Kresťanská rodina

Podrobnosti

Dátum uverejnenia: sobota, 30. december 2017, 15:22

Začítajte sa do úryvku novej lekcie knihy Biblické základy Kresťanská rodina. V predslove knihy sme napísali:

Pán Ježiš povedal: „A poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí“ (Jn 8:32).

Nestačí o pravde len počuť alebo o nej uvažovať; ak chcete byť slobodní, musíte pravdu spoznať. Ak potrebujete slobodu v oblasti zdravia, spoznajte biblickú pravdu o zdraví; ak túžite po slobode vo vzťahoch, hľadajte Božie pravdy o odpustení či komunikácii atď. Ak tieto pravdy spoznáte a začnete podľa nich meniť svoje životy, zakúsite úžasnú slobodu Božích detí, ktorú nám Pán Ježiš sľubuje. D. L. Moody, jeden z najväčších evanjelistov 19. storočia, povedal: „Biblia nebola daná iba na to, aby rozšírila naše poznanie, ale aj na to, aby premenila naše životy.“


Boh stvoril človeka, aby bol milovaný a aby miloval. Boh je láska a láska sa túži dávať.

Gary Smallery povedal: „Život sú vzťahy, zvyšok sú už len detaily.“

Človek je v živote len natoľko šťastný, nakoľko šťastné sú jeho vzťahy.

Keď sa istý farizej pýtal Ježiša, ktoré prikázanie v zákone je najväčšie, Ježiš mu odpovedal:

„Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom a celou svojou dušou a celou svojou mysľou. To je veľké a prvé prikázanie. Druhé je mu podobné: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého. Na týchto dvoch prikázaniach spočíva celý zákon i proroci“ (Mt 22:37-40).

Najdôležitejšie prikázania sú o vzťahoch: Milovať Boha celým srdcom, celou dušou a celou mysľou (to je vertikálny vzťah) a milovať svojho blížneho ako seba samého (to je horizontálny vzťah).

Ježiš v Novej zmluve ešte umocnil kvalitu horizontálneho vzťahu: „Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa navzájom milovali; ako som ja miloval vás, aby ste sa aj vy navzájom milovali“ (Jn 13:34).

Nové prikázanie zdvihlo úroveň vzťahu z „milovať blížneho ako seba samého“ na „milovať tak, ako Kristus miloval nás“. Toto je možné len vtedy, keď sme prežili znovuzrodenie a „láska Božia bola rozliata v našich srdciach skrze Ducha Svätého“ (Rim 5:5).

Samota verzus osamotenosť

Samota – ako slobodné rozhodnutie sa človeka, aby si utriedil myšlienky, modlil sa alebo hľadal odpočinutie pre svoju dušu – je požehnaním. Väčšinou trvá len určitý čas.

Osamotenosť, teda samota, ktorú si človek nevybral, ale zdá sa, že nemá inú voľbu, nikdy nebola Boží plánom.

Osamotenosť je prekliatím, z ktorého nás Ježiš na kríži vykúpil.

Pán Ježiš na kríži zvolal: „Éli, Éli, lama zabachtani?! To je: Môj Bože, môj Bože, prečo si ma opustil?!“ (Mat 27:46b). Ježiš, ktorý mal vždy dokonalé spoločenstvo s Bohom, bol na kríži úplne osamotený; dokonca Ho opustil aj Otec, aby mohol na seba vziať prekliatie samoty, a my sme už nikdy nemuseli cítiť osteň osamotenosti.

„Veď Boh povedal: Nezanechám ťa, ani ťa neopustím. Preto smelo môžeme hovoriť: Pán mi pomáha, nebudem sa báť. Čože mi môže urobiť človek? (Žid 13:5b,6).

„Nezanechám ťa, ani neopustím!“ To vyhlásil sám Boh! Preto môžeme smelo vyznávať, že Pán je naším pomocníkom! Kvôli obeti na kríži už nikdy nemusíme zakúsiť osamotenosť.

Keď Boh stvoril človeka Adama, veľmi ho požehnal.

• Adam mal dokonalé spoločenstvo s Bohom (1M 3:8)
• Boh ho umiestnil do nádhernej záhrady Eden, kde mal k dispozícii hojnosť všetkého (1M 2:7-16).
• Slovo Eden sa z hebrejčiny prekladá ako potešenie, radosť, hojnosť, rozkoš.
• Vládol nad celou zemou (1M 1:28) a dostal za úlohu pomenovať všetky zvieratá (1M 2:19,20).

A predsa mu niečo chýbalo:

„Potom Hospodin, Boh, povedal: Nie je dobré človekovi byť samému. Urobím mu pomoc, ktorá mu bude rovnocenná“ (1M 2:18, Ekum. pr.).
Boh pozná človeka najlepšie, veď ho stvoril. A sám Hospodin vyhlásil, že „nie je dobré človeku byť samému.“

Nie je to teda iba sociologický problém našej generácie či subjektívny ľudský pocit, ale odveká Božia pravda.

Boh stvoril Evu, ktorá sa Adamovi stala pomocou (nie prekážkou) a bola mu rovnocenná (nie druhoradá). „Urobím mu pomoc, ktorá mu bude rovnocenná“ (1M 2:18b).

Boh ustanovil manželstvo

Potom Boh povedal: „Preto muž opustí svojho otca i matku a prilipne k svojej žene a budú jedno telo“ (1M 2:24, Ekum. pr.).

Muž a žena opustia svojich rodičov, aby k sebe priľnuli a vytvorili novú rodinu.

Manželstvo je pre človeka Božou vôľou a požehnaním.

Existujú výnimky, o ktorých Pán Ježiš učil v Novej zmluve (Mt 19:10-12).

• Sú ľudia, ktorí sa dobrovoľne rozhodli nevstúpiť do manželstva,
• alebo sa takí narodili,
• alebo majú Boží dar na to, aby ostali sami.

Napríklad, apoštol Pavol, ktorý povedal: „Lebo by som chcel, aby boli všetci ľudia ako i ja sám; ale každý má svoj vlastný dar od Boha, jeden tak a druhý inak“ (1Kor 7:7, Ekum. pr.).

Pavol mal dar od Boha, aby do manželstva nevstúpil.

Apoštol Peter i ďalší apoštoli však v manželstve boli: „Či nemáme práva vodiť so sebou sestru ženu ako aj ostatní apoštolovia i bratia Pánovi aj Kéfaš?“ (1Kor 9:5)

Treba jasne povedať, že ak muž či žena nevstúpia do manželského zväzku, sú plnohodnotnými ľuďmi.

Keď sa však človek rozhodne uzavrieť manželstvo, je dôležité, aby ostal zapáleným pre veci Božieho kráľovstva: „Neženatý stará sa o to, čo je Pánovo, ako by sa ľúbil Pánovi; ale ten, kto sa oženil, stará sa o veci sveta, ako by sa ľúbil žene“ (1Kor 7:32,33). Rovnako to platí aj pre ženu (v. 34). Pavol to však nehovorí preto, aby nám „zahodil slučku na krk, ale aby sme sa verne a slušne pridŕžali Pána“ (v. 35).

Bez ohľadu na to, či sme do manželstva vstúpili alebo nie, mali by sme sa verne a slušne pridŕžať Pána a stále na prvom mieste hľadať Božie kráľovstvo (Mt 6:33).

Ak hľadáš životného partnera:

• spoliehaj sa na Božie vedenie
• „A pokoj Boží nech víťazí vo vašich srdciach, ku ktorému ste aj povolaní v jednom tele, a buďte vďační“ (Kol 3:15). „A nech pokoj (duševná harmónia, ktorá pochádza) z Kristovej vlády (neustále slúži ako rozhodca) vo vašich srdciach [rozhodujúc a ustanovujúc s finálnou platnosťou všetky otázky, ktoré povstávajú vo vašich mysliach v tom stave pokoja]...“ (preklad Amplified version).
• Príbeh o tom, ako Izák našiel svoju nevestu Rebeku – 1M 24:11-27.
• buď v hľadaní aktívny
• „Ten, kto našiel ženu, našiel dobré a dosiahol priazne od Hospodina“ (Pr 18:22).
• Keď Pavol kresťanom radí vzhľadom na vydaja ženy, ktorej zomrel manžel, hovorí: „môže sa vydať za koho chce, len nech je to v Pánovi“ (1Kor 7:38). Ak sa rozhodne vstúpiť do manželstva, má právo voľby, „len nech je to v Pánovi.“
• hľadaj spoločné hodnoty
• Manželstvo je rozhodnutím na celý život.
• Budete rozdielni v mnohých oblastiach, no zároveň potrebujete mať spoločné životné hodnoty, a to predovšetkým v oblasti ducha a duše.
• „Neťahajte cudzie jarmo s neveriacimi, lebo čo má spravodlivosť spoločné s neprávosťou? Alebo, aké je spoločenstvo svetla s tmou? Aká zhoda medzi Kristom a Beliálom? Alebo aký podiel veriaceho s neveriacim?“ (2Kor 6:14,15, Evanj. pr.).

Manželstvo je zmluva

Manželstvo je viac ako len „papier“. Manželstvo je spojenie muža a ženy v manželskej zmluve.

Keď Pavol varuje pred smilstvom, hovorí, že ak sa človek „pripojuje k žene, je s ňou jedno telo“ (1Kor 6:16). V ďalšom verši prináša túto paralelu: „A ten, kto sa pripojuje k Pánovi, je s ním jeden duch“ (1Kor 6:17).

Keď sa rozhodneme pripojiť sa ku Pánovi, vstupujeme s Ním do zmluvy a sme s Ním jeden duch.

Keď sa muž rozhodne pripojiť sa k žene, vstupujú do manželskej zmluvy a stávajú sa jedným telom.

Pán Ježiš potvrdil slová z 1. knihy Mojžišovej: „Preto opustí človek otca i mať a bude sa pridŕžať svojej ženy, a tí dvaja budú jedno telo“ (Mt 19:5) a  dodal: „Takže nie sú viacej dvoje, ale jedno telo. A teda toho, čo Boh spojil, človek nech nerozlučuje!“ (Mat 19:6)

Manželstvo je zmluvný vzťah, v ktorom sám Boh spája muža a ženu v jedno.

„A ak niekto premôže jednotlivca, dvaja obstoja pred ním. Trojitý povraz sa nepretrhne rýchlo“ (Kaz 4:12, Evanj. pr.).

Dvaja obstoja v životných situáciách lepšie ako jednotlivec, a predsa „trojitý povraz sa nepretrhne rýchlo“. Tým „tretím povrazom“ je Kristus, ktorý manželstvo upevňuje zmluvným putom.

Manželstvo je obrazom Krista a cirkvi

V liste Efežanom 5:22-31 sa hovorí o manželstve, pričom táto pasáž končí slovami: „Toto tajomstvo je veľké, ale ja hovorím vzťahom na Krista a vzťahom na cirkev“ (Ef 5:32).

Kristus je ženíchom a cirkev nevestou.

• Manžel je hlavou manželky, tak ako je Kristus hlavou cirkvi (Ef 5:23).
• Manžel má milovať svoju manželku tak, ako aj Kristus miloval svoju cirkev a vydal sám seba za ňu (Ef 5:25).
• Manželka sa má podriaďovať svojmu manželovi tak, ako sa cirkev podriaďuje Kristovi (Ef 5:24).

Peter Čuřík