Konferencia ohňa v Košiciach

Podrobnosti

Dátum uverejnenia: utorok, 05. november 2013, 01:52

Svet nepríde do cirkvi, ale cirkev musí ísť do sveta!

Na konferenciu, organizovanú misijnou organizáciou Kristus pre všetky národy (CfaN) dňa 19. 10. 2013, sa zišlo okolo 4500 ľudí z celého Slovenska, medzi nimi aj hostia zo zahraničia – z Čiech, z Maďarska, z Poľska a z Ukrajiny. Hlavným rečníkom bol Daniel Kolenda, učeník Reinharda Bonnkeho, ktorý ku Kristovi priviedol už viac než 10 miliónov ľudí. Apoštolská cirkev v Košiciach konferenciu výborne pripravila, rozdala 80000 evanjelizačných DVD s názvom „Od mínusu k plusu“, 50000 letákov, v súpravách MHD viseli reklamy, v piatich nákupných centrách zaznelo 2500 zvukových klipov, a nadovšetko, cirkev sa veľa modlila a postila. A Pán Boh na to odpovedal nevídaným spôsobom: v sobotu večer sa k návštevníkom konferencie pripojili mnohí ďalší, až sa v hale sa tiesnilo asi 8000 ľudí. Vrcholom večera bola výzva na spasenie, na ktorú reagovalo viac ako 1500 prítomných. Takéto niečo sme od deväťdesiatych rokov na Slovensku nezažili. Hlavný pastor AC Košice Ján Liba to nadšene zhodnotil takto: „Príprava bola veľmi náročná, výsledok je však úžasný a povzbudzujúci. Mnohí sa modlili za svojich nespasených príbuzných a Boh ich vypočul. Napríklad v jednej rodine sa v tento večer obrátili všetky tri dospelé deti.“

Napriek tomu, že Kolenda pôsobil typicky americky, ľudia jeho službu prijali veľmi dobre. Bol vtipný, biblicky vyvážený a na svoj vek veľmi vyzretý. Zdôrazňoval základné Božie pravdy, kládol dôraz na krv Ježiša Krista: „Božie riešenie na všetky ľudské potreby je len jedno – drahocenná krv Ježiša Krista.“ Najväčšou potrebou pre telo Kristovo je podľa neho to, aby Boží ľud prijal moc Ducha Svätého. Evanjelista si plne uvedomoval, že situáciu na Slovensku nevyrieši ani on sám, ani ďalší evanjelisti, ktorí prídu z cudziny. „Ty si Božia odpoveď pre tento národ!“ povzbudzoval účastníkov konferencie. „Keď sa stretneš s chorým alebo posadnutým, tak ti nepomôžu tituly, ktoré máš.“ Iste nemal na mysli, aby sme zanedbali vzdelanie, veď sám vyštudoval Southeastern University a Brownsville Revival School of Ministry v Pensacole. Ide skôr o to, na čo sa spoliehame. Kolenda sa snažil všetkých povzbudiť v napĺňaní Veľkého poslania. Cirkev sa potrebuje vymaniť zo zabehaných koľají či strnulosti a nespoliehať sa iba na službu pastorov či diakonov; každý môže získavať duše pre Krista!

Pastor Michal Vaněk zo Slova života Brno bol nadmieru spokojný: „Konference mi pomohla znovu povstat a směle žít i chodit v moci Jeho svědectví! Věřím, že Bůh začal s vyléváním ohně svého Ducha pro Slovenskou republiku, a že má pro vaši zemi nádherný plán. Moc vám to přeji a fandím vám!“

Pán Boh nás prekvapil požehnaním, ktoré sa lialo ako nebeský dážď na vyprahnuté a hladné srdcia. Ján Lacho, biskup Apoštolskej cirkvi na Slovensku

Ešte pred večerným zhromaždením sme položili Danielovi Kolendovi niekoľko otázok:

Zázraky sú pre mnohých na Slovensku stále niečo nezvyčajné. Niektorí skeptici ani neveria, že sa dnes naozaj dejú...

Na každom z našich ťažení sa udeje mnoho nadprirodzeného. V Afrike vidíme tisíce ľudí uzdravených, dokonca i slepí sú uzdravení a vidia. Je bežné, že tam prinesú ľudí, ktorí sú úplne alebo čiastočne ochrnutí. Dokážete si predstaviť tú obrovskú radosť, keď sú uzdravení? Niekedy sa stane, že určité časti tela alebo končatín dorastú. Jeden malý chlapec bol dokonca vzkriesený z mŕtvych.

Ako sa cítiš na Slovensku? Ako by si porovnal Slovákov s ľuďmi z iných krajín?

Po Európe cestujem veľa, ale na Slovensku som po prvýkrát. Ľudia, s ktorými sa tu stretávam, sú veľmi otvorení a hladní po Bohu. Nerád to porovnávam, Pán Boh sa môže dotknúť každého a kdekoľvek.

Ako by si charakterizoval toto podujatie?

Každá naša evanjelizácia je akousi demonštráciou Božieho kráľovstva – stratení sú spasení, chorí sú uzdravení, posadnutí a závislí sú oslobodení.

Ľudia túžia po autentickom kresťanskom živote

Břetislav Šípek, riaditeľ CfaN pre strednú a východnú Európu

Prečo sa táto konferencia ohňa konala práve v Košiciach?

Predstavitelia miestnych cirkví nás o usporiadanie takejto akcie prosili už pred dvoma rokmi, zavážil aj fakt, že Košice sú v roku 2013 európskym hlavným mestom kultúry. Reinhard Bonnke bol v Bratislave v roku 1992, odvtedy tu naša misijná organizácia nič neusporiadala.

Ako začala služba Reinharda Bonnkeho?

Už ako deväťročný mal sen, že bude rozdávať chlieb ľuďom tmavej pleti. Neskôr sa presťahoval do Afriky a začal kázať v jednom malom stane. Po istej dobe nestačil ani stan pre 800 ľudí, potom už ani pre 10000 ľudí. Nakoniec bol pre jeho zhromaždenia malý aj svojho času najväčší stan na svete pre 34000 ľudí a evanjelizácie sme museli presunúť na štadióny a voľné otvorené plochy. Niekedy príde na jedno stretnutie aj viac ako milión ľudí.

A v Európe?

Najväčšie zhromaždenia boli na štadióne v Berlíne v roku 2003 s účasťou 30000 ľudí, v rumunskom Temešvári sa ich stretlo 20000. No aj v Európe v ostatnom čase pozorujeme zvýšený záujem, čo akcia v Košiciach iba potvrdzuje.

Todd White – „Láska s mopom na hlave“

Daniel Kolenda ho predstavil ako darček, ktorý priniesol so sebou, ako „lásku s mopom na hlave“. A naozaj − jeho vlasy pripomínali metlu, pravdupovediac, pôsobil dosť extravagantne. Prišiel v širokých bielych nohaviciach a na nohách mal prstové topánky napriek tomu, že bol chladný október. Hneď ako sa dostal k mikrofónu, začal s nadšením spievať o mene Ježiš. Pre niektorých hostí to bol asi nečakaný úvod, no Todd si čoskoro získal srdcia všetkých zvlášť po tom, ako porozprával o svojej minulosti a stretnutí s Ježišom.

Jeho svedectvo je naozaj výnimočné, počúvajte:
„Nikto z mojej rodiny ani iných blízkych nebol kresťanom. Vyrastal som v detskom domove a veľmi skoro som začal užívať drogy. Potom som sa prihlásil do armády, kde zo mňa spravili tvrdého „mariňáka“. Aj keď som bol hrdý na to, že som vojakom, mal som problémy s disciplínou a nakoniec som odtiaľ ušiel. Stal som sa drogovým dílerom. Chytili ma a vsadili do vojenského väzenia. Keď som si trest odsedel, znova som ušiel. Po ďalšom zatknutí a uväznení ma z armády vyhodili. Život som naozaj nezačal najlepšie. Predával som všetko, čo sa dalo, a pritom som ubližoval všetkým naokolo. S priateľkou sa nám po jeden a pol ročnej známosti narodila dcérka. Myslel som si, že sa jej narodením náš život zlepší, ale spelo to len k horšiemu. Klamal som, kradol a akákoľvek maličkosť ma privádzala do zúrivosti. Nemal som problém len tak niekomu vraziť. Po siedmich rokoch ma už mala moja priateľka dosť, ale bála sa ma opustiť, lebo som sa jej vyhrážal zabitím. Pohrával som sa s myšlienkou na samovraždu a trpel depresiami. V tom čase som bral silné lieky, drogy a keď som sa cítil na dne, tak som sa ešte aj opil. Raz som sa zahral na policajta. Pod zámienkou cestnej kontroly som prinútil iného dílera vystúpiť z auta, rýchlo doň nastúpil a odfrčal preč. Ten chlap okamžite vytiahol búchačku a niekoľkokrát na mňa vystrelil. Ani jedna guľka ma netrafila, dokonca ani na aute nebol jediný škrabanec. Boh vtedy ku mne prehovoril: „Ja som tie guľky schytal za teba, si ty pripravený žiť pre mňa?“ Uvedomil som si, že musí existovať niečo väčšie, ako som ja, a prihlásil som sa do rehabilitačného centra Teen Challenge. Vydržal som tam síce len dva mesiace, no aj to stačilo na to, aby som zažil nezabudnuteľné stretnutie s Kristom, ktoré trvalo tri noci. Vrátil som sa k priateľke a dcére ako zmenený človek a poprosil ich o odpustenie. Predstavte si, že maličká si na nič zlé nepamätala! Boh to musel zázračne prikryť a vymazať z jej pamäti. Priateľka mi medzitým oznámila, že aj ona prijala Krista. Do pár dní sme sa zobrali a tento mesiac už oslavujeme deviate výročie našej svadby. Máme tri dcéry a sme spolu veľmi šťastní. Toto všetko sa mohlo stať jedine vďaka Ježišovi!“

„Hluché uši, otvorte sa v mene Ježiša!“ ozývalo sa halou. Po modlitbe a ďalších slovách poznania mnohí dvíhali ruky na znamenie toho, že ich Ježiš uzdravil. Desiatky prítomných vyšli na pódium, aby mohli verejne povedať o svojom uzdravení. Na prekvapenie všetkých ich evanjelista vyzval, aby sa sami na mikrofón modlili za uzdravenie ľudí s podobnými problémami a Boh vypočul aj ich prosby. Tu je niekoľko svedectiev z košickej Steel Arény.

• Spadol som na schodoch a nevedel som dobre dvihnúť ruku. Teraz ňou už môžem hýbať bez bolesti.
• Bol som hluchý, ale teraz počujem.
• Som po úraze, nemohla som zakloniť hlavu a bolela ma aj chrbtica. Bolesť je preč a hlavou môžem hýbať úplne bez problémov.
• Pichalo ma v ramene, ale ako som sem prišla, Ježiš ma uzdravil.
• Veľmi ma bolelo pravé koleno. Vďaka Bohu, už tú bolesť nemusím niesť.
• Mal som skoliózu, návštevy lekára nepomohli, ale Pán Ježiš sa dotkol môjho chrbta.
• Pán mi uzdravil pľúca.
• Bolelo ma v ramene a pocítila som niečo, ešte teraz sa chvejem, ďakujem Bohu za uzdravenie.