Adam, Eva a Goliáš

• 

Podrobnosti

Dátum uverejnenia: utorok, 14. október 2014, 09:19

Napísal: Tomáš Šimko

Jedna z prvých vecí, ktorú si všimnem keď ráno otvorím oči a vstávam z postele sú obrazy. Je ich spolu 11. Keby ste k nám prišli na návštevu a pozreli sa na túto stenu myslím, že presne viem čo by ste si pomysleli. Prečo majú vedľa seba dva rovnaké obrazy? Oni nie sú len rovnaké, ale sú aj od rovnakej autorky. Zobrazujú jednu veľmi známu udalosť. Adam, Eva, strom, had a jablko. Na obraze, teda obrazoch je scéna, kedy Eva podáva jablko Adamovi. Scéna, ktorá vyzerá veľmi nevinne (možno o to viac, že autorka patrí k naivistom) no udalosť, ktorú zobrazuje ovplyvnila naozaj veľmi veľa. Je to zaujímavé ako je vôbec možné, že Adam a Eva uprostred rajskej záhrady plnej úžasných vecí, takých, že reklamné zábery cestových kancelárií zobrazujúce tropické raje by pritom vyzneli ako Trabant vedľa BMW, nakoniec spomedzi tisícov a desaťtisícov neuveriteľne možností skončili pri tej jednej jedinej, ktorá spôsobila to čo spôsobila. Nuž významne tomu dopomohol had. Podarilo sa mu totiž zachytiť pozornosť ženy a odviesť ju tak, aby zabudla na všetko to čo má a spomedzi miliónov stromov, ktoré boli v poriadku upriamil jej pozornosť na ten jeden jediný.

 

Podobne úspešný vie byť aj dnes. Keď som nad tým rozmýšľal, jeho úspech je v tom dostať človeka na „svoju pôdu“ do „svojho ringu“ a pokiaľ sa mu to podarí víťazstvo má isté. Nie nadarmo je napísané o taktike a úskočnosti diablovej. Aby vyhral musí taktizovať. Jeho úspech spočíva v tom, či sa mu podarí nás dostať tam kam potrebuje.

 

Jeden z úžasných príkladov taktiky a úskočnosti diablovej vidím aj v ďalšom veľmi známom príbehu o Goliášovi. Situácia spočiatku nebola nijak netradičná. Vojsko proti vojsku, šík proti šíku. Každý mal svoje miesto a svoju úlohu, všetci boli pripravení. Keď tu zrazu jeden Filištínec vystúpil dopredu a začal kričať a vyzývať niekoho kto sa mu postaví. A čuduj sa svete, zrazu všetci izraelskí vojaci začali robiť presne to čo im hovoril. Ja síce nie som žiaden vojenský stratég, ale myslím, že sa nemýlim ak poviem, že ten posledný človek podľa ktorého by sa mal vojak riadiť je jeho nepriateľ. Naozaj nerozumiem z akého titulu akceptovali úplne nerelevantné a absurdné podmienky jedného Filištína, ktorý si povedal, že sa nebude bojovať tak ako je zvykom, ale iným spôsobom. Každopádne Goliášovi sa to darilo, mal sériu úspešných „kázaní“ a držal Izrelitov v šachu, až kým neprišiel Dávid, ktorý nepočúval jeho „kázanie“ a čudoval sa prečo sa nebojuje, čo sa vlastne deje a kto je to ten neobrezaný Filištínec, čo sa tu rozkrikuje a hanobí vojská živého Boha.

 

A tak teda ak chcete víťaziť nediskutujte s diablom. Nedajte mu príležitosť „kázať“ ale poddajte sa Bohu a sprotivte sa diablovi a utečie od vás.     

 

No a prečo teda máme na stene vedľa seba dva takmer rovnaké obrazy? Nuž tak to aj naďalej ostane tajomstvom.