Vyvediem vás z vašich hrobov

Podrobnosti

Dátum uverejnenia: štvrtok, 31. máj 2012, 23:26

Návšteva Osvienčimu a vzkriesenie židovského národa

„Národ, ktorý zabudne svoju minulosť, je odsúdený k tomu, aby si ju zopakoval znova.“ Tieto slová často spomínal môj dedko, s ktorým som strávila len pár chvíľ svojho života. O svojom detstve a rodičoch veľa nerozprával, len toľko, že zomreli tu, v Osvienčime. Som na mieste, kde v chladných miestnostiach ležali na slame muži a ženy odlúčení od svojich najbližších. Ostali len tí, ktorí boli schopní pracovať. Starých ľudí, chorých a deti do 16 rokov odviedli do plynovej komory alebo zastrelili.

Na stenách visia plagáty v slovenskom jazyku, ktoré popudzujú Slovákov k pohŕdaniu Židmi a vyzývajú k ich deportáciám. Je tu aj múzeum s fotodokumentáciou transportov zo Slovenska a ich financovania. Sprievodkyňa nám rozpráva príbehy preživších o všetkom tom, čoho museli byť očitými svedkami. Rozpráva príbeh svojho dedka, ktorému sľúbila, že nikdy nezabudne a že bude o holokauste rozprávať. Naša skupinka zo Slovenska prechádza aj miestami, kde boli muži a ženy odstreľovaní len tak, pre nič za nič. Napríklad preto, že niekto mal zle zapnutý gombík, alebo bol jednoducho nesympatický dôstojníkovi SS. Vchádzam do plynovej komory. Je to miestnosť, do ktorej sa natlačilo tisíc ľudí, ktorí boli do 20 minút udusení plynom. Počujem o zverstvách, ktoré robil človek na človeku len pre to, že je inej rasy. Vidím peklo; ľudí v nepredstaviteľných množstvách, ktorí boli mučení a hádzaní do pece. V čase, keď nemecká armáda začala na fronte strácať prevahu, prišiel príkaz roztrúsiť mŕtve telá na lúke v Osvienčime 2 a zapáliť ich. Pre krátkosť času a zahladenie stôp urýchľovali likvidáciu tiel. V Osvienčime zomrelo asi 1,1 milióna Židov, celkovo v iných koncentračných a pracovných táboroch 6 miliónov. Mesto Osvienčim malo pred príchodom nemeckých vojsk až 60 % obyvateľov židovského pôvodu, dnes tam nenájdete nikoho. Nádherná obrovská synagóga bola zničená a dnes na jej mieste rastú stromy a tráva. Jediné, čo po nej zostalo, je tabuľka s jej fotkou. Nohy sa mi podlamujú, musím sa oprieť a neviem udržať ani skryť plač. Cítim, že to nie som ja, ale plač ženy, ktorej zabili práve narodené dieťa, plač dieťaťa, ktorému zabili rodičov, plač mužov a žien, ktorí pretrpeli muky rôzneho druhu. Počujem plač Otca, ktorý plače nad svojím prvorodeným – „Izrael je môj Prvorodený.“ Uvedomujem si, ako veľmi Bohu záleží na židovskom národe.  Zároveň si pripomínam, že ako kresťan som Božím dieťaťom a som preňho vzácna. Uvedomujem si svoju zodpovednosť za spásu ľudí, aby sme ich varovali pred miestom, ktoré pre nich vôbec nebolo určené. Aby sme ich varovali pred peklom, ktorého obraz som len čiastočne uvidela v Osvienčime.

Či ožijú tieto kosti?

Po skončení prehliadky druhého tábora, ktorý je omnoho väčší ako ten prvý, sa všetci účastníci projektu Pramene nádeje zo Slovenska, Maďarska a Poľska, zhromaždili v kongresovej hale. Tento projekt začal v Budapešti, pokračoval v Bratislave a bol zavŕšený v Poľsku. Hovoril k nám kanadský umelec Rick Wieneck, ktorého dielo Fontaints of Tears vystavujú v Jeruzaleme. V podobnej línii sa nesú posolstvá sestry Joel Kruger (vedúcej evanjelického sesterstva Márie z Nemecka) a kazateľa Romana Gawela (vedúceho Shalom Ministry Association In Osviencim). Kazateľ popisuje roztrúsenie mŕtvych tiel a ich upálenie na lúke v tábore Osvienčim 2 a číta verše z Ezechiela – videnie o kostiach. „Takto hovorí Pán Hospodin: Od štyroch vetrov príď duchu, a vej na týchto pobitých, aby ožili!...  A riekol mi: Synu človeka, tieto kosti sú celý dom Izraelov. Hľa, hovoria: Naše kosti uschli a zahynula naša nádej, už je po nás! Preto prorokuj a povieš im: Takto hovorí Pán Hospodin: Hľa, ja otvorím vaše hroby a vyvediem vás z vašich hrobov, môj ľude, a dovediem vás do zeme Izraelovej. A zviete, že ja som Hospodin, keď otvorím vaše hroby a keď vás vyvediem z vašich hrobov, môj ľude. A dám do vás svojho ducha, a ožijete, a osadím vás na vašej zemi, a zviete, že ja Hospodin som hovoril aj učiním, hovorí Hospodin“ (Ez 37:3-14).

Izrael má dnes svoj štát a mesiánske hnutie je na vzostupe. Sestra Kruger rozoberá modlitbu Pána a vyznáva hriechy za nemecký národ. Naše stretnutie ukončuje vrúcna modlitba za naplnenie Božích veľkolepých plánov pre židovský národ. Keď sedím v autobuse na ceste domov, som plná dojmov; som šťastná, že som navštívila Osvienčim. Nie, nie je len o historickej pravde koncentračných táborov, ale aj o realite ukrižovania a vzkriesenia nášho Pána Ježiša Krista a realite smrti a zmŕtvychvstania izraelského národa.

Danka Vráblová