Lúskať Božie slovo?
- Podrobnosti
- Dátum uverejnenia: streda, 30. november 2011, 01:00
- Napísal: Martin Hunčár
Máte radi orechy? Aj ja, najmä keď sú už vylúpané... Tento rok sme dostali veľa orechov od mojich rodičov. Potešil som sa, veď ich stačilo trochu presušiť a potom už len vylúpať. Veď práve, už len vylúpať. V návale každodenných povinností sme dokonale zvládli len prvú fázu – sušenie. Dve plné debničky orechov sa síce samé usušili, ale nie a nie sa samé vylúpať.
Cirkevný otec Origenes, ktorý bol známy svojou láskou k Božiemu slovu, prirovnáva Písmo k orechu: „Takéto je učenie Zákona a Prorokov v Kristovej škole: Horká je litera, ktorá je ako šupa, potom sa dostaneš k škrupine, ktorou je mravná náuka, a nakoniec nájdeš zmysel tajomstiev, ktorým sa v prítomnom i budúcom živote živia duše svätých.“
Kedy si si naposledy dobre pochutil na Božom slove? Ak si ostal po tejto otázke trochu zahanbený, pripomínam ti, že je sladšie ako med. Dnes sú ľudia presýtení informáciami o zdravej výžive. Ale ak je niečo naozaj zdravé a prospešné pre tvojho ducha, dušu i telo, tak je to Božie slovo. Je nielen zdravé, ale aj vyslovene potrebné, tak ako mliečko pre novorodencov. Prečo ho teda konzumujeme tak málo? A tu sa dostávame opäť k našim orechom: Je to totiž práca. Všetko začína náročným zberom, do ktorého sa mnohým nechce. A potom treba lúskať, lúskať, lúskať a zase lúskať. Niekedy je orech taký zrastený so škrupinkou, že máme chuť, nechať ho tak.
Koľkokrát ti napadlo, že si pôjdeš čítať Bibliu, a o pár sekúnd nato si sa prichytil, že robíš niečo celkom iné? Ak si náhodou doteraz nepoznal príčinu, prezradím ti ju. Možno poznáš Písmo sväté ako také, vieš obsah, pravdepodobne si niektoré pasáže čítal už viackrát a sú ti známe aj ponaučenia z nich vyplývajúce. No na to, aby si sa najedol, treba o čosi viac, treba v Slove kopať, čo môžeme prirovnať k práci. A sme pri koreni problému. Lenivosť a pohodlnosť. To sú naši nepriatelia, ktorí nás odrádzajú od chutnej výživy, od požehnania, ktoré je pre nás od Pána pripravené. Aká škoda! O čo všetko sa ukracujeme, ak si zvolíme ľahšiu cestu, ak radšej zapneme televíziu, alebo sa nezmyselne prehrabujeme v reklamných letákoch, ktoré nám pravidelne zahlcujú schránku.
Pamätám si, že ešte ako malý chlapec som občas lúskal orechy spolu s otcom. Nemalo zmysel sa s ním porovnávať, nech som sa snažil, ako som len chcel, jeho tempu som nestačil. Obyčajne ma lákalo zvoliť si „skratku“ a namiesto práce iba pojedať už vylúpané orechy z misky. Keď som ich zjedol len pár, bolo to úplne v poriadku, keď sa však objem nalúpaných orechov podozrivo zmenšoval, bol som láskavo upozornený, aby som si ich vylúpal sám.
Podobnému princípu sa musíme učiť aj s duchovnými vecami. Najradšej by sme všetko mali naservírované ako na podnose. Keď mám prijímať Božie slovo, dobre, ale dajte mi ho už „vylúskané“. Takto sa však nikdy nestaneme zrelými. To najväčšie požehnanie zažiješ práve vtedy, keď sa chopíš Božieho slova sám, poprosíš Ducha Svätého, aby bol s tebou, a začneš ho čítať s otvoreným srdcom. Nie, nehovorím o tom, že tam musíš nájsť niečo, čo tam predtým ešte nikto nevidel. Ide o to, aby si nasýtil svojho hladného ducha. Ide o to, aby si bol blízko Bohu, ktorý je so svojím Slovom nerozlučne spätý. Dobré Božie slovo sa musí najskôr v modlitbe a premýšľaní rozlúsknuť. Až potom bude chutiť sladšie ako med. Prajem vám krásne chvíle pri lúskaní.