Rozhovor so Svante Rumarom

Podrobnosti

Dátum uverejnenia: streda, 22. október 2008, 02:00

Bývalý dekan Biblického centra Slova života v Uppsale. Má akademický titul bakalára teológie a je skúseným učiteľom na Biblickom centre a aj na Univerzite Slova života. Svante Rumar je hlavne expertom na problematiku Izraela a Blízkeho Východu. Zvykne tiež vyučovať epištolu Rimanom, tiež Autoritu a inšpiráciu Biblie a kresťanskú morálku. Na biblickej škole v Bratislave bude vyučovať Izrael a predmet Autorita a inšpirácia Biblie.

Môžeš  nám povedať, ako si spoznal Krista?

Bolo to v roku 1972, kedy som študoval teológiu na univerzite v Uppsale. Nachádzal som sa práve v stave, keď som bol totálne unavený z celého kresťanstva a plánoval som raz a navždy opustiť kresťanské náboženstvo a vydať sa úplne iným smerom – veľmi som uvažoval nad judaizmom. Bolo to práve v tom čase, keď som raz po pravidelnej večernej luteránskej omši stretol dievča menom Birgitta Nillsonová (terajšia manželka Ulfa Ekmana, pozn.) Poznali sme sa už dávnejšie, avšak nestretli sme sa viac ako 2 roky. Zistil som, že na večernú bohoslužbu prišla len kvôli tomu, že vedela, že tam budem. Prvé, čo mi povedala, bolo: „Ahoj, Svante! Ježiš ťa miluje!“ Pri rozhovore s ňou som sa dozvedel, že práve prijala Krista, čo ma šokovalo. Spolu s ďalšími z jej priateľov sme pokračovali v rozhovore o Bohu hlboko do noci. Ja ako skúsený teológ som sa snažil odzbrojiť ich argumenty a celkom sa mi to aj darilo až do momentu, keď jedna žena na mňa vychrlila: „Je ťažké hovoriť o Duchu Svätom, keď ho nepoznáš.“ Mojou prvou reakciou bol hnev a rozhorčenie, avšak uvedomil som si, že má vlastne pravdu. Nemohol som celú noc na to stretnutie zabudnúť. V tú noc som volal na meno Ježiš a Biblia hovorí, že každý, kto volá na meno Ježiš, bude zachránený. Aby som mal istotu, že ma naozaj počul, tak som sa radšej modlil trikrát. Po tejto skúsenosti som mal, samozrejme, mnohé výkyvy, avšak bolo to len vďaka neuveriteľnej trpezlivosti a láske Birgitty a týchto kresťanov, že som neodišiel od Pána. Vedel som, že ma nikdy neodsúdia, a že sa na nich môžem obrátiť o pomoc v priebehu celých 24 hodín.

Čo si myslíš, že chýba dnešnej cirkvi v porovnaní s ranou cirkvou?

Osobne by som neporovnával veľmi úzko ranú a dnešnú cirkev, nakoľko prvotná cirkev sa nachádzala v úplne odlišnej situácii. Žili v Izraeli, po dobu 40 rokov mali chrám, mali Mesiáša i apoštolov. Avšak je jedna vec, ktorú verím, sa potrebujeme od ranej cirkvi naučiť. O prvých kresťanoch bolo známe, že sa často stretávali, jednak preto, aby mali spoločenstvo medzi sebou a jednak preto, aby poznali Pána osobne prostredníctvom modlitby. Dnes je väčšina kresťanského náboženského života sústredená okolo nedeľných bohoslužieb, avšak vidíme, že skutočná sila cirkvi bola oslabená jej modlitebnou nečinnosťou. Je pravdou, že život dnes je oveľa hektickejší ako tomu bolo vtedy. To nás však neospravedlňuje v tom, aby sme neprevzali zodpovednosť za usporiadanie našich priorít. Cirkev Ježiša Krista by dnes nepochybne iba získala, ak by znova obnovila silu osobného modlitebného života.

Ak by si mohol zdôrazniť len jednu vec ohľadom modlitby, čo by to bolo? Ako je možné, aby Duch modlitby a pokorných prosieb, ako o ňom prorokuje Zachariáš, prišiel nad slovenský národ a cirkev?

Je samozrejme veľmi ťažké vyučovať o modlitbe len jednu vec, lebo v rôznych situáciách sú dôležité rôzne veci. Avšak jedna vec, ktorú vidím ako nesmierne dôležitú, je skutočnosť, že ak by všetci z nás hľadali Pána osobne doma na modlitbe, potom, keď sa spoločne zídeme, by bola pre nás modlitba niečím absolútne prirodzeným. Neviem, ako je tomu na Slovensku, avšak smutným faktom zostáva, že vo Švédsku nie je prirodzené pre kresťanov sa len tak stretnúť a modliť sa. Vždy tam musí byť niekto, kto oficiálne vyzve k modlitbe. Ak by však každý z nás mal osobný modlitebný život, potom by to bolo pre nás úplne prirodzeným modliť sa, keď sa spoločne zídeme. Doteraz si spomínam, aký silný dojem to na mňa zanechalo, keď sme sa pravidelne stretávali a modlili sa s kresťanmi z tej skupiny, ktorá ma priviedla ku Kristovi.

Prečo bolo tak veľa zázrakov v ranej cirkvi v porovnaní s naším európskym sekularizovaným kresťanstvom? Ako sa môžeme navrátiť do oblasti nadprirodzena?

Ako som už povedal, prvotným predpokladom pre zázraky je modlitba. Ak bude v cirkvi duch modlitby, bude tam aj atmosféra pre zázraky. V žiadnom prípade nemôžeme povedať, že zázraky sa dnes nedejú. Dejú sa aspoň také zázraky, aké mal Ježiš v Nazarete. Sme svedkami uzdravení na domácich skupinách, či modlitebných zhromaždeniach. Najväčším problémom však je, že tieto veci sa nedejú ako znamenia pre neveriacich, ako by tomu malo byť. Cirkev by mala mať viac evanjelistov ako je Benny Hinn so službou divov a zázrakov. Potrebujeme tých, ktorí prijmú do svojho života Božie povolanie evanjelistu, ale príliš mnohí dnes chcú byť len pastormi, či učiteľmi.

Nedávno sme v Bratislave otvorili biblickú školu. Aký vplyv bude mať táto skutočnosť podľa teba na mesto, či celý národ?

Som presvedčený, že veľký vplyv. Pri spätnom pohľade na začiatky biblickej školy v Uppsale vo Švédsku môžem povedať, že jej založenie pôsobilo ako zemetrasenie. Hoci ju niektorí milovali a iní nenávideli, otriasla kresťanským životom v celom národe. Mnohé cirkvi prijali učenie viery, i keď s ním spočiatku nesúhlasili. Okrem toho to vypôsobilo, že zrazu mnohí iní začali zakladať biblické školy. Špecificky ohľadom biblickej školy v Bratislave verím, že študenti, ktorí ju zabsolvujú, budú mať dobrú povesť, zdravý úsudok, kvalitné vedomosti, avšak predovšetkým, že budú požehnaním pre cirkev na Slovensku. Verím, že to spôsobí, že ľudia začnú rešpektovať cirkev, veriacich a vieru v Ježiša Krista. Na druhej strane však musíme očakávať, že mnohí nebudú biblickou školou nadšení.

V biblickej škole v Bratislave si vyučoval predmet „Dôveryhodnosť Biblie“. Domnievaš sa, že dnes stále môžeme veriť, že Biblia je pravdivá a prečo?

Bez pochýb! Avšak musíme správne porozumieť pojmu „inšpirácia“. Niektorí si pod pojmom inšpirácia predstavujú nejaký druh tranzu, či automatické diktovanie. Zhruba pred 100 rokmi panovalo veľké nepriateľstvo medzi vedou a vierou. Takisto kresťania nerozumeli svojej pozícii a často ju zneužívali. Božie Slovo hovorí v Liste Rimanom 1: 19-20, že všetko vo stvorení zjavuje Božiu slávu. Alebo Einsteinovými slovami, že každý človek s jasnou mysľou musí rozpoznať, že jestvuje Stvoriteľ. A stále viac vedcov si dnes uvedomuje, že musí existovať niečo viac ako len hmota, či už to volajú „inteligentný design“ alebo nejako inak.

Existujú rozličné teórie o vzniku vesmíru. I keď pravdepodobne tou najdôležitejšou skutočnosťou je fakt, že Boh je Stvoriteľ a nie ako tento svet vznikol, i napriek tomu, mohol by si nám priblížiť, ktorá zo súčasných vedeckých teórií o vzniku vesmíru sa podľa teba najviac približuje biblickému záznamu?

Prvou vecou, ktorú musíme zdôrazniť, je skutočnosť, že existuje rozdiel medzi všeobecným zjavením Božím vo stvorení a osobným Božím zjavením v histórii.

Fyzici musia byť slobodní hovoriť o fyzikálnych veličinách a nesnažiť sa hovoriť o Bohu, nakoľko na to nemajú žiadne vzdelanie. A podobne by kresťania mali zostať v oblasti o poznaní Boha a nesnažiť sa miešať sa do oblasti vedy. Mali by sa uspokojiť s tým, že čokoľvek vedci hovoria, oslavuje Boha pokiaľ zostávajú v oblasti faktov a nesnažia sa tieto fakty interpretovať z ateistickej pozície.

Si odborníkom na problematiku Izraela a Stredného Východu. Ako vidíš vyriešenie konfliktu na Strednom Východe?

Som presvedčený, že pokiaľ súčasne jestvujú vedľa seba štát Izrael a náboženstvo islamu, tak tento konflikt nebude nikdy vyriešený, nakoľko podstata islamu je antisemitská a antisionistická. Izrael bol domovinou Židov zhruba od roku 1000 pred Kristom počas Dávidovho kráľovstva až do roku 70 po Kristovi. Potom nasledovala medzera počas babylonského zajatia a ďalšia v trvaní 2000 rokov. Biblia jasne hovorí o ich práve vrátiť sa späť do zeme, ktorú im Boh dal, čo však korán zásadne popiera. Jedine Ježiš, ktorý je Knieža pokoja môže vyriešiť tento konflikt, avšak kým sa tak stane, bude medzi týmito národmi prebiehať studená vojna. Nepomôžu ani diskusie, ani ústupky zo strany Izraela. Bez ohľadu na to, koľko územia odstúpia, nepríde ku pokoju. Pre moslimov totiž pokoj znamená druhú stranu úplne poraziť. Preto Izrael musí byť silný, so silnými hranicami.

Mnohí dnešní kresťania sú voči Izraelu buď ľahostajní, alebo dokonca nepriateľskí. Aké stanovisko ako kresťania by sme mali zaujať voči ľudu Izraela a prečo?

My ako kresťania patríme k ľudu Izraela. Ak sme prijali Krista, sme semenom Abrahámovým. A aj samotné spasenie k nám prišlo vo fyzickom zmysle prostredníctvom Izraela. Niektorí obviňujú Židov z toho, že neveria. Avšak nepochybne verili dosť na to, aby nám dali Mesiáša, zákon a prorokov. Božie slovo hovorí, že ten, kto žehná Abraháma, bude požehnaný. Môžeme teda inými slovami povedať, že pokiaľ máš antisemitský postoj, nie je to Boh, ktorý ťa trestá, ale ty sám si sa svojím rozhodnutím ukrátil o požehnanie Abrahámovo. Okrem toho Ježiš povedal, že ak neveríme v Mojžiša, nemôžeme veriť ani v neho. Musíme si uvedomiť, že cirkev ako semeno Abrahámovo nenahradila biblický Izrael, ale bola vštepená na pravý kmeň. Takže náš postoj voči nim by mal byť motivovaný láskou – mali by sme sa modliť za ich ochranu a spasenie.

Biblia nás nabáda, aby sme sa poučili z podobenstva o figovníku, pričom hovorí práve o Izraeli. Keď sa dnes pozeráš na dianie v Izraeli, ako blízko je podľa tvojho názoru Kristov druhý príchod?

No určite bližšie ako na začiatku (smiech...). Vôbec sa nečudujem tomu, že evanjelické kresťanstvo si v minulosti myslelo, že cirkev plne nahradila Izrael, keďže nevideli návrat Židov do ich vlasti. Avšak v roku 1948, kedy bol uzákonený štát Izrael, sa mnohí letniční kresťania, ktorí predtým vo svojej viere ochladli, zrazu radikálne obrátili k Bohu, pretože uvideli naplnenie Božieho zasľúbenia a toto znamenie čias. Ak by sme sa spýtali, prečo bol štát Izrael uzákonený práve v tomto čase, je to pravdepodobne preto, že je to znamenie prichádzajúceho Mesiáša. Aj keď nevieme a ani by sme nemali hľadať presný dátum jeho príchodu, ak sledujeme súčasnú politickú situáciu – Irán pripravujúci jadrovú zbraň proti Izraelu, zvýšený záujem Číny, či Ruska o dianie na Strednom Východe, malo by nás to povzbudiť k tomu, aby sme naše kresťanské životy žili tak, akoby deň Pánov už nastával. Mali by sme žiť tak, aby sme všetko čo robíme, robili tak, akoby to bola tá posledná vec!