Ako budovať víťazný tím - Matts-Ola Ishoel

Details

Published on Saturday, 30 December 2017 14:11

Na knižnom trhu nájdete pomerne veľa kníh určených lídrom, popísalo sa toho veľa na tému vodcovstva a tímovej práce. Táto knižná novinka sa však špecifikuje na službu v cirkvi. Prečo by práve v nej mali pôsobiť nefunkčné a nekompetentné tímy? Táto téma sa nás týka, ak sme v cirkvi akokoľvek zapojení. Veď cirkev je telo zložené z rozličných údov, takže tímová práca sa nachádza priamo v jej jadre. Lídri, ktorí sa usilujú o rozvoj tímovej práce, dosiahnu oveľa viac než jednotlivci pracujúci sami. Keď sa ľudia s rozdielnymi povahami zjednotia v službe Bohu, znásobí sa múdrosť, dary aj talenty. Táto kniha od Mattsa Ishoela, rešpektovaného pastora zboru Slovo života, vám pomôže pochopiť dynamiku budovania tímu a zamerať sa na jeho rozvoj, či už ste vo vedúcej pozícii alebo nie. Prinášame vám ukážku z jednej kapitoly.

Organizovanie tímu a jeho rozvoj

Tím pozostáva z ľudí s rôznymi úlohami. Ako dieťa som hrával futbal a veľmi rýchlo som sa naučil, aký je rozdiel medzi obrancom a útočníkom. Niektorí z vyšších chlapcov sa lepšie hodili na obrancov, ale ja som sa, vďaka nižšiemu vzrastu a rýchlym nohám, stal stredným útočníkom. Keď nám tréner pridelil posty, podrobne vysvetlil, v čom spočíva naša úloha počas zápasu.

Vedúci tímu musí členom objasniť, kto je za čo zodpovedný. Čím lepšie človek chápe, čo sa od neho očakáva, tým lepšie bude spolupracovať. Jeden z darov, o ktorý by mal líder prosiť Boha, je schopnosť rozlíšiť, kto sa najlepšie hodí na určitú úlohu. Niektorí nájdu svoje miesto veľmi ľahko, iní potrebujú od lídra viac usmernenia a povzbudenia. Poznajte svojich spolupracovníkov a proste Ducha Svätého o múdrosť pri rozdeľovaní úloh.

Dajte ľuďom voľnosť

George Patton, americký generál z čias 2. svetovej vojny, konštatoval: „Ak ľuďom poviete, kam treba ísť, ale nepoviete im, ako sa tam dostať, prekvapia vás svojou vynaliezavosťou.“ Ako armádny veliteľ zistil, že ak je vízia jasná, vojaci si sami naplánujú detaily akcie. Aj ja som sa presvedčil, že podobne to platí aj v zborovej činnosti. Ak budete svojim spolupracovníkom vždy dávať detailné pokyny o tom, kam majú ísť a čo majú robiť, stratíte veľa času a zabrzdíte kreativitu tímu.

Ak venčíte psa na krátkej vôdzke, máte plnú kontrolu nad jeho správaním. Nepohne sa od vás a vy sa nebudete musieť obávať, že niečo vyparatí. Takým spôsobom však nikdy nespozná svet! Nebude mať možnosť vyhrabať kosť, ani sa nenaučí rýchlo behať.

Počas práce s talentovanými ľuďmi plnými ducha som sa naučil, že ich netreba držať nakrátko. Ak niekomu zveríme istú oblasť služby, mal by cítiť, že má dostatok priestoru a aj našu dôveru na to, aby mohol behať tak rýchlo, ako dokáže! Podobne ako generál Patton, aj ja neustále žasnem nad tým, čo moji spolupracovníci dokážu, keď im plne dôverujem.

Piotr Prelin, jeden z mojich najbližších priateľov a spolupracovníkov, nedávno odišiel k Pánovi. Pred niekoľkými rokmi sa začal angažovať v službe starším ľuďom v zbore. Videl som jeho zanietenosť a to, ako ho dôchodcovia mali radi. Zakrátko začal prichádzať s rôznymi nápadmi: zorganizovať samostatnú nedeľnú bohoslužbu pre starších ľudí, modlitebné skupinky, misijné výjazdy, ochotnícky súbor, kurz Alfa, konferencie... Vymýšľal nové a nové aktivity. V tom čase mal aj iné povinnosti, ale ja som cítil, že Pán chce, aby svoje sily sústredil na túto službu. Povedal som mu, nech rozvíja to, čo mu Boh dal na srdce. A skutočne, po niekoľkých rokoch sme videli, ako jeho služba dôchodcom narástla do nečakaných rozmerov. Stovky starších ľudí sa obracali k Pánovi. Evanjelizovali s takou horlivosťou, akú im mohla závidieť nejedna skupina tínedžerov. Organizovali si vlastné víkendové pobyty a cestovali do iných miest, aby tam kázali evanjelium. Správy o tom, čo sa deje medzi seniormi v moskovskom Slove života, sa dostali do uší politickej elity mesta a dokonca aj do zahraničia.

Neďaleko nášho zboru sa nachádza reštaurácia McDonald’s. Keď som sa tam v istú nedeľu náhodou zastavil, našiel som tam skupinku babičiek zo zboru. Sedeli pri stole a z plného hrdla spievali piesne chvál. Vedúci reštaurácie stál ako prišpendlený k stene a na tvári mal umelý úsmev. Pravdepodobne ho vyškolili, ako si poradiť s opitými výtržníkmi, ale nikto mu nepovedal, čo si počať so spievajúcimi babičkami. Len čo ma starenky zbadali, pozvali ma medzi seba. Po chvíli mi personál priniesol niečo na jedenie. Namietol som, že som si nič neobjednal, ale on ukázal na jednu zo žien, ktorá mu vraj povedala, že pastora musí obslúžiť zadarmo. Očividne sa nedovážil jej odporovať. To bolo jediný raz, čo mi v McDonald’s dali jedlo zadarmo! Dôchodcovia sú skutočne elitnými jednotkami nášho zboru.

Piotr ma vždy informoval o novinkách a pýtal sa na môj názor v zásadných otázkach. Vďaka tomu som nemal obavy dôverovať mu a nechať mu voľnosť v službe. Jeho zanietenosť a tvorivosť boli ako bezodná studňa a sloboda, ktorú som mu ponechal, mu umožnila hojne ich využívať.
Bol by som rád, keby všetci služobníci, s ktorými spolupracujem, mali odvahu využívať svoje dary a boli iniciatívni. Piotr bol iba jedným z viacerých príkladov úspešných pastorov, akých máme v našom tíme. Často som bol svedkom toho, že ak lídri mali správnu mieru slobody a vykázateľnosti, ich služba prekvitala. Služba deťom a mládeži a misijné tímy sa rozrastali, keď na ich čele stáli odvážni a talentovaní lídri, ktorí sa svojej úlohy chopili s veľkým zanietením.

Za to však treba platiť istú cenu. Občas budete mať pocit, že sa vám veci vymkli spod kontroly a niekedy bude nutné prudko stočiť kormidlo, keď sa služba pohne nesprávnym smerom. To sú riziká, s ktorými treba počítať. Predstavte si Ježiša, ktorý vyslal 70 učeníkov s týmito slovami: „Choďte! Hľa, posielam vás ako baránkov medzi vlkov“ (Lk 10:3). Čelili nebezpečenstvám a neboli vyškolení, čo sa naplno prejavilo v Getsemanskej záhrade. Ježiš sa však odvážil postaviť ich do služby a spoliehal sa na to, že Jeho dôvera v nich ich poženie vpred. Keby niečo zlyhalo, bude tam, aby pomohol. Tak mohli Jeho učeníci rásť a stať sa tými, ktorí zmenili svet.

Dôvera a povzbudenie vytvárajú atmosféru, v ktorej sa rozvíjajú dary. Ježiš povedal svojim dvanástim učeníkom: „A ja vám dávam kráľovstvo, ako ho mne dal môj Otec“ (Lk 22:29).

Stanovenie cieľov

Ciele posilňujú motiváciu a zameriavajú pozornosť na to, čo je podstatné. Verím, že snaha dosiahnuť konkrétne ciele je súčasťou našej prirodzenosti. Srdce človeka totiž ožíva, keď smeruje za istým cieľom. Boh povedal Abrahámovi, aby opustil domov a vydal sa na cestu do vzdialenej krajiny. Mojžiš a Izraeliti putovali do „krajiny oplývajúcej mliekom a medom“. Apoštol Pavol píše Rimanom o svojej túžbe dostať sa do Španielska (Rim 15:28).

Keď si pre službu stanovíte konkrétne plány a víziu, pomôže vám, ak ich rozmeníte na drobné a určíte si krátkodobé úlohy. To je jednoduchšie u služieb ktoré majú merateľné výsledky, ako napríklad počet vzniknutých modlitebných skupín či počet účastníkov kurzu Alfa. Pre chválospevový tím sa uplatnia iné kritériá. V každom prípade však platí, že pre rozvoj istej služby je dôležité stanoviť si dosiahnuteľné ciele pre konkrétne obdobie.

Pri vedení tímu je dôležité vytýčiť spoločné ciele, ale zároveň pomôcť členom tímu určiť si ciele aj pre konkrétne oblasti, za ktoré nesú zodpovednosť. Vysvetlite svojim spolupracovníkom, že stanovenie cieľov nie je súťaž a že určenie príliš ambicióznych a naopak priveľmi nízkych cieľov nie je správne. Ak vedúci pracovník stanoví pre tím nereálny cieľ, ktorý odráža jeho vlastné ambície, a nie túžby Ducha Svätého, vyvolá v tíme podráždenosť a sklamanie. Modlime sa, aby sme si určili správne ciele a dokázali za nimi stáť, pretože jasné ciele nám pomôžu aj v osobnom vzťahu s Bohom. Kniha Prísloví hovorí:
„Muž, ktorý neovláda svojho ducha, je ako preborené mesto bez hradieb“ (Prís 25:28, Ev. pr.).

Ak svoj čas s Bohom necháte na náhodu a budete sa modliť a čítať Bibliu iba vtedy, keď na to budete mať chuť, váš duchovný život veľmi utrpí. Celý život si kladiem ciele pri štúdiu Biblie, v súkromnej modlitbe, čítaní duchovnej literatúry a pod. Ak si zaumienite dosiahnuť isté výsledky, vytvoríte tým na seba zdravý tlak, ktorý vám pomôže vybudovať si disciplínu.

Rodenie zázrakov - Heidi Baker

Details

Published on Monday, 10 April 2017 15:37

Heidi Baker sme mali možnosť vidieť na vlastné oči počas nedávnej Európskej konvokácie v Bratislave. Jej služba je naozaj neobyčajná a nie vždy „uhladená“, no Heidi má neprehliadnuteľnú lásku k Spasiteľovi. Všetkým, ktorí ešte vrúcnejšie túžia milovať Ježiša a zároveň chcú zakúsiť Jeho uzdravujúcu moc v bežnom živote, môže byť táto knižná novinka balzamom pre dušu. Často sa v nej spomínajú zázraky, pozorný čitateľ však iste postrehne, že sú skôr sprievodným znakom; najdôležitejšia je láska k Bohu a k ľuďom okolo nás. Prinášame vám „ochutnávku“ z tejto knihy a hlavne z lásky agapé, ktorá z nej sála. Kniha je už v predaji, ďalšie podrobnosti o nej nájdete na str. 2 tohto čísla.

Život na temných miestach

Opýtal sa ma: Videl si, človeče? Potom ma viedol späť pozdĺž brehu rieky. Keď som sa vrátil, na brehu rieky bolo veľmi mnoho stromov, a to na oboch stranách. Povedal mi: Táto voda tečie do východnej oblasti a steká k Arabe. Keď sa vleje do mora so slanou vodou, jeho vody sa uzdravia. Každá živá bytosť, ktorá sa hýbe tam, kam príde rieka, bude žiť. Potom bude mnoho rýb, lebo kamkoľvek sa tieto vody dostanú, iné vody sa uzdravia, a bude žiť všetko, k čomu rieka príde.
- Ezechiel 47:6-9

Veľký prielom v Mozambiku sme zažili počas povodne, ktorá napáchala veľké škody. V niektorých dedinách bola situácia taká vážna, že ženy museli rodiť v korunách stromov. Vychádzali sme do terénu v helikoptérach, Land Roveroch a na člnoch, aby sme pomohli čo najväčšiemu počtu ľudí. Keď to bolo potrebné, brodili sme sa vodou peši. Keď sme to urobili, státisíce ľudí prišli k Ježišovi. Táto strašná povodeň spôsobila jednu z najväčších duchovných zmien, aké sme v Mozambiku zažili.

Boh nám povedal, že ak Mu dovolíme, aby nám dal svoje srdce a myseľ, začneme konať to, čo konal On. Ježiš robil iba to, čo videl robiť Otca. Povedal: „Amen, amen, hovorím vám: Syn nemôže nič robiť sám od seba, len to, čo vidí robiť Otca. Lebo čo robí Otec, to podobne robí aj Syn. Veď Otec miluje Syna a ukazuje mu všetko, čo sám robí. A ukáže mu väčšie skutky ako tieto, aby ste sa čudovali“ (Jn 5:19-20).

Jeho rieka z nás prúdi ako dôsledok intímnej lásky, ktorú nachádzame na skrytom mieste. Ak chceme z tejto rieky získať život, musíme do nej najprv sami vstúpiť. Keď sa do nej ponoríme, život pôjde s nami všade, kam sa vyberieme – dokonca aj na tie najtemnejšie miesta. Keď žijeme v Božej rieke, totálne ponorení do Jeho srdca, začne cez nás prúdiť uzdravenie. Na brehu nášho života vyklíči život. Čistá Božia rieka premení a prečistí všetky kalné vody. Dokonca aj slanú či trpkú vodu zmení na sladkú.

Keď sa naša služba v priebehu niekoľkých rokov rozrástla z troch na tisíce zborov, bolo to preto, lebo Boh nás ponoril do svojho Ducha spôsobom, aký sme dovtedy nepoznali. Mnohí sa nás pýtajú, ako sa to stalo. Moja odpoveď je: to urobil Boh. Zhliadol na nás – malých ľudí, ktorí sa natoľko pokorili a klesli do prachu, že aj ten najmenší lúč Jeho prítomnosti by im preletel ponad hlavy – a požehnal nás. Vylial svojho Ducha a poslal nám úžasných ľudí ochotných slúžiť. Ako sa píše v spomínanej stati z Ezechiela, v rieke žije mnoho bytostí a rýb.

Boh nám dal veľké zasľúbenie: kamkoľvek sa rieka dostane, bude prekypovať životom. Predstavte si, že všade, kam vstúpime, sa v hojnej miere vylieva život, uzdravenie a radosť. Verím, že presne to sa stane, ak sa spoločne naučíme zotrvávať v rieke.

Pred povodňami sme k Pánovi privádzali naraz iba niekoľko ľudí. Dnes sa často stáva, že v jeden večer prijme Krista naraz celá dedina. Spomínam si na osadu, v ktorej nežil ani jediný kresťan. Keď som sa pripravovala na prvú kázeň, spomenula som si na túto stať z proroka Ezechiela. Celým srdcom som uverila, že vďaka Otcovej láske v ten deň prinesieme do dediny živú vodu.

Po západe slnka vládne v afrických dedinách nepreniknuteľná tma, preto so sebou všade nosíme generátor. Duchovná atmosféra v tej osade bola nezvyčajne pochmúrna, ale my sme so sebou priviedli deti s nášho centra, ktoré len tak niečo nerozladí. Rozsvietili sme svetlá a pozapájali aparatúru. Deti hovorili, spievali a hrali na bubnoch. Ich piesne chvál sršali radosťou. Potom som kázala a nakoniec som vyhlásila: „Priveďte mi slepých a hluchých!“
Neboli tam žiadni nepočujúci, čo je v tejto časti Afriky zriedkavé. Potom mi ktosi povedal, že vie o istom slepcovi, ktorý je aj ochrnutý. Vraj leží vo svojej chatrči, pretože sa k nám nemal ako dostať.

Výborne! Požičala som si baterku a spolu s modlitebným tímom pozostávajúcim z detí som sa vybrala k mužovej chatrči. Keď sme sa k nej dostali, muža sme našli zabaleného do deky s modrými postavičkami šmolkov! Doteraz premýšľam nad tým, ako sa k tej deke dostal a či niekto z dediny vôbec vie, kto sú šmolkovia. Predpokladám však, že mu to bolo jedno.

Posadali sme si okolo neho, modlili sme sa zaňho a na záver sme ho objali. Oči sa mu neotvorili, ale rozbolela ho hlava. Po krátkej modlitbe bolesť zmizla, no zrak sa mu ani potom nevrátil.

Spýtala som sa ho teda, či chce spoznať Ježiša. Vyhlásil, že on i celá jeho rodina sú pripravení vydať svoje životy Ježišovi. Spomínam si, že v tej chvíli mi napadlo: „Tento muž nevidí, a predsa chce Ježiša. Má úžasnú vieru!“ V ten večer sa muž aj jeho rodina obrátili.

Pred odchodom som mu povedala: „Keď budete zajtra vidieť, pošlite, prosím, za mnou do Pemby posla.“

Pemba je od tejto dediny vzdialená niekoľko hodín. V ten večer som určite nerozmýšľala ako normálny človek, ale ako osoba ponorená v Božej prítomnosti. To bolo veľmi dobré, pretože zvyšok večera nám dal zabrať. Niektorí dedinčania nás začali kameňovať. Hostia, ktorých sme vzali so sebou, sa zamkli v našom Land Rovere a prihovárali sa za nás.

Jedno z našich dievčat kamene ignorovalo a volalo k sebe slepých. Priateľskejší obyvatelia dediny k nám priviedli jedného slepca. Spolu sme sa zaňho pomodlili a muž okamžite ozdravel. Hoci predtým vyznával iné náboženstvo, po uzdravení skríkol aleluja, schmatol najbližší mikrofón a začal davu hovoriť o Ježišovi. „Ten, o kom hovoria, je skutočný,“ vyhlasoval, „bol som slepý a teraz vidím!“ Potom veľká časť dediny prijala Ježiša.

V pondelok som sa zhovárala s mojím priateľom, vplyvným podnikateľom z Pemby, ktorý praktizoval iné náboženstvo. Sedeli sme v jeho aute blízko našej misijnej stanice Glory Base, keď k nám podišiel akýsi cudzinec a zaklopal na okno.

„Ja som ten posol!“ Potom sa vedľa neho objavil druhý muž a vyhŕkol: „Vidí! A dokonca aj chodí! Hneď išiel robiť na pole!“ Môj priateľ podnikateľ ma ihneď poprosil, aby som sa zaňho pomodlila. Chytil ma za ruku a priložil si ju na oči. Túžil mať to, čo mám ja. Uznal, že potrebuje Ježiša. Boh má vždy veci pod kontrolou, aj keď koná neočakávane. Práve preto zostávame pod hladinou Jeho rieky.

Roztiahnite svoje siete

Potom zastanú pri mori rybári od Én-Gedi až po Én-Eglajim. Bude to miesto na sušenie sietí. Bude tu veľmi veľa druhov rýb práve tak ako vo Veľkom mori... Na oboch brehoch rieky vyrastú rozličné ovocné stromy; ich lístie nezvädne, ani ich ovocie sa nepominie. Každý mesiac budú rodiť nové, lebo voda rieky vyteká zo svätyne. Ovocie stromov bude slúžiť na pokrm a ich lístie na lieky.
- Ezechiel 47:10, 12

Okolo nás sú „ryby“, ktoré čakajú, že ich chytíme do siete Otcovej lásky. V tejto generácii sa udiali strašné veci; o to väčší dôvod máme roztiahnuť svoje siete a veriť, že do nich chytíme zástupy.

Miestni často rozťahujú rybárske siete priamo pred naším centrom pre deti v Pembe, ktoré sa nachádza na brehu mora. Desať až dvadsať žien roztiahne obrovskú sieť, s ktorou by si nikto sám neporadil. Siete majú na sebe závažia, aby sa v oceáne ukotvili. Večer sa vrátia a za spevu spoločne vyťahujú úlovok na breh. Keďže pracujú spoločne, celý proces vyzerá ako nenáročná práca.

Už nie je čas vysedávať na brehu s udicou a tri hodiny čakať na jednu rybu. Obdobie, keď žatevným prácam dominoval jeden či dvaja pomazaní evanjelisti, je už za nami. Nastal čas spoločnými silami klásť obrovské siete, ktoré nám Boh vložil do rúk. Nemusíme drieť až do úplného vyčerpania. Stačí sa skryť v Jeho srdci a vzájomne spolupracovať. Bohu sa páči, keď sa rozdielne prúdy v cirkvi spoločne v láske chopia Jeho siete. Verím, že Pán buduje armádu ľudí, ktorí sa Mu v láske úplne poddajú a budú pevne držať svoj kúsok siete, aby na breh vytiahli milióny rýb.

Preťaženie - Joyce Meyer

Details

Published on Monday, 18 September 2017 11:40

Knihy od Joyce Meyer patria k našim bestsellerom. Sú veľmi praktické, dotýkajú sa toho, čo každodenne prežívajú moderní ľudia. Vychádzajúca kniha Preťaženie vám, ako pevne veríme, prinesie návod, ako sa vyhnúť "preťaženiu" napriek tomu, že náš život môže byť veľmi plodný a bohatý.

ZACHOVAJTE POKOJ A NESTRESUJTE SA

Stres nie je prieberčivý zlodej: kradne všetkým a všetko. Zdravie, pokoj, odpočinok, vzťahy, smiech – chce vám vziať všetko. A ako to platí u každého zlodeja, proti stresu nemôžeme zasiahnuť dovtedy, kým si neuvedomíme, že kdesi v temnom kúte striehne na svoju príležitosť. Ako sa môžeme chrániť, ak si nie sme vedomí nebezpečenstva?

Národný inštitút mentálneho zdravia tvrdí, že „dlhodobý tlak na organizmus spôsobený rutinným stresom môže viesť k vážnym zdravotným problémom, akými sú: ochorenia srdca, vysoký krvný tlak, cukrovka, depresia, úzkostná porucha a iné“.

Už si viac nemôžeme zatvárať oči pred skutočnosťou, že stres je reálny nepriateľ, ktorý môže ublížiť na tele, duši aj duchu. Nemožno ho bagatelizovať, ani zametať pod koberec. Stres neznamená iba „byť príliš zaneprázdnený“ alebo „trochu nervózny“. Stres je nebezpečný nástroj, ktorým sa nepriateľ snaží zabrániť, aby sme žili život, ktorý nám Ježiš získal svojou smrťou.

Skutočne si užívate to najlepšie, čo vám Boh pripravil? Pýtam sa na to preto, lebo často stretávam ľudí, ktorí sú totálne vyčerpaní. Zdá sa, že sú ustavične unavení, podráždení a túžia po niečom lepšom. Nedokážu však pomenovať príčiny tohto stavu. Isteže, mávajú aj svetlé dni, ale keby boli celkom úprimní, povedali by, že zlých dní je oveľa viac.

Nie vždy však za to môžu okolnosti. Medzi najnespokojnejších a najnešťastnejších ľudí patria tí, ktorí majú všetko, po čom túžia – milovaného manželského partnera, zdravé deti, úspešnú kariéru, krásny dom. Napriek tomu im chýba pokoj a radosť zo života. Na také niečo nemajú čas. Namiesto toho sa stresujú a starostia o budúcnosť.

Poznáte ten pocit? Cítili ste sa v poslednom čase nespokojní a rozrušení? A čo symptómy ako migréna, bolesti svalov, únava, nepokoj, úbytok motivácie, podráždenosť, hnev, smútok, prejedanie, vyhýbanie sa sociálnemu kontaktu – zápasili ste nedávno s niektorým z týchto príznakov? Ak áno, je možné, že prežívate stres (či si to uvedomujete, alebo nie).

Chcem vás však povzbudiť, že ak čelíte stresu, ešte to nemusí znamenať, že s vami nie je čosi v poriadku; naopak, znamená to, že ste ľudia z mäsa a kostí. Ako ukazujú štatistiky, muži a ženy na celom svete prežívajú stres. Mám však dobrú správu: nemusíme žiť ako zvyšok sveta. My veriaci máme prisľúbenie nového víťazného života v Kristovi. Stres nás už nemusí okrádať o radosť. Nemusíme skormútene sedieť a vzdychať: „Nuž dobre, asi musím prijať, že lepšie to už nebude.“ Postavme sa na Božie prisľúbenia a verme Pánovi, že uskutoční plán, ktorý má s našimi životmi (viac o tom v nasledujúcej kapitole).

Odpoveď na otázku „Lepšie to už nebude?“ je rozhodné NIE. Boh má pre vás lepší život. Život plný smiechu, spokojnosti, pokoja a radosti. Ak po ňom túžite, rozhodnite sa stres odbúrať. Ponúkam vám päť jednoduchých krokov ako na to.

Päť spôsobov, ako redukovať stres

Ak si uvedomíte, že stres sa pokúša brániť vám v prežívaní toho najlepšieho, čo Boh pre vás má, môžete začať s nevyhnutnými zmenami. Nimi sa budeme zaoberať v celej knihe, ale hneď v úvodnej kapitole vám chcem poskytnúť niekoľko praktických rád, ako začať.

Pri kúpe nového mobilného telefónu alebo elektronického zariadenia dostanete okrem podrobného návodu na použitie aj kartičku so základnými pokynmi, aby ste ho mohli začať používať. To isté vám chcem ponúknuť aj ja. Už dnes môžete začať prekonávať stres!

1. Hľadajte podporu vo svojom okolí

Štúdie dokazujú, že izolácia vedie k zvýšeniu hladiny stresu. Sme spoločenské bytosti, preto čas strávený s inými ľuďmi pôsobí na nás blahodarne.

• Rodina: Trávte čas s príbuznými, ktorí vás milujú a podporujú. Nepovažujte to za samozrejmosť.
• Cirkev: Miestny zbor predstavuje Božiu rodinu, ktorá sa schádza, aby chválila Pána, študovala Jeho slovo a vzájomne sa povzbudzovala. Ak nie ste súčasťou cirkevného spoločenstva, povzbudzujem vás, aby ste si nejaké našli.
• Záujmové skupiny a kluby: Spolky rôzneho druhu – čitateľský krúžok, turistický klub, skupina zameraná na štúdium Biblie či skupina priateľov, s ktorými raz týždenne zájdete na večeru – preukázateľne redukujú stres.
• Poradenstvo: Ak nemáte blízku osobu, ktorej by ste sa mohli zdôveriť, vyhľadajte poradcu. Pomôže vám spracovať negatívne pocity, zredukovať stres a zlepšiť duševné zdravie. Nájdite si veriaceho poradcu, aby jeho rady viedol Duch Svätý, ktorý je najlepším Radcom.

2. Praktizujte terapiu „pokrčeného pleca“

V živote existujú veci, o ktorých rozhodujeme sami – volíme si prácu, vyberáme si priateľov, rozhodujeme sa, koľko kávy budeme piť a kedy pôjdeme spať. Na niektoré okolnosti však nemáme dosah – slová a správanie iných ľudí, výkyvy v ekonomike alebo bezohľadní vodiči na diaľnici.

Reakcie na udalosti, ktoré nedokážeme ovplyvniť, významne rozhodujú o hladine stresu v našich životoch. Ľudia, ktorých pravidelne vyvádzajú z miery malichernosti, ľahko podliehajú sklamaniu a zažívajú veľký stres. Tí, ktorí nad nimi dokážu pokrčiť plecom, bývajú oveľa šťastnejší.

To, že nad niečím pokrčíme plecom, ešte neznamená, že je nám jedno, čo sa deje v našom okolí. Ide o to, že si uvedomujeme, že danú situáciu nedokážeme zmeniť. Keď narazíme na veci, ktoré sa nám vymykajú spod kontroly, najlepšie je iba pokrčiť plecom a dôverovať Bohu, že chce pre nás to najlepšie a aj z nepríjemností vyťaží dobro (pozri Rim 8:28).

3. Nájdite si svoju komfortnú zónu... a zotrvajte v nej

Môj manžel Dave raz urobil veľmi múdru vec. Keď pracoval ako inžinier, ponúkli mu pozíciu, vďaka ktorej by bol získal vyšší plat a veľkú prestíž. Odmietol. Najprv som si myslela, že robí chybu. Peniaze naviac by sa nám predsa zišli! Azda netúži po povýšení?

Keď som sa ho na to spýtala, povedal mi, že pozoroval mužov, ktorí kedysi zastávali túto funkciu. Neustále cestovali a museli dodržiavať nesplniteľné termíny, ktoré im spôsobovali obrovský stres. „Joyce, ja tak nechcem žiť,“ povedal. Rozhodol sa, že mu nestojí za to, aby sa naháňal za tým, za čím sa naháňajú ostatní, a zostal na pozícii, ktorá mu umožňovala držať sa jeho kľúčových hodnôt – venovať čas rodine a mať dobrý vzťah so sebou samým.

Som si istá, že na svete by bolo viac radosti a menej stresu, keby si ľudia našli čas na poznávanie samých seba a svojej komfortnej zóny. To sa netýka iba pracovného života. Ak vás niečo oberá o radosť a zdravie, nachádzate sa mimo svojej komfortnej zóny, preto odtiaľ čo najskôr odíďte. Odstráňte zo svojho diára všetko, čo neprináša dobré ovocie a zbavíte sa zbytočného stresu. Tak sa budete môcť s radosťou zamerať na to, čo je podstatné.

4. Zdravá strava, výživové doplnky a cvičenie

Na hladinu stresu a celkový zdravotný stav vplýva aj to, čo jete. Povzbudzujem vás, aby ste sa starostlivo zamýšľali nad tým, čo si dáte na tanier, a pestrú stravu obohatili o overené výživové doplnky a vitamíny.

Netreba zabúdať ani na pravidelné cvičenie. Mnohí si myslia, že na šport nemajú čas, ale ak si ho nenájdu teraz, v budúcnosti môžu premrhať oveľa viac času v čakárňach u lekárov a nečinnosťou spôsobenou zlým zdravotným stavom. Cvičenie je jedným z najlepších zdrojov energie!

5. Vyhraďte si čas na relax

Odpočinok nie je známkou lenivosti či sebectva, ale dobíjaním telesných, duševných aj duchovných bateriek, aby ste sa na druhý deň mohli v plnej sile znovu pustiť do práce. Správajte sa k svojmu telu ohľaduplne a v živote dosiahnete viac, budete žiť dlhšie a zdravšie.

Existuje mnoho spôsobov ako relaxovať: počúvanie hudby, čítanie, horúci kúpeľ pri sviečkach, prechádzka či obľúbený šport. Nájdite si to, čo vám vyhovuje, a zaraďte relax do svojho každodenného harmonogramu.

Ak ste si v poslednom čase kládli otázku, či život bude vždy iba takýto, spomeňte si na to, že život s Kristom sa neustále zlepšuje. V Prísloviach 4:18 čítame, že „chodník spravodlivých je ako svetlo brieždenia, ktorého jas prechádza do plného dňa“.

To znamená, že Boh má pre vás pripravené nádherné veci! Bez ohľadu na to, v akej nepríjemnej a stresujúcej situácii sa dnes nachádzate, nenechajte sa obrať o túto nádej a radosť. Ak budete dôverovať Bohu a naučíte sa zbavovať sa stresu, ktorý sa vás pokúša brzdiť, budete žasnúť nad tým, že život môže byť dobrý.

Sebavedomá žena - Joyce Meyer

Details

Published on Monday, 26 December 2016 11:41

Dnešnú spoločnosť zamorila epidémia pocitov menejcennosti, ktorej sú vystavené najmä ženy. Bežnou obranou býva pretvárka, že všetko je v poriadku, čo však vedie iba k ďalšej forme neslobody. Sebavedomá žena je taká, ktorá vie, že je milovaná, odmieta žiť v strachu a neporovnáva sa s inými. Jej sebaistota pramení z optimistického postoja, odvahy, ale predovšetkým z viery v Boha. Práve o tomto je najnovšia kniha od Joyce Meyer. Sme presvedčení, že je to dôležité posolstvo aj pre ženy na Slovensku. Prinášame vám ukážku z jednej kapitoly.

Anatómia strachu

Strach. Všetky sme ho už zažili. Je to nepokoj, ktorý cítime v žalúdku, či panika, ktorá nás bez varovania prepadne. Každá z nás sa niečoho bojí. Veď koniec koncov sme ľudia. Podľa nedávnej štúdie trpí 19,2 miliónov dospelých Američanov (teda 8,7 % tejto vekovej skupiny) nadmerne veľkým strachom. 15 miliónov Američanov trpí sociálnymi fóbiami, ktoré im komplikujú vzťahy s inými ľuďmi.1

Ak máme prekonať svoju neistotu a pochybnosti a stať sa sebaistými ženami, je nevyhnutné, aby sme pochopili podstatu strachu. V prvom rade si musíme uvedomiť, že strach nie je od Boha. Boh nám totiž nedal ducha strachu (2Tim 1:7).

Strach nás sužuje a bráni nám v napredovaní. Oberá nás o odvahu a núti ustupovať. Strach je zlodej: okráda nás o Božie povolanie. Ako sme už povedali, jediný prijateľný postoj voči strachu je: „NEBUDEM SA BÁŤ!“ Pevne sa rozhodnime, že mu nedovolíme, aby riadil naše životy. Ak ho budeme tolerovať, zaplatíme za to vysokú cenu.

Som presvedčená, že strach je hlavnou zbraňou, ktorú diabol používa proti ľuďom. Predstavte si svoje aktuálne problémy. Koľko z nich súvisí so strachom? Stavila by som sa, že ak by ste sa nad tým zamysleli, povedali by ste, že väčšina z nich. Strach nás núti, aby sme sa pokúšali ovládať ľudí a okolnosti. A z toho istého dôvodu dovoľujeme ľuďom, aby nás manipulovali. Ak sa niekto bojí chudoby, stane sa z neho chamtivý držgroš. Človek, ktorý má strach, že si nenájde priateľov, začne predstierať, že je niekým, kým v skutočnosti nie je. Zo strachu zo samoty vstupujeme do zlých a škodlivých vzťahov a v takomto zozname by sme mohli pokračovať ďalej. Ak si nájdeme čas na to, aby sme sa zamysleli nad podstatou strachu a uvedomíme si, že v živote veriacej ženy nemá miesto, môžeme nad ním zvíťaziť.

V istej dedine rodičia po celé generácie hovorievali deťom: „V žiadnom prípade sa nepribližujte k tomu vrchu, pretože na ňom žije príšera.“ Všetky deti si varovanie vzali k srdcu a na kopec neliezli.

Jedného dňa sa skupinka odvážnych mládencov z dediny rozhodla, že sa na vrchol vyštverá a príšeru si obzrie. Chceli vedieť, ako vyzerá a poraziť ju. Do vakov si zbalili zásoby a vyrazili do hôr. Na polceste začuli strašný rev a zacítili príšerný zápach. Polovica mužov s krikom utiekla.

Druhá polovica pokračovala v ceste. Keď vystúpili vyššie, všimli si, že príšera je menšia, ako očakávali. Naďalej však revala a šírila okolo seba taký zápach, že všetci mladíci – až na jedného – sa vrátili do dediny.

„Ja tú príšeru dostanem,“ povedal si posledný a urobil krok vpred. Príšera sa okamžite zmenšila a bola rovnako veľká ako mladík. Keď sa k nej priblížil o ďalší krok, znovu sa scvrkla. Aj naďalej však bola ohavná a zapáchala. Hrdina sa k nej natoľko priblížil, že ju dokázal zdvihnúť a podržať v dlani. Pozrel sa na ňu a opýtal sa: „Povedz mi, kto si?“

Príšera zapišťala tenkým hláskom: „Volám sa Strach.“2

Príbeh ukazuje, ako strach funguje. Kým sa mu nepostavíme zoči-voči, vyzerá príšerne. Ak sa mu odvážime čeliť, zmenší sa. Odmietnite sa mu podriadiť a jedného dňa zistíte, že veci, ktorých ste sa kedysi báli, nie sú ničím hrozným. To, čo na vás kedysi ručalo, iba zapíska a nakoniec celkom zmĺkne.

Nikdy nezabudnem na to, čo povedal Franklin Roosevelt: „Jediná vec, ktorej sa treba báť, je strach samotný.“ Ak sa mu podvolíme, bude nás ovládať, ale ak sa mu postavíme zoči-voči, zvíťazíme nad ním.

Nebojte sa konfrontácie

V apríli 2005 krajinou zarezonoval príbeh Jennifer Wilbanksovej, „nevesty na úteku“. Tridsaťdvaročná obyvateľka mesta Duluth v Georgii zmizla niekoľko dní pred svojou svadbou, na ktorú pozvali 600 hostí. Jej rodina a snúbenec si boli istí, že ju niekto uniesol, preto prostredníctvom médií žiadali jej vrátenie.

Keď sa objavila živá a zdravá na opačnom konci Spojených štátov, radosť rýchlo vystriedal zmätok a hnev. Nevestu totiž nikto neuniesol; utiekla sama, pretože mala strach zo svadobného dňa.3

Väčšina z nás by asi povedala, že sa mala porozprávať so snúbencom alebo vyhľadať pomoc pastora či príbuzného. Kto z nás rád odhaľuje svoje obavy a hovorí o svojom strachu? Nie je ľahšie problém ignorovať a zamiesť ho pod koberec? Možno ste nikdy neutiekli ako Jennifer Wilbanksová, ale som si istá, že na úrovni pocitov utekáte pred mnohými vecami. Neustále sa obzeráte ponad plece, aby ste sa uistili, že vám váš strach nešliape na päty.

Mnohí sa konfrontácie obávajú, ale ak nechceme, aby nás ľudia či veci ovládali, nesmieme sa jej vyhýbať.

Ako sme už povedali, ak sa chceme zbaviť niečoho, čo nás ťaží, musíme to vyniesť z tmy na svetlo. Čo sa stane, keď v tmavej miestnosti zažnete lampu? Svetlo pohltí tmu. Podobne v našich životoch pôsobí Božie slovo. Ak sa ním riadime, obavy, ktoré nás sužovali, strácajú nad nami moc a miznú.

Božie slovo je v tejto otázke jednoznačné: nemáme sa báť. Izaiáš 41:10 hovorí: „Neboj sa, veď som s tebou, neobzeraj sa, veď ja som tvoj Boh, posilním ťa a určite ti pomôžem, veď ťa podopieram spravodlivou pravicou.“ Pán nehovorí, že nesmieme cítiť strach; nemáme mu však dovoliť, aby nás riadil a obral nás o Božie povolanie.

Príšera menom Strach pôsobí navonok väčšia a silnejšia, než v skutočnosti je. Sila strachu totiž závisí od schopnosti klamať. Keď človek pochopí, že môže napredovať aj napriek strachu, oslobodí sa od jeho klamstiev.

Satan rád vyvoláva v ľuďoch hrôzu a chce, aby sa vyhýbali riešeniu nepríjemných situácií. Vie totiž, že keď sa jeho klamstvá dostanú na svetlo, stratia moc. Spomeňte si na obyvateľov dedinky z príbehu, ktorí sa po celé generácie báli niečoho, čo nakoniec bolo možné chytiť do dlane. Kým sa nenašiel odvážny človek, ktorý sa príšere postavil zoči-voči, strach držal celú dedinu v zajatí. Aj keď klamstvo nie je pravdivé, pre človeka, ktorý mu uverí, sa stáva realitou. Neverte klamstvám, ktorými sa vás satan snaží zmiasť.
Modlitba nám v boji so strachom pomáha, ale všetko sa deje postupne. Nemôžete očakávať, že bez tréningu zabehnete hneď 5 kilometrov. Rovnako je to aj s modlitbou. Duchovné svaly si potrebujeme vytrénovať. Začnite tým, že vyhlásite: „Nie, strach nebude riadiť môj život!“ Keď sa naučíte používať modlitbu v boji proti malým obavám, Pán vás naučí, ako zvládať väčší strach.

Nedovoľte strachu, aby vás paralyzoval. Hannah Hurnardová, autorka knihy Na horách balzamových, sa raz nechala paralyzovať strachom. Potom počula kázeň o strašiakovi, ktorá ju podnietila zmeniť strach na vieru.

Kazateľ povedal: „Múdry vták vie, že strašiak je vlastne reklamný pútač, ktorý oznamuje, že na poli rastie šťavnaté a chutné ovocie. Strašiaky nájdeme iba v tých najlepších záhradách... Ak som múdry, aj ja budem strašiaka považovať za pozvánku. Každý obor, pred ktorým sa cítim ako kobylka, je v podstate strašiak pozývajúci vziať si veľké Božie požehnanie.“ Na záver dodal: „Viera je vták, ktorý rád vysedáva na strašiakoch.“4

Ak splníme svoju úlohu, ktorou je modliť sa, posilňovať duchovné svaly a robiť kroky viery, Boh splní svoju: uskutoční neuskutočniteľné.

Boží partneri

Už ste niekedy spolu s priateľkou varili večeru pre svoje rodiny alebo pre niekoho v núdzi? Rozdelili ste si úlohy (ona, napríklad, varila hlavný chod, vy prílohy) a na záver ste dosiahli spoločný výsledok.

Boh je v živote naším partnerom a obaja máme rozdielne úlohy. Ak splníme svoju úlohu, ktorou je modliť sa, posilňovať duchovné svaly a robiť kroky viery, Boh splní svoju: uskutoční neuskutočniteľné. Možno už dlhodobo žijete v strachu a nedokážete si ani predstaviť, že by sa vám podarilo oslobodiť sa od neho. Verte mi, zakaždým, keď sa strachu postavíte zoči-voči, o niečo sa zmenší a napokon úplne stratí nad vami moc.

Neznášam strach a to, čo ľuďom spôsobuje: núti ich cúvať a stiahnuť sa, oberá ich o sebavedomie. Nemusí to však tak byť! Sama som v živote zažila veľa strachu a viem, že čeliť tomu, čoho sa bojíte najviac, si vyžaduje odvahu. Keď sa to však podarilo mne, podarí sa to aj vám! Istý múdry človek raz vyhlásil: „Odvaha nie je neprítomnosť strachu, ale schopnosť čeliť mu.“