Ako si zachovať zdravý život

Podrobnosti

Dátum uverejnenia: nedeľa, 01. december 2013, 16:34

Čo s „nálepkami“ od ľudí?

Peter Čuřík

Max Lucado vytvoril vo svojich dielach pre deti krásnu postavičku menom Punchinello. Punchinello je drevený panáčik z dedinky Wemmick. „Wemmikčania“ sa rozhodli, že si budú navzájom dávať nálepky podľa toho, ako je kto talentovaný. Tí šikovní dostávali hviezdičky, menej šikovní šedé bodky. Niektorí mali veľa hviezdičiek, iní zas veľa bodiek. No nikto nebol takým babrákom ako Punchinello. O čokoľvek sa pokúsil, skončilo fiaskom. Po krátkom čase mal toľko šedých bodiek, že niekedy ani nevychádzal von. No jedného dňa stretol dreveného panáčika, ktorý nemal ani hviezdičky, ani bodky. Bola to Lucy. Bol prekvapený a spýtal sa jej, ako je možné, že nemá žiadne nálepky. Odpovedala: „To je jednoduché. Každý deň chodím na návštevu k Élimu.“ „Kto je Éli?“ nechápal Punchinello. „Éli nás predsa vystrúhal z dreva. Keď som s ním v jeho dielni, vždy ma opraví, preto sa na mne žiadne nálepky neudržia!“

Ľudia nás radi „nálepkujú“ podľa toho, na koľko spĺňame ich predstavy. Nepopieram, boli sme stvorení ako sociálne bytosti, ktoré potrebujú vzťahy a isté ocenenie. Je to skvelý pocit, keď vieš, že niekomu na tebe záleží a keď ti to dokonca dokáže dať najavo. Napriek tomu svoju hodnotu nesmieme odvádzať od názorov druhých ľudí! Kľúčovým je názor tvojho Stvoriteľa. On vie presne, kým si a aká je tvoja skutočná hodnota. Punchinello sa nakoniec Éliho odvážil navštíviť. Na pochybnosti o samom sebe dostal túto odpoveď: „Si jedinečný jednoducho preto, lebo som ťa stvoril. A ja nerobím chyby!“

Pravidelná modlitba

Chodíš k „Élimu“ pravidelne? Pastor Bill Hybels napísal knihu s prekvapujúcim názvom: „Som príliš zaneprázdnený na to, aby som sa nemodlil.“ Na prvý pohľad sa zdá, že titul knihy mal znieť skôr takto: „Som taký zaneprázdnený, že na modlitbu nemám čas.“ Ale on chcel vystihnúť práve tento paradox. Čím viac zodpovedností v živote máme, tým viac potrebujeme chodiť v modlitbe k nášmu Stvoriteľovi. Ježiš Kristus sa veľmi skoro po krste stal najvyhľadávanejším mužom v Izraeli. V Kafarnaume sa k dverám jeho domu zhromaždilo celé mesto a Ježiš ľuďom slúžil až do neskorého večera . No evanjelista Marek zachytil aj jeho osobný život: „A ráno veľmi skoro, ešte za noci, vstal, vyšiel a odišiel na pusté miesto a tam sa modlil“ (Mar 1:35). Ježiš nezanedbával modlitbu ani v čase „úspechu“. Nečerpal silu zo svojich víťazstiev, ale zo vzťahu s nebeským Otcom. Kto dobre kľačí, lepšie stojí. Je udivujúce, akú duchovnú silu vieme načerpať v modlitbe. Keď potom čelíme nástrahám života, nereagujeme v tele, ale máme odolnosť, stabilitu a múdrosť, ktoré pramenia zo života s Bohom.

Akými ľuďmi si sa obklopil?

V Prísloviach je napísané: „Ten, kto chodí s múdrymi, bude múdry; ale tomu, kto sa druží s bláznami, sa zle povodí“ (Pr 13:20). Keď bol apoštol Pavol v Lystre, uzdravil chromého človeka a celé mesto bolo na nohách. Napriek tomuto zázraku však prišli Židia z Antiochie a Ikonie „a naviedli zástupy“. Sfanatizovaný dav Pavla ukameňoval tak, že ho „vliekli von z mesta, domnievajúc sa, že zomrel“ (Sk 14:19). Potom však prichádza nádherný verš 20: „Ale keď ho obstúpili učeníci, vstal!“ Aké je dôležité, aby si mal okolo seba učeníkov Ježiša Krista! Keď ho obstúpili, bola uvoľnená moc zmŕtvychvstania a Pavol vstal. Väčšina teológov sa domnieva, že tam naozaj došlo k vzkrieseniu. Nemôžeme si dovoliť žiť osamelé, izolované či zahorknuté životy. Boh nám môže pomôcť aj zvrchovane, no často nám bude pomáhať cez bratov. Máš ich okolo seba? Uznávam, že najhlbšie zranenia prichádzajú cez bratov, lebo od nich máme najväčšie očakávania. „Brat, urazený neverou, vzdoruje viac ako silné mesto, a zvady sú ako závora hradu“ (Pr 18:19). Následkom býva izolácia: „Ten, kto sa svojmyseľne oddeľuje, hľadá to, čo sa jemu ľúbi, a stavia sa na odpor všetkému, čo by prospelo“ (Pr 18:1). Aby sme sa ochránili, máme tendenciu postaviť okolo seba pevný múr. Myslíme si, že sme urobili potrebné preventívne opatrenia, aby nedošlo k ďalšiemu zraneniu, no nevedomky sme si postavili väzenie. O čo lepšie je jednoducho odpustiť! Odpustenie nie je pocit, ale rozhodnutie. Keď bol náš Pán na kríži a zlorečili mu, on nezlorečil; „keď trpel, nehrozil, ale porúčal tomu, ktorý spravodlivo súdi“ (1Pet 2:23). Odovzdaj súd tomu, ktorý jediný pozná všetky objektívne skutočnosti. Ty ľuďom dobroreč a miluj dokonca aj svojich nepriateľov. Potom nikdy nebudeš mať núdzu o ozajstných bratov, ktorí ťa obstúpia v čase tvojej bolesti.