Åke Carlson správne poznamenal: „Cirkev by mala využiť akékoľvek nové prostriedky, aby kázala staré dobré evanjelium.“ Ježiš povedal: „Polia sa belejú, len ich žať.“ No ešte predtým vyzval svojich učeníkov týmito slovami: „Nože pozdvihnite svoje oči!“ Žatva je všade okolo nás, polia sú pripravené a zrelé, len veriaci potrebujú pozdvihnúť svoj zrak, aby čas žatvy naplno využili. Ježiš miluje každého človeka nesmiernou láskou. Ján 3:16 hovorí: „Boh tak miloval svet...“ Teraz je rad na nás.
Pozrime sa na to, ako k ľuďom pristupoval sám Ježiš:
„A keď išiel odtiaľ Ježiš, videl človeka, menom Matúša, sedieť na cle a povedal mu: Poď za mnou! A vstal a išiel za ním. A stalo sa, keď sedel Ježiš v jeho dome za stolom, že hľa, prišli mnohí publikáni a hriešnici a stolovali spolu s Ježišom i s jeho učeníkmi. A keď to videli farizeovia, hovorili jeho učeníkom: Prečo jie váš učiteľ s publikánmi a s hriešnikmi? A Ježiš počujúc to povedal (im): Zdraví nepotrebujú lekára, ale nemocní“ (Mat 9:9-12).
Keď Ježiš prechádzal popri colníkoch „videl“ človeka, menom Matúša. Väčšina ľudí okolo neho prešla bez povšimnutia alebo s pohŕdaním. Matúš si totiž zvolil veľmi nepopulárny spôsob obživy – pre Rimanov vyberal od Židov dane. Určite na tom dobre zarábal, no jeho sociálny život musel byť na bode mrazu. Bol jednoducho kolaborantom a nenávideným človekom. V jednom z filmových spracovaní evanjeliového príbehu Ježiš priviedol Matúša k dvanástim a predstavil im ho ako Matúša. Peter na to zamrmlal: „Áno, ale tento väčšinou počúva na iné mená.“ Matúš bol zradca a pravdepodobne veľmi egocentrický človek. Išlo mu iba o vlastný prospech a asi nebol veľmi nábožný, pretože inak by sa skôr chcel rímskej nadvlády zbaviť, a nie sa na nej priživovať. No Ježiš „videl“ cez to všetko a povolal Matúša do svojich radov. Povedal mu: „Poď za mnou!“ A na prekvapenie všetkých Matúš „vstal a išiel za ním!“ Úžasné! Ježiš pozná srdce každého človeka! Vedel, že za tou Matúšovou pozlátkou sebaistoty a arogancie je srdce, ktoré túži spoznať pravdu. Matúš stretol Ježiša a ten navždy premenil jeho život.
Z tohto príbehu sa môžeme od Ježiša naučiť jednu úžasnú lekciu: Ježiš ľudí videl očami viery.
1. Pozeraj na ľudí očami viery
Je to podobné ako s dizajnérom alebo architektom. Keď vidí prázdny bytový priestor, dokáže doň navrhnúť farby, kombinácie materiálov a výsledný dizajn. Keď ho nakoniec zariadi, udiví nás, ako všetko do seba zapadá. To preto, lebo má dar a zručnosti na to, aby videl súvislosti, ktoré nám unikajú. Alebo maliari či hudobní virtuózi, ktorí dokážu vytvoriť nádherné diela. Keď mal Mozart iba štyri roky, už bol slávnou celebritou, lebo napriek svojmu mladému veku dokázal komponovať skladby a symfónie. Keď sa ho spýtali, ako to robí, odpovedal: „Jednoducho dám k sebe notičky podľa toho, ako sa k sebe hodia.“
Ježiš je takým dizajnérom a virtuózom, ktorý dokáže vziať Matúšov a urobiť z nich apoštolov. On dokáže pozrieť na polotovar a vidieť v ňom finálny produkt. Ježiš nám prikázal, aby sme šli do celého sveta a činili učeníkov zo všetkých národov. Verím, že nám na to dáva svoje „videnie“, aby sme neminuli Matúšov, Jakubov a Jánov či Saulov, ktorých nám posiela do cesty. Možno o nich tento svet nemá vysokú mienku, ale Ježiš ich dokáže premeniť na svojich učeníkov. Keď povolával Saula z Tarzu, poslal za ním damaského Ananiáša, aby mu slúžil. Ananiáš však pochyboval o správnosti voľby a namietal: „Pane, počul som od mnohých ľudí o tomto mužovi, ako mnoho zlého učinil tvojim svätým v Jeruzaleme. A má aj tu moc od najvyšších kňazov poviazať všetkých, ktorí vzývajú tvoje meno...“. Počúvaj, čo mu odpovedal Ježiš: „...Iď, lebo on mi je vyvolenou nádobou, aby zaniesol moje meno i pred pohanov i pred kráľov i pred synov Izraelových“ (Sk 9:13-15). Boh má vyvolené nádoby, ktoré tak zatiaľ možno nevyzerajú, no posiela nás k nim, aby sme im kázali evanjelium. Potom je na Ňom, aby ich sformoval do podoby, ktorá sa mu bude páčiť. Mnohí z nich predčia naše očakávania. Kto by bol kedy veril, že zo Saula z Tarzu, ktorý bol predtým „prenasledovateľom a mučiteľom“ cirkvi, sa nakoniec stane najväčší apoštol kresťanskej histórie.
Raz do ateliéru slávneho sochára Michelangela doniesli obrovský skalný monument. Majster sa naň zadíval, potom sa mu zaiskrilo v očiach a začal doň zúrivo búšiť dlátom. Jeho učni ho chvíľu bezradne sledovali a potom zvolali: „Majstre, veď takto ho úplne zničíte!“ Ale on ďalej pokračoval v práci a vášnivo zahlásil: „Musím z neho dostať toho anjela!“. Michelangelo v tom neotesanom skalnom monumente videl sochu anjela. Podobne aj Boh vidí budúcich učeníkov, misionárov ale i hudobníkov, inžinierov, podnikateľov, ktorí mu budú slúžiť, no zatiaľ sú možno stále iba vo svojej neotesanosti. Ak budeme chodiť s Bohom – aj my začneme v ľuďoch vidieť potenciál aj vtedy, keď to iní nevidia.
2. Buduj s nimi vzťahy
Hneď na druhý deň urobil Matúš vo svojom dome veľkú párty. Pozval všetkých priateľov, colníkov a hriešnikov a, samozrejme, nezabudol pozvať Ježiša a jeho učeníkov. „A stalo sa, keď sedel Ježiš v jeho dome za stolom, že hľa, prišli mnohí publikáni a hriešnici a stolovali spolu s Ježišom i s jeho učeníkmi“ (v. 10). Matúš bol taký nadšený zo stretnutia s Ježišom, že pozval k sebe domov celú svoju mafiánsku partiu. „Aj oni predsa musia zakúsiť to, čo ja,“ povedal si v duchu. Matúš našiel zmysel života a konečne našiel niekoho, komu mohol dôverovať a kto v ňom videl potenciál, ktorý všetci prehliadali. Ježiš stoloval s Matúšom a jeho kumpánmi v ich dome! Ježiš nemal problém budovať vzťahy ani s tými, ktorí ešte neboli súčasťou Božieho kráľovstva. To isté očakáva od nás, len musíme dbať o to, aby sme si pritom zachovali hodnoty Kráľovstva.
Všetci boli šťastní, až na farizejov. Tí ho začali obviňovať, že je priateľom publikánov a hriešnikov, na čo mal Ježiš nádhernú odpoveď: „Zdraví nepotrebujú lekára, ale nemocní!“ (Mat 9:12). Koľko chorých je okolo teba? Koľko ľudí má rozbité vzťahy, problémy s alkoholom, ťažké diagnózy a depresie? Ježiš ťa k nim posiela, LEBO ICH CHCE UZDRAVIŤ! Vzťahy budujú dôveru a dôvera otvára dvere k službe. Cirkev by mala byť takýmto MATÚŠOVÝM DOMOM!
3. Slúž im!
Ježiš rozpovedal známy príbeh o milosrdnom Samaritánovi. Akéhosi muža prepadli zbojníci, zbili ho, okradli a nechali polomŕtveho na ceste. „No, potom prišiel k nemu nejaký Samaritán, uberajúci sa cestou, a keď ho videl, milosrdenstvom bol hnutý a pristúpil a poobväzoval jeho rany a polial olejom a vínom...“ (Luk 10:33, 34).
Milosrdný Samaritán mal oči otvorené. Nebol ako levita a zákonník, ktorí mali byť profesionálnymi duchovnými, no vedome sa zranenému vyhli. Samaritán bol pohnutý milosrdenstvom a nešťastníkovi pomohol.
Ten zbitý muž reprezentuje každého človeka. „Zostupoval“ z Jeruzalema do Jericha, čo symbolizuje cestu hriechu, zo svetla do tmy. Bol „ozbíjaný a doráňaný“, to je obraz toho, čo robí hriech a démoni s ľuďmi, ktorí idú cestou tmy. „Zanechali ho polomŕtveho“, čo poukazuje na človeka, ktorý síce žije, ale vo svojom vnútri je v podstate mŕtvy.
Keď sa ho Samaritán ujal, čítame, že „...pristúpil a poobväzoval jeho rany a polial olejom a vínom.“ Olej a víno reprezentujú pomazanie Svätého Ducha. Toto je náš tromf! Boh nám dal jedinečnú výzbroj, ktorú tento svet nedokáže napodobniť! V 1. Jána 2:27 nám hovorí: „A vy, to pomazanie, ktoré ste dostali od neho, zostáva vo vás...“ Boh nám dáva súcit k ľuďom, dary Ducha, vieru v uzdravenie, autoritu nad démonmi. Keď vysielal svojich učeníkov, dal im toto poverenie: „Choďte a ohlasujte: Priblížilo sa nebeské kráľovstvo. Chorých uzdravujte, mŕtvych krieste, malomocných očisťujte, démonov vyháňajte. Zadarmo ste dostali, zadarmo dávajte!“ (Mat 10:7,8, ekum. preklad). Ľudia okolo nás sú zranení a zbití hriechom. Ale Boh nás vybavil ako milosrdných Samaritánov olejom, teda POMAZANÍM Ducha Svätého. Nebojte sa modliť za chorých, vyháňať démonov, kriesiť mŕtvych... Zadarmo ste dostali, zadarmo dajte! Budete prekvapení, ako veľmi sa Boh prizná k vašej odvahe a poslušnosti.
4. Postaraj sa o nich!
Samaritán urobil ešte jednu vec. Nielenže mu poskytol prvú pomoc, ale postaral sa o neho. „... potom ho vyložil na svoje dobytča, zaviezol do hostinca a postaral sa o neho“ (v. 34). Nie je to len úlohou pastorov a vedúcich skupín. Každý z nás je milosrdným Samaritánom. Ak ti Pán dal milosť, aby si niekomu poslúžil olejom Ducha Svätého, je tiež dôležité, aby si sa oňho duchovne postaral. Samaritán ho „zaviezol do hostinca“. Hostinec sa dá preložiť ako „miesto, kde sú všetci prijatí“. To je cirkev! Miesto, kde sú rany uzdravené a namiesto smútku prichádza odev veselosti. Privádzajte ľudí k Ježišovi, dobre sa o nich postarajte a Boh mnohých z nich použije nad vaše očakávanie!
Peter Čuřík