Iránske „vyhlásenie vojny“ núti Izrael k akcii

Podrobnosti

Dátum uverejnenia: sobota, 03. marec 2012, 12:03

„Odteraz budeme podporovať a pomáhať každému národu alebo každej skupine, ktorá bude bojovať proti sionistickému režimu po celom svete; vôbec sa to nebojíme verejne vyhlasovať.“ To sú slová patriace iránskemu lídrovi Ajatoláhovi Chomejnímu, ktoré 3.2.2012 predniesol na pôde Teheránskej univerzity. Chomejní, ktorý je mnohými pozorovateľmi označovaný za najvplyvnejší hlas v Iráne, pokračoval vo svojom preslove takto: „Sionistický režim je skutočným rakovinovým nádorom v tomto regióne, ktorý treba vyrezať… a my ho definitívne aj vyrežeme!“ Iránsky duchovný vodca dokonca poznamenal, že z celkového počtu 7 miliónov izraelskej populácie je až 5,7 milióna židovskej národnosti, čo v jeho očiach ospravedlňuje elimináciu celého štátu.

Nedávno vyšiel rozhovor s ministrom obrany Ehudom Barakom, v ktorom vyhlásil, že do júla bude Irán schopný skryť väčšinu svojich výrobných hál a technológií do takej miery, že efektívny útok na tieto ciele bude skoro nemožný, čím sa pravdepodobnosť izraelského protiútoku veľmi zvýšila. Len niekoľko dní pred tým Moshe Ya’alon, bývalý šéf IDF (Izraelských obranných síl), povedal,, že „je možné zasiahnuť všetky iránske nukleárne zariadenia“, čím protirečil rétorike mnohých odborníkov, ktorí predpokladali, že by bol útok neefektívny.  Ya’alon k tomu dodal: „Každé zariadenie, ktoré bránia ľudia, môže byť ľuďmi napadnuté a zasiahnuté.“

Možné riešenia iránskej nukleárnej hrozby

Odborníci teraz intenzívne diskutujú o tom, či Chomejního výroky možno považovať za „causus belli“, teda udalosť či skutok ospravedlňujúci vojnu. Nedávne vyhlásenia o tom, že podporia každého, kto by zaútočil na Izrael alebo Židov vo svete, presahujú „normálnu“ iránsku rétoriku (ktorá je samozrejme všetkým iným, než normálnou). Je teraz viac než pravdepodobné, že Irán je pripravený využiť akúkoľvek príležitosť na to, aby mohol Izrael zničiť. Odborníci a politológovia môžu zvažovať Chomejního slová a pokúšať sa pochopiť ich skutočný význam, ale Izrael si takýto luxus môže dovoliť len veľmi ťažko.

Útok na Irán sa stal alternatívou tejto napätej situácie do takej miery, ako tomu doteraz nikdy nebolo. William Panetta z Ministerstva obrany Spojených štátov povedal, že očakáva útok na Irán do júna tohto roku napriek tomu, že on sám aj prezident Obama viackrát Izrael pred takýmto riešením varovali. Preto spojený americko-izraelský útok asi neprichádza do úvahy.

Existuje veľa špekulácií o tom, ako by izraelský útok na iránske nukleárne zariadenia mohol vyzerať. Možnosti zahŕňajú rakety z ponoriek, bojové lietadlá až po možnosť pozemného vojska. Riešenie je zatiaľ asi známe iba Izraelčanom. Aj keď sa všetko nedá odhadnúť dopredu, Izrael má isto dosť inteligencie a špionážnych síl na to, aby vedel odhadnúť pravdepodobnú iránsku odvetu a dokázal sa na ňu adekvátne pripraviť. Nedá sa asi vyhnúť všetkým možným eventualitám konfliktu, ale, povediac to veľmi priamo, urobia všetko preto, aby očakávané straty neprevýšili očakávané benefity vojenskej operácie.  

Otázkou ostáva, ako bude útok efektívny v zastavení či aspoň v zásadnom spomalení iránskeho nukleárneho programu a ako budú ostatní hráči v oblasti na to reagovať.  Aj keď štáty ako Egypt, Saudská Arábia a malé golfské štáty by oslabenie Iránu privítali s nadšením, aká by bola reakcia štátov a zoskupení ako Sýria, Pakistan, Hizbaláh, Hamas či dokonca Turecko? Mohla by vojenská operácia, napriek tomu, že by bola krátka a s jasne definovaným cieľom zničiť nukleárne zbrane, viesť k väčšiemu regionálnemu konfliktu?

Už po koľký raz v histórii čelí Izrael nemožnej situácii, keď si jeho predstavitelia musia vybrať medzi dvomi zlami. Treba si uvedomiť, že čelia existenčnej hrozbe. Prečo však medzinárodné spoločenstvo znova a znova takýto vývoj situácie dovoľuje? Prečo musí jediná bašta ľudských práv na Strednom východe znova čeliť nenávistnému režimu osamote? Tento boj by nemal byť iba bojom samotného Izraela – iránski predstavitelia napádajú a vysmievajú sa základným hodnotám ľudskosti, ale „ľudskosť“ si zjavne myslí, že je to v poriadku; alebo aspoň dovtedy, kým hlavnú ťarchu nesie Izrael. Ak však začneme robiť kompromisy so základnými hodnotami humánnosti, kam to potom povedie?

Israel Report Livets Ord, 2/2012