Spomienkový deň holokaustu v Bratislave - Hosťom poslanec František Šebej

Podrobnosti

Dátum uverejnenia: nedeľa, 03. marec 2013, 23:28

Už niekoľko rokov koncom januára organizujeme v spolupráci s ICEJ Spomienkový deň holokaustu. V minulosti sme na podujatí privítali viaceré významné osobnosti, minulý rok napríklad Fedora Gála, tentoraz sme pozvali poslanca Františka Šebeja. Jeho vystúpenie bolo nesmierne podnetné a akiste prekonalo očakávania mnohých.

Hneď na úvod zazneli izraelské piesne v hebrejčine aj v slovenčine, ktoré viedla Danka Vráblová s worshipovou skupinou Slova života. Bolo to skutočne nádherné! Aj na hostí z rôznych zborov, celkovo sa nás zišlo okolo 120, veľmi zapôsobili.

Peter Švec potom vo svojom krátkom príhovore skonštatoval, že žijeme v dobe opätovného nárastu európskeho antisemitizmu. Predstavil víziu ICEJ a jej najnovšiu aktivitu – šíriť pravdu o holokauste na základných a stredných školách na Slovensku. Niektorým lektorom sa už podarilo osloviť prvé školy, ako napríklad pastorovi Ivanovi Zuštiakovi v Petržalke. O návšteve školy povedal: „Riaditeľstvo a vedenie školy moju ponuku prijali s radosťou, hoci mali obavy, ako sa mi podarí deti zaujať. Po prednáške za mnou prichádzali študenti, ktorí boli nadšení z Hitlerovho Mein Kampfu. Bol som rád, že boli ku mne úprimní, na druhej strane som im takto mohol otvorene hovoriť o zmysle života. Je dôležité, aby sme si túto históriu pripomínali, aby sa už nič podobné neopakovalo.“

Pastor Peter Čuřík potom zdôraznil význam Svetového pamätného dňa holokaustu aj z toho hľadiska, že sa táto iniciatíva šíri na poli Európskeho parlamentu (www.ec4i.org). Upozornil tiež na aktuálne hrozby, ktoré v posledných mesiacoch eskalovali do reálnej možnosti použitia atómovej bomby. Ako povedal Benjamin Netanjahu vo svojom prejave na pôde OSN koncom roka 2012:„Otázka nie je kedy sa Iránu podarí vyrobiť atómovú bombu, ale kedy už bude príliš neskoro to zastaviť.“ Napriek neustálemu antagonizmu medzinárodného spoločenstva voči Izraelu, sme jasne vyhlásili, čo hovorí Božie slovo na tému Svätej zeme i jej ľudu. Boh o Sione hovorí, že tam bude prebývať na veky a že si Židov vybral za zvláštny ľud (Ž 132:13,14 a 5Moj 7:6).

Nasledovala prednáška Františka Šebeja. Plánovaných dvadsať minút sa pretiahlo na viac ako hodinu, v ktorej „skomprimoval“ všetko hodnotné na tému týkajúcu sa holokaustu a dnešného Izraela. Najprv rozprával o tom, ako sa holokaust dotkol jeho rodiny, keď z otcovej strany vyvraždili celé príbuzenstvo. Aj intelektuáli si museli prísť na svoje, lebo v druhej časti jeho prednášky zazneli veľmi hodnotné myšlienky. Na tému pôvodu antisemitizmu povedal: „Ľudia inklinujú k jednoduchým vysvetleniam, hľadajú vinníkov, obete. Potenciál na páchanie zla monumentálnych rozmerov si ľudstvo stále nesie so sebou. Ani po druhej svetovej vojne sme sa nepoučili. V Kongu (bývalom Zaire) bolo dva milióny mŕtvych, pričom svet neprejavil žiadny súcit, hoci sa jednalo o civilné obete. V Sudáne, v predsieni pekla, padlo tiež dva milióny mŕtvych. Samozrejme, holokaust je predsa len výnimočný, lebo v predchádzajúcich prípadoch sa z vraždenia nespravilo nikdy priemyselné odvetvie.“ Veľmi zaujímavo tiež zadefinoval nenávisť: „Vášnivá nenávisť dokáže dať zmysel prázdnemu životu. Nenávisť je účinnejším sociálnym lepidlom ako láska, (nemysliac tým Božiu lásku), ktorá je v podstate párovou záležitosťou. Tí dvaja si v zásade vystačia. Nenávisť sa potrebuje združovať. Preto sa antisemitizmus takmer nedá vymazať.“ Šebej sa dotkol aj súčasnosti: „Arabský školský systém je taký plný nenávisti voči Židom, že takúto spoločnosť bude veľmi ťažké vyliečiť.“ Varoval tiež pred iránskym režimom a jeho pohľad na arabskú jar je veľmi skeptický. „Ľuďom to neprinieslo ani slobodu, ani prosperitu a Izraelu len väčšiu neistotu. Predchádzajúci diktátori boli aspoň čitateľnejší.“ Pre viacerých menej zainteresovaných poslucháčov mohlo byť veľmi zaujímavé uvidieť mapu na veľkom plátne, ktorá jasne demonštrovala zložitú situáciu Izraela, malej krajiny s piatimi miliónmi Židov, obklopenej zo všetkých strán obrovským arabským územím.

Po príhovore sme si uctili obete holokaustu aj zapálením symbolických sviečok na menóre a spoločne sme sa, spolu s prítomnými pastormi, modlili za Izrael. Z celého podujatia sme pre vás pripravili CD nahrávku, ktorá okrem príhovorov tiež obsahuje nádherné židovské piesne. Po skončení si všetci pochutnali na výbornej židovskej kuchyni v našej novej kaviarni - na kanapkách s olivovým sortimentom, s kozím syrom či pečeným baklažánom. Delikatesou bol aj plnený vínny list v kyslej marináde.

„Otázka nie je kedy sa Iránu podarí vyrobiť atómovú bombu, ale kedy už bude príliš neskoro to zastaviť.“ Benjamin Netanjahu

František Šebej je profesiou psychológ, výskumník, pedagóg a novinár. Je dlhoročným politikom a od novembra 1989 členom vrcholových orgánov niekoľkých politických strán pravicového a konzervatívneho zamerania. Bol členom prezídia SAV a niekoľko rokov pôsobil ako redaktor časopisu .týždeň. Dnes je poslancom Národnej rady SR a predsedom zahraničného výboru. Angažuje sa aj v komunálnej politike v Bratislave.

Ďakujeme Vám za návštevu u nás. Aký je váš dojem z tohto Spomienkového dňa holokaustu?

Pre mňa je to veľmi osobná a citová záležitosť. Ani si neviete predstaviť, aký som rád, že ste to zorganizovali a že som mal možnosť vystúpiť. Mám z toho osobne silný zážitok, počul som židovské piesne v krásnom podaní, vrúcne modlitby za Izrael a stretol som ľudí, ktorí rozumom a srdcom chápu, čo sa stalo pri holokauste a čo sa deje v Izraeli dnes.

Mali ste nesmierne plodnú prednášku. Bolo veľmi zaujímavé, ako ste dokázali popísať nielen samotný holokaust, ale aj to, čo mu predchádzalo.

Holokaust začal v slovách, knihách a v propagande, ktorá pripravovala pôdu a vyčlenila Židov ako skupinu ľudí, ktorá je nositeľom škodlivých vlastností. Delegimitizovala ich existenciu poukázaním na ich majetky a pochybné praktiky, vyfabrikovaním obvinení. Šírili sa pochybné bludy, ako napríklad Protokoly sionských mudrcov. To akoby kolektivizovalo predsudky a nenávisť. Druhým krokom bolo dehumanizovanie, zbavenie Židov ich ľudskosti, na čo slúžili židovské zákony, či už nemecké, alebo aj slovenské, ktoré ich zbavili občianskych práv i majetku, čím vznikla bezprávna, nemajetná skupina ľudí akejsi druhej kategórie. Toto všetko vytvorilo pôdu pre to konečné riešenie, pre deportácie, hoci ťažko povedať, koľko Slovákov naozaj tušilo, čo sa v skutočnosti deje. V každom prípade všetky tie lži a polopravdy stačili na to, aby sme akceptovali, že našich susedov a známych vyvážali v dobytčích vagónoch bez nejakých väčších protestov.

Pohybujete sa v zahraničnej politike. Dá sa niečo urobiť v tom, aby Európska únia nejako prehodnotila svoj negatívny vzťah voči Izraelu a vôbec svoj postoj k tomu, čo sa deje na Blízkom východe?

Dá sa a musí sa dať niečo urobiť. Časť Európy otvorené oči má a časť sa snaží z celej sily oči zatvárať a uši zapchávať. No veľká časť Európy podľahla tlaku a legitímnosť Izraela čoraz viac spochybňuje. Už len slovníkom, ktorý sa zaviedol v politických kruhoch, ako napríklad okupované územia, Izrael ako agresor či práva palestínskeho ľudu na sebaurčenie, hoci tí sa ako národná entita začali spomínať až v sedemdesiatych rokoch dvadsiateho storočia. Cieľom Hamasu nie je právo Palestínčanov na vlastný štát, cieľom je vymazanie Izraela z mapy a podľa možnosti aj so Židmi a zavedenie šaríe – islamského práva v hocijakých hraniciach. Oni svoje ambície neobmedzujú len na Izrael, predovšetkým sú Arabmi a moslimami, a to ich spája. Žiaľ, Európska politická elita je z veľkej väčšiny ochotná hrať túto hru.

Je pre mňa paradoxom, že hanba za holokaust, ktorú si ako Európania nesieme, nám nedáva akúsi bázeň, aby sme nezopakovali tú istú chybu. Nedeje sa niečo podobné, ako sa dialo za Hitlera, keď si Európa radšej zakrývala oči pred realitou?

Myslím si, že zažívame opakovanie toho druhu slepoty, ktorý tu vládol v druhej polovici tridsiatych rokov, keď sa k moci dostal Hitler. Týka sa to Iránu a aj všeobecnej dezinterpretácie hrozby radikálneho islamu. Politická korektnosť zabraňuje pomenovať motívy, tak ako vtedy nikto nebral vážne, čo Hitler napísal v Mein Kampfe. On to do písmena splnil, len to vtedy nikto nechcel brať vážne ako slovo, ktoré vyjadruje jasné úmysly. Keby človek načúval argumentácii Iránu, Hamasu, Al Káidy, tak mu musí byť jasné, čo chystajú. Správame sa, ako keby iránski duchovní – mullovia, tie veci nikdy nepovedali. Keby to povedal ktokoľvek iný, napríklad nejaký európsky líder na adresu iného európskeho národa, tak by sa všetci zbláznili od zdesenia. Ak to hovorí nejaký islamský duchovný, politik či hodnostár, ako keby sme to nechceli počuť.

Ako vidíte budúcnosť Izraela? Z biblického hľadiska vidíme, že majú nádej, ako to však vidíte z politického hľadiska?

Chcel by som to vidieť optimistickejšie, ale v danej chvíli mám obavy. Neviem, koľko generácií ešte ten tlak vydrží. Spôsob, akým zaobchádza zvyšok sveta s Izraelom, je hanebný. Izrael je v podstate v tom regióne jedinou demokraciou, kde majú Arabi občianske práva, lebo vo svojich krajinách ich v skutočnosti nemajú. Je nespravodlivé vystaviť Izrael takej kritike, ako keby to bola krajina zločinu, pričom svet si nevšíma krajiny, ktoré majú priamo v litere zákona porušovanie ľudských práv – od Saudskej Arábie, cez Severnú Kóreu až po Sudán. Neviem ako dlho dokáže izraelský ľud toto zaobchádzanie ustáť, dúfam že na veky, mám nádej, no zároveň aj obavy.

Holokaust začal v slovách, knihách a v propagande, ktorá pripravovala pôdu a vyčlenila Židov ako skupinu ľudí, ktorá je nositeľom škodlivých vlastností.

Otázky kládol Peter Čuřík