Myslíš si, že musíš mať vždy pravdu?
- Podrobnosti
- Dátum uverejnenia: utorok, 12. február 2013, 20:39
- Napísal: Katarína Čuříková
V každom vzťahu sa vyskytnú chvíle, kedy sú obe strany presvedčené o tom, že majú svoju pravdu a nepripúšťajú si inú možnosť. Sú to častokrát drobnosti, maličkosti, na ktorých sa vedia „posekať“ a idú až do krajnosti, aby dokázali, že majú pravdu a mohli nakoniec povedať to víťazné, „vidíš, mala som pravdu, ale ty ma nikdy nepočúvaš!“ Vtedy nastáva moment ticha, v ktorom dávame tomu druhému priestor na to, aby si jasne uvedomil, že pravdu mám zase JA, ostatne tak, ako vždy. Niekedy nám náš partner odvrkne a prileje olej do ohňa, napríklad týmito slovami: „No, samozrejme, ty musíš mať vždy pravdu!“ Po tom väčšinou nastáva trápna pauza a odcudzenie. Ak je svedkom tejto debaty tretia osoba, či už dieťa alebo dospelý, možno si povie, „klasika, zase sa pohádali“.
Diagnóza je jednoduchá; každý si v podstate presadzoval sám seba, pričom na konci máme víťaza, ktorý si pyšne hladká svoje ego a porazeného, ktorého sme ponížili a zanechali s pocitom menejcennosti a neschopnosti. Myslím si, že každý mi dá za pravdu, že tento spôsob komunikácie vzťahy nebuduje, ale naštrbuje. V podobných situáciách sa môžme ocitnúť nielen v našich rodinách ale aj v zamestnaní. Bez ohľadu na to, či sme boli v práve alebo nie, je veľmi dôležité, aby sme sa správne zachovali. Božie slovo nás vyzýva, aby sme „stíhali pokoj s každým človekom“ (Žid 12:14). Láska Kristova v nás prebýva bohate. Na inom mieste je napísané „Niekto hovorí nerozvážlive, ako keby bodal mečom, ale jazyk múdrych je hotovým zdravím“ (Pr 12:18).
Zmena v našom správaní však neprichádza sama od seba. Začiatok zmeny nastáva uvedomením si vlastnej slabosti a rozhodnutím reagovať inak, než sme zvyknutí; odmietni znova sadnúť pokušeniu na lep a prehltni svoju pýchu! Dobrým postojom je, ak vieme aspoň pripustiť, že sa môžeme aj mýliť. Pre niekoho je to možno prekvapujúce, no samozrejme sa môže stať, že napriek tomu, že je úprimne presvedčený o tom, že má pravdu, môže sa úprimne mýliť!
Ježiš je našim vzorom, ktorého nasledujeme a chceme byť deň za dňom viac podobní jemu. To je výborné, no treba si uvedomiť, že Ježiš bol predovšetkým nositeľom pokoja, lásky, uzdravenia a porozumenia. Písmo o ňom hovorí, že je „žiadúcny“ pre všetky národy (Hag 2:7) – každému bolo a stále je dobre v Jeho prítomnosti.
Naša identita a hodnota nespočíva v tom, či v danej situácii pravdu máme alebo nie, ale spočíva v Kristovi. Keď si pevne zakorenený a zasadený v Kristovi, začneš si byť viac vedomý toho, že tvoja hodnota je omnoho väčšia než si si myslel. Nebudeš ju potom odvádzať od toho, či si mal pravdu v rozhovore o relatívne nepodstatných drobnostiach života a konečne začneš zažívať slobodu, ktorú ti Kristus vydobyl na kríži.
Si človekom, ktorý vždy musí mať posledné slovo?
Ak áno, potom sa modli k Bohu a pros ho, aby ťa zbavil pýchy a túžby pokoriť druhých. O čo lepšie je radovať sa z Božej lásky a slobodne milovať tých, za ktorých Kristus zaplatil tú najvyššiu cenu. Boh ťa bude testovať a nezabudni, že to bude hlavne v oblasti vzťahov s tvojimi najbližšími.