Rodenie zázrakov - Heidi Baker

Podrobnosti

Dátum uverejnenia: pondelok, 10. apríl 2017, 15:37

Heidi Baker sme mali možnosť vidieť na vlastné oči počas nedávnej Európskej konvokácie v Bratislave. Jej služba je naozaj neobyčajná a nie vždy „uhladená“, no Heidi má neprehliadnuteľnú lásku k Spasiteľovi. Všetkým, ktorí ešte vrúcnejšie túžia milovať Ježiša a zároveň chcú zakúsiť Jeho uzdravujúcu moc v bežnom živote, môže byť táto knižná novinka balzamom pre dušu. Často sa v nej spomínajú zázraky, pozorný čitateľ však iste postrehne, že sú skôr sprievodným znakom; najdôležitejšia je láska k Bohu a k ľuďom okolo nás. Prinášame vám „ochutnávku“ z tejto knihy a hlavne z lásky agapé, ktorá z nej sála. Kniha je už v predaji, ďalšie podrobnosti o nej nájdete na str. 2 tohto čísla.

Život na temných miestach

Opýtal sa ma: Videl si, človeče? Potom ma viedol späť pozdĺž brehu rieky. Keď som sa vrátil, na brehu rieky bolo veľmi mnoho stromov, a to na oboch stranách. Povedal mi: Táto voda tečie do východnej oblasti a steká k Arabe. Keď sa vleje do mora so slanou vodou, jeho vody sa uzdravia. Každá živá bytosť, ktorá sa hýbe tam, kam príde rieka, bude žiť. Potom bude mnoho rýb, lebo kamkoľvek sa tieto vody dostanú, iné vody sa uzdravia, a bude žiť všetko, k čomu rieka príde.
- Ezechiel 47:6-9

Veľký prielom v Mozambiku sme zažili počas povodne, ktorá napáchala veľké škody. V niektorých dedinách bola situácia taká vážna, že ženy museli rodiť v korunách stromov. Vychádzali sme do terénu v helikoptérach, Land Roveroch a na člnoch, aby sme pomohli čo najväčšiemu počtu ľudí. Keď to bolo potrebné, brodili sme sa vodou peši. Keď sme to urobili, státisíce ľudí prišli k Ježišovi. Táto strašná povodeň spôsobila jednu z najväčších duchovných zmien, aké sme v Mozambiku zažili.

Boh nám povedal, že ak Mu dovolíme, aby nám dal svoje srdce a myseľ, začneme konať to, čo konal On. Ježiš robil iba to, čo videl robiť Otca. Povedal: „Amen, amen, hovorím vám: Syn nemôže nič robiť sám od seba, len to, čo vidí robiť Otca. Lebo čo robí Otec, to podobne robí aj Syn. Veď Otec miluje Syna a ukazuje mu všetko, čo sám robí. A ukáže mu väčšie skutky ako tieto, aby ste sa čudovali“ (Jn 5:19-20).

Jeho rieka z nás prúdi ako dôsledok intímnej lásky, ktorú nachádzame na skrytom mieste. Ak chceme z tejto rieky získať život, musíme do nej najprv sami vstúpiť. Keď sa do nej ponoríme, život pôjde s nami všade, kam sa vyberieme – dokonca aj na tie najtemnejšie miesta. Keď žijeme v Božej rieke, totálne ponorení do Jeho srdca, začne cez nás prúdiť uzdravenie. Na brehu nášho života vyklíči život. Čistá Božia rieka premení a prečistí všetky kalné vody. Dokonca aj slanú či trpkú vodu zmení na sladkú.

Keď sa naša služba v priebehu niekoľkých rokov rozrástla z troch na tisíce zborov, bolo to preto, lebo Boh nás ponoril do svojho Ducha spôsobom, aký sme dovtedy nepoznali. Mnohí sa nás pýtajú, ako sa to stalo. Moja odpoveď je: to urobil Boh. Zhliadol na nás – malých ľudí, ktorí sa natoľko pokorili a klesli do prachu, že aj ten najmenší lúč Jeho prítomnosti by im preletel ponad hlavy – a požehnal nás. Vylial svojho Ducha a poslal nám úžasných ľudí ochotných slúžiť. Ako sa píše v spomínanej stati z Ezechiela, v rieke žije mnoho bytostí a rýb.

Boh nám dal veľké zasľúbenie: kamkoľvek sa rieka dostane, bude prekypovať životom. Predstavte si, že všade, kam vstúpime, sa v hojnej miere vylieva život, uzdravenie a radosť. Verím, že presne to sa stane, ak sa spoločne naučíme zotrvávať v rieke.

Pred povodňami sme k Pánovi privádzali naraz iba niekoľko ľudí. Dnes sa často stáva, že v jeden večer prijme Krista naraz celá dedina. Spomínam si na osadu, v ktorej nežil ani jediný kresťan. Keď som sa pripravovala na prvú kázeň, spomenula som si na túto stať z proroka Ezechiela. Celým srdcom som uverila, že vďaka Otcovej láske v ten deň prinesieme do dediny živú vodu.

Po západe slnka vládne v afrických dedinách nepreniknuteľná tma, preto so sebou všade nosíme generátor. Duchovná atmosféra v tej osade bola nezvyčajne pochmúrna, ale my sme so sebou priviedli deti s nášho centra, ktoré len tak niečo nerozladí. Rozsvietili sme svetlá a pozapájali aparatúru. Deti hovorili, spievali a hrali na bubnoch. Ich piesne chvál sršali radosťou. Potom som kázala a nakoniec som vyhlásila: „Priveďte mi slepých a hluchých!“
Neboli tam žiadni nepočujúci, čo je v tejto časti Afriky zriedkavé. Potom mi ktosi povedal, že vie o istom slepcovi, ktorý je aj ochrnutý. Vraj leží vo svojej chatrči, pretože sa k nám nemal ako dostať.

Výborne! Požičala som si baterku a spolu s modlitebným tímom pozostávajúcim z detí som sa vybrala k mužovej chatrči. Keď sme sa k nej dostali, muža sme našli zabaleného do deky s modrými postavičkami šmolkov! Doteraz premýšľam nad tým, ako sa k tej deke dostal a či niekto z dediny vôbec vie, kto sú šmolkovia. Predpokladám však, že mu to bolo jedno.

Posadali sme si okolo neho, modlili sme sa zaňho a na záver sme ho objali. Oči sa mu neotvorili, ale rozbolela ho hlava. Po krátkej modlitbe bolesť zmizla, no zrak sa mu ani potom nevrátil.

Spýtala som sa ho teda, či chce spoznať Ježiša. Vyhlásil, že on i celá jeho rodina sú pripravení vydať svoje životy Ježišovi. Spomínam si, že v tej chvíli mi napadlo: „Tento muž nevidí, a predsa chce Ježiša. Má úžasnú vieru!“ V ten večer sa muž aj jeho rodina obrátili.

Pred odchodom som mu povedala: „Keď budete zajtra vidieť, pošlite, prosím, za mnou do Pemby posla.“

Pemba je od tejto dediny vzdialená niekoľko hodín. V ten večer som určite nerozmýšľala ako normálny človek, ale ako osoba ponorená v Božej prítomnosti. To bolo veľmi dobré, pretože zvyšok večera nám dal zabrať. Niektorí dedinčania nás začali kameňovať. Hostia, ktorých sme vzali so sebou, sa zamkli v našom Land Rovere a prihovárali sa za nás.

Jedno z našich dievčat kamene ignorovalo a volalo k sebe slepých. Priateľskejší obyvatelia dediny k nám priviedli jedného slepca. Spolu sme sa zaňho pomodlili a muž okamžite ozdravel. Hoci predtým vyznával iné náboženstvo, po uzdravení skríkol aleluja, schmatol najbližší mikrofón a začal davu hovoriť o Ježišovi. „Ten, o kom hovoria, je skutočný,“ vyhlasoval, „bol som slepý a teraz vidím!“ Potom veľká časť dediny prijala Ježiša.

V pondelok som sa zhovárala s mojím priateľom, vplyvným podnikateľom z Pemby, ktorý praktizoval iné náboženstvo. Sedeli sme v jeho aute blízko našej misijnej stanice Glory Base, keď k nám podišiel akýsi cudzinec a zaklopal na okno.

„Ja som ten posol!“ Potom sa vedľa neho objavil druhý muž a vyhŕkol: „Vidí! A dokonca aj chodí! Hneď išiel robiť na pole!“ Môj priateľ podnikateľ ma ihneď poprosil, aby som sa zaňho pomodlila. Chytil ma za ruku a priložil si ju na oči. Túžil mať to, čo mám ja. Uznal, že potrebuje Ježiša. Boh má vždy veci pod kontrolou, aj keď koná neočakávane. Práve preto zostávame pod hladinou Jeho rieky.

Roztiahnite svoje siete

Potom zastanú pri mori rybári od Én-Gedi až po Én-Eglajim. Bude to miesto na sušenie sietí. Bude tu veľmi veľa druhov rýb práve tak ako vo Veľkom mori... Na oboch brehoch rieky vyrastú rozličné ovocné stromy; ich lístie nezvädne, ani ich ovocie sa nepominie. Každý mesiac budú rodiť nové, lebo voda rieky vyteká zo svätyne. Ovocie stromov bude slúžiť na pokrm a ich lístie na lieky.
- Ezechiel 47:10, 12

Okolo nás sú „ryby“, ktoré čakajú, že ich chytíme do siete Otcovej lásky. V tejto generácii sa udiali strašné veci; o to väčší dôvod máme roztiahnuť svoje siete a veriť, že do nich chytíme zástupy.

Miestni často rozťahujú rybárske siete priamo pred naším centrom pre deti v Pembe, ktoré sa nachádza na brehu mora. Desať až dvadsať žien roztiahne obrovskú sieť, s ktorou by si nikto sám neporadil. Siete majú na sebe závažia, aby sa v oceáne ukotvili. Večer sa vrátia a za spevu spoločne vyťahujú úlovok na breh. Keďže pracujú spoločne, celý proces vyzerá ako nenáročná práca.

Už nie je čas vysedávať na brehu s udicou a tri hodiny čakať na jednu rybu. Obdobie, keď žatevným prácam dominoval jeden či dvaja pomazaní evanjelisti, je už za nami. Nastal čas spoločnými silami klásť obrovské siete, ktoré nám Boh vložil do rúk. Nemusíme drieť až do úplného vyčerpania. Stačí sa skryť v Jeho srdci a vzájomne spolupracovať. Bohu sa páči, keď sa rozdielne prúdy v cirkvi spoločne v láske chopia Jeho siete. Verím, že Pán buduje armádu ľudí, ktorí sa Mu v láske úplne poddajú a budú pevne držať svoj kúsok siete, aby na breh vytiahli milióny rýb.