Túžite po radosti a spokojnosti?

• 

Podrobnosti

Dátum uverejnenia: pondelok, 24. marec 2014, 13:07

Napísal: Martin Hunčár

Nasledovné riadky sú úryvkom z mojej novej knihy Zdravý životný štýl, ktorú si už od apríla 2014 môžete kúpiť.

Keby bolo možné kúpiť radosť na trhu, jej cena by sa iste vyšplhala k závratným výškam. Existujú lieky proti depresii, ľudia siahajú po všelijakých prípravkoch, len aby sa upokojili alebo si navodili pocity šťastia, odstránili bolesti hlavy. Zabúdame však na prirodzené prostriedky, ktoré nás nestoja ani cent.

V prvom rade je to Pán Boh, ktorý do nás vkladá vnútornú spokojnosť. Svojimi aktivitami akoby skladáme veľké puzzle. Niektoré veci do seba zapadajú, iné nie. No i tak nám stále chýba to jedno najdôležitejšie, bez čoho nám to nebude dávať zmysel. Tou chýbajúcou časťou skladačky je Boh. On je alfa i omega, prvý i posledný. Bez neho minieme zámer života, nenájdeme skutočné uspokojenie, budeme ako loď, ktorá stále hľadá svoj prístav. Veriaci ľudia sú obvykle pokojnejší a vyrovnanejší, dožívajú sa vyššieho veku, a dokonca sa zistilo, že manželské páry, ktoré sa spolu pravidelne modlievajú, dosahujú aj lepšie sexuálne uspokojenie.

K radosti tiež prispieva pocit z dobre vykonanej práce, z dobrých vzťahov a naplnených potrieb (vrátane plnej peňaženky). Vedci zistili, že pri športe, a zvlášť tom adrenalínovom, sa uvoľňujú endorfíny, ktoré sú hormónmi šťastia. MUDr. Ľubomír Okruhlica vysvetľuje, že pri behaní sa vytvára dopamín a endorfín a tie majú schopnosť zlepšiť náladu a v niektorých prípadoch do istej miery kompenzovať aj depresiu.

John Piper uvádza vo svojej knihe skutočný príbeh o horolezcoch, ktorí po namáhavom výstupe prežili ukrutné útrapy, ale keď sa ich opýtali, prečo to všetko podstúpili, zhodne odpovedali: „Pociťujeme také radostné vzrušenie, že sa oplatilo podstúpiť akékoľvek utrpenie či bolesť.“

Poznám to z vlastných skúseností. Dobrý tréning ma nakopne do celého dňa, po pretekoch (obvykle sa mi vydaria) som ako namočený do šťastia a o maratóne ani nehovorím, to je priam eufória. Jeden môj známy tvrdí, že o každom maratóne by sa dal napísať román. Čím ťažšie preteky, tým krajšie spomienky. Slovenka Kristína Lapinová, ktorá mnohokrát bežala Ironmana (3,8 km plávanie, 180 km na bicykli a 42,2 km behu), rada spomína na najslávnejšie preteky na Havaji, a to napriek enormnej záťaži, s ktorou je takáto súťaž spojená: „Stojíš po členky vo vode, vychádza slnko, všetci mumlú akési piesne a ty rozmýšľaš, či to prežiješ.“

Život viery prináša úskalia. Sú obdobia, keď človek napreduje, no prídu aj časy, keď sa vám zdá, akoby ste narazili na „stenu“. Robíte, čo môžete, a neviete sa pohnúť ďalej. Niekedy sa objavia krízy, ktoré nami môžu poriadne otriasť. Často nás však vytočia aj maličkosti. Možno vám niekto zaparkoval auto na vašom vyárendovanom mieste, ušiel vám autobus pred nosom alebo ste vyleteli zo skúšky, pretože vám chýbal jediný bod.

V takýchto situáciách vám šport môže pomôcť. Choďte si prevetrať hlavu, prídete na iné myšlienky. Život je aj niečo iné ako tá okolnosť, ktorá vami zamávala. Nehovorím tu o tom, že sa máte vyhnúť svojim povinnostiam alebo všetko flegmaticky ignorovať, no nenechajte sa gniaviť, rozbujnievať negatívne myšlienky tým, že si sadnete a budete mať sami so sebou párty sebaľútosti. Nepomôže vám ani to, ak sa budete snažiť zabudnúť na to pred telkou, a popritom pchať do seba čipsy s kolou. V tom prípade sa budú vo vašom tele len hromadiť voľné radikály.

Zmeňte svoje návyky, užívajte si šport, aj keď sa vám v inej oblasti života práve nedarí. Takéto údolie života prekleniete lepšie niekde vo fitku, nebuďte domácou papučou. Šport sa môže stať vaším užitočným koníčkom.