Tour de Neziderské jazero 2015

Podrobnosti

Dátum uverejnenia: štvrtok, 09. júl 2015, 10:53

Štartujeme z Bratislavy hneď v prvý deň prázdnin. Dvaja vedúci a 11 „učeníkov“ – tínedžerov, ktorí sa na 5. ročník cyklistického výletu už dlho tešili. V tíme máme tento rok viacero nováčikov, trochu sa nám to omladilo. Ideme osvedčenou trasou ako minulý rok. Najskôr z Rače prudko do kopca na hrebeň Karpát, cez most Lafranconi do Rakúska. Oddychujeme pri vojnovom bunkri, obedujeme pred Billou v Kitsee. Zastavujeme vždy v tieni, lebo slnko nám pečie na hlavy. Jazdu si užívame, žiadna Tour de France to nie je. Nepríjemný pád zažil náš nováčik Miško v dedinke Pama, našťastie nešlo o nič vážne. Na večeru si pochutnávame na pizzi– zo stola zmizla raz-dva. Kemping v Podersdorfe už poznáme aj poslepiačky, pohodička. V jazere je neskutočne teplá voda, čvachtáme sa tam celý nasledujúci deň. Požičiavame si aj dosku s veslami, Kubo si dokonca zajazdil na windsurfe. Má to len jednu chybu, všetci sme spálení, natieranie nepomohlo. Všetko klape, aj sme grilovali, ručičky si oblizovali po výbornom mäsku. Docestovali za nami aj dvaja Viedenčania, ktorí bývali v minulosti pravidelnými účastníkmi našej Tour. Filip, náš šéfmechanik, donekonečna opravuje defekt, stále to odkiaľsi fučí. A ja si plávam v jazere a pozorujem západ slnka. Pecka! V noci sa stávame potravou pre miestne komáre, vnikli nám do stanov, mrchy jedny. Na tretí deň sa vraciame späť, ráno všetkých naháňam, lebo sa nechcem variť na slnku. Niektorí chalani ešte rýchlo odohrajú hru na mobiloch (v kempe chytili wifi, či je to škoda, alebo super, závisí od uhla pohľadu). Cesta späť prebehla hladko až na dva defekty – mysľou sme už všetci v tôni stromov našich Karpát. Chlapci jazdia úžasne, nováčikovia zapadli, ešte viac sa skamarátili. Na hranici sa niektorí už odpájajú, ostatní ideme ďalej. Za Železnou studničkou Kubo chytil krízu, presviedčam ho, prosím, vlečieme sa ako slimáky a chalani nám ušli. Zastavujem s ním na kofolu, trochu ho to vzpruží a na vrchole kopca, kde nás ostatní čakajú, ich dobiehame. Akurát Samko s Peťom si to rozdali, šliapli do pedálov a nadelili nám trištvrte hodiny v cieli. Konečne doma, v tých horúčavách je to vyčerpávajúce aj pre mňa. Výlet je za nami, ale ostanú krásne spomienky, fotky a strihá sa video. Peťo točil skoro celý čas kamerou go pro, dokument je už na ceste. Vidíme sa o rok, ešte neviem kam pôjdeme, ale chcelo by to už zmenu. Žeby Maďarsko alebo Česko?