Sebavedomá žena - Joyce Meyer

Podrobnosti

Dátum uverejnenia: pondelok, 26. december 2016, 11:41

Dnešnú spoločnosť zamorila epidémia pocitov menejcennosti, ktorej sú vystavené najmä ženy. Bežnou obranou býva pretvárka, že všetko je v poriadku, čo však vedie iba k ďalšej forme neslobody. Sebavedomá žena je taká, ktorá vie, že je milovaná, odmieta žiť v strachu a neporovnáva sa s inými. Jej sebaistota pramení z optimistického postoja, odvahy, ale predovšetkým z viery v Boha. Práve o tomto je najnovšia kniha od Joyce Meyer. Sme presvedčení, že je to dôležité posolstvo aj pre ženy na Slovensku. Prinášame vám ukážku z jednej kapitoly.

Anatómia strachu

Strach. Všetky sme ho už zažili. Je to nepokoj, ktorý cítime v žalúdku, či panika, ktorá nás bez varovania prepadne. Každá z nás sa niečoho bojí. Veď koniec koncov sme ľudia. Podľa nedávnej štúdie trpí 19,2 miliónov dospelých Američanov (teda 8,7 % tejto vekovej skupiny) nadmerne veľkým strachom. 15 miliónov Američanov trpí sociálnymi fóbiami, ktoré im komplikujú vzťahy s inými ľuďmi.1

Ak máme prekonať svoju neistotu a pochybnosti a stať sa sebaistými ženami, je nevyhnutné, aby sme pochopili podstatu strachu. V prvom rade si musíme uvedomiť, že strach nie je od Boha. Boh nám totiž nedal ducha strachu (2Tim 1:7).

Strach nás sužuje a bráni nám v napredovaní. Oberá nás o odvahu a núti ustupovať. Strach je zlodej: okráda nás o Božie povolanie. Ako sme už povedali, jediný prijateľný postoj voči strachu je: „NEBUDEM SA BÁŤ!“ Pevne sa rozhodnime, že mu nedovolíme, aby riadil naše životy. Ak ho budeme tolerovať, zaplatíme za to vysokú cenu.

Som presvedčená, že strach je hlavnou zbraňou, ktorú diabol používa proti ľuďom. Predstavte si svoje aktuálne problémy. Koľko z nich súvisí so strachom? Stavila by som sa, že ak by ste sa nad tým zamysleli, povedali by ste, že väčšina z nich. Strach nás núti, aby sme sa pokúšali ovládať ľudí a okolnosti. A z toho istého dôvodu dovoľujeme ľuďom, aby nás manipulovali. Ak sa niekto bojí chudoby, stane sa z neho chamtivý držgroš. Človek, ktorý má strach, že si nenájde priateľov, začne predstierať, že je niekým, kým v skutočnosti nie je. Zo strachu zo samoty vstupujeme do zlých a škodlivých vzťahov a v takomto zozname by sme mohli pokračovať ďalej. Ak si nájdeme čas na to, aby sme sa zamysleli nad podstatou strachu a uvedomíme si, že v živote veriacej ženy nemá miesto, môžeme nad ním zvíťaziť.

V istej dedine rodičia po celé generácie hovorievali deťom: „V žiadnom prípade sa nepribližujte k tomu vrchu, pretože na ňom žije príšera.“ Všetky deti si varovanie vzali k srdcu a na kopec neliezli.

Jedného dňa sa skupinka odvážnych mládencov z dediny rozhodla, že sa na vrchol vyštverá a príšeru si obzrie. Chceli vedieť, ako vyzerá a poraziť ju. Do vakov si zbalili zásoby a vyrazili do hôr. Na polceste začuli strašný rev a zacítili príšerný zápach. Polovica mužov s krikom utiekla.

Druhá polovica pokračovala v ceste. Keď vystúpili vyššie, všimli si, že príšera je menšia, ako očakávali. Naďalej však revala a šírila okolo seba taký zápach, že všetci mladíci – až na jedného – sa vrátili do dediny.

„Ja tú príšeru dostanem,“ povedal si posledný a urobil krok vpred. Príšera sa okamžite zmenšila a bola rovnako veľká ako mladík. Keď sa k nej priblížil o ďalší krok, znovu sa scvrkla. Aj naďalej však bola ohavná a zapáchala. Hrdina sa k nej natoľko priblížil, že ju dokázal zdvihnúť a podržať v dlani. Pozrel sa na ňu a opýtal sa: „Povedz mi, kto si?“

Príšera zapišťala tenkým hláskom: „Volám sa Strach.“2

Príbeh ukazuje, ako strach funguje. Kým sa mu nepostavíme zoči-voči, vyzerá príšerne. Ak sa mu odvážime čeliť, zmenší sa. Odmietnite sa mu podriadiť a jedného dňa zistíte, že veci, ktorých ste sa kedysi báli, nie sú ničím hrozným. To, čo na vás kedysi ručalo, iba zapíska a nakoniec celkom zmĺkne.

Nikdy nezabudnem na to, čo povedal Franklin Roosevelt: „Jediná vec, ktorej sa treba báť, je strach samotný.“ Ak sa mu podvolíme, bude nás ovládať, ale ak sa mu postavíme zoči-voči, zvíťazíme nad ním.

Nebojte sa konfrontácie

V apríli 2005 krajinou zarezonoval príbeh Jennifer Wilbanksovej, „nevesty na úteku“. Tridsaťdvaročná obyvateľka mesta Duluth v Georgii zmizla niekoľko dní pred svojou svadbou, na ktorú pozvali 600 hostí. Jej rodina a snúbenec si boli istí, že ju niekto uniesol, preto prostredníctvom médií žiadali jej vrátenie.

Keď sa objavila živá a zdravá na opačnom konci Spojených štátov, radosť rýchlo vystriedal zmätok a hnev. Nevestu totiž nikto neuniesol; utiekla sama, pretože mala strach zo svadobného dňa.3

Väčšina z nás by asi povedala, že sa mala porozprávať so snúbencom alebo vyhľadať pomoc pastora či príbuzného. Kto z nás rád odhaľuje svoje obavy a hovorí o svojom strachu? Nie je ľahšie problém ignorovať a zamiesť ho pod koberec? Možno ste nikdy neutiekli ako Jennifer Wilbanksová, ale som si istá, že na úrovni pocitov utekáte pred mnohými vecami. Neustále sa obzeráte ponad plece, aby ste sa uistili, že vám váš strach nešliape na päty.

Mnohí sa konfrontácie obávajú, ale ak nechceme, aby nás ľudia či veci ovládali, nesmieme sa jej vyhýbať.

Ako sme už povedali, ak sa chceme zbaviť niečoho, čo nás ťaží, musíme to vyniesť z tmy na svetlo. Čo sa stane, keď v tmavej miestnosti zažnete lampu? Svetlo pohltí tmu. Podobne v našich životoch pôsobí Božie slovo. Ak sa ním riadime, obavy, ktoré nás sužovali, strácajú nad nami moc a miznú.

Božie slovo je v tejto otázke jednoznačné: nemáme sa báť. Izaiáš 41:10 hovorí: „Neboj sa, veď som s tebou, neobzeraj sa, veď ja som tvoj Boh, posilním ťa a určite ti pomôžem, veď ťa podopieram spravodlivou pravicou.“ Pán nehovorí, že nesmieme cítiť strach; nemáme mu však dovoliť, aby nás riadil a obral nás o Božie povolanie.

Príšera menom Strach pôsobí navonok väčšia a silnejšia, než v skutočnosti je. Sila strachu totiž závisí od schopnosti klamať. Keď človek pochopí, že môže napredovať aj napriek strachu, oslobodí sa od jeho klamstiev.

Satan rád vyvoláva v ľuďoch hrôzu a chce, aby sa vyhýbali riešeniu nepríjemných situácií. Vie totiž, že keď sa jeho klamstvá dostanú na svetlo, stratia moc. Spomeňte si na obyvateľov dedinky z príbehu, ktorí sa po celé generácie báli niečoho, čo nakoniec bolo možné chytiť do dlane. Kým sa nenašiel odvážny človek, ktorý sa príšere postavil zoči-voči, strach držal celú dedinu v zajatí. Aj keď klamstvo nie je pravdivé, pre človeka, ktorý mu uverí, sa stáva realitou. Neverte klamstvám, ktorými sa vás satan snaží zmiasť.
Modlitba nám v boji so strachom pomáha, ale všetko sa deje postupne. Nemôžete očakávať, že bez tréningu zabehnete hneď 5 kilometrov. Rovnako je to aj s modlitbou. Duchovné svaly si potrebujeme vytrénovať. Začnite tým, že vyhlásite: „Nie, strach nebude riadiť môj život!“ Keď sa naučíte používať modlitbu v boji proti malým obavám, Pán vás naučí, ako zvládať väčší strach.

Nedovoľte strachu, aby vás paralyzoval. Hannah Hurnardová, autorka knihy Na horách balzamových, sa raz nechala paralyzovať strachom. Potom počula kázeň o strašiakovi, ktorá ju podnietila zmeniť strach na vieru.

Kazateľ povedal: „Múdry vták vie, že strašiak je vlastne reklamný pútač, ktorý oznamuje, že na poli rastie šťavnaté a chutné ovocie. Strašiaky nájdeme iba v tých najlepších záhradách... Ak som múdry, aj ja budem strašiaka považovať za pozvánku. Každý obor, pred ktorým sa cítim ako kobylka, je v podstate strašiak pozývajúci vziať si veľké Božie požehnanie.“ Na záver dodal: „Viera je vták, ktorý rád vysedáva na strašiakoch.“4

Ak splníme svoju úlohu, ktorou je modliť sa, posilňovať duchovné svaly a robiť kroky viery, Boh splní svoju: uskutoční neuskutočniteľné.

Boží partneri

Už ste niekedy spolu s priateľkou varili večeru pre svoje rodiny alebo pre niekoho v núdzi? Rozdelili ste si úlohy (ona, napríklad, varila hlavný chod, vy prílohy) a na záver ste dosiahli spoločný výsledok.

Boh je v živote naším partnerom a obaja máme rozdielne úlohy. Ak splníme svoju úlohu, ktorou je modliť sa, posilňovať duchovné svaly a robiť kroky viery, Boh splní svoju: uskutoční neuskutočniteľné. Možno už dlhodobo žijete v strachu a nedokážete si ani predstaviť, že by sa vám podarilo oslobodiť sa od neho. Verte mi, zakaždým, keď sa strachu postavíte zoči-voči, o niečo sa zmenší a napokon úplne stratí nad vami moc.

Neznášam strach a to, čo ľuďom spôsobuje: núti ich cúvať a stiahnuť sa, oberá ich o sebavedomie. Nemusí to však tak byť! Sama som v živote zažila veľa strachu a viem, že čeliť tomu, čoho sa bojíte najviac, si vyžaduje odvahu. Keď sa to však podarilo mne, podarí sa to aj vám! Istý múdry človek raz vyhlásil: „Odvaha nie je neprítomnosť strachu, ale schopnosť čeliť mu.“