Misia v Ugande

Podrobnosti

Dátum uverejnenia: štvrtok, 01. september 2011, 02:00

Zázraky bežných ľudí na netradičnej dovolenke

Uganda je nádherná krajina v centre východnej Afriky s prevažne tropickým podnebím. V podstate sú tam len dve ročné obdobia. Buď leje ako z krhly, alebo dlhší čas neprší vôbec. Takmer polovica populácie je mladšia ako 14 rokov. Priemerný vek je 15 rokov. Môžu za to najmä občianska vojna a AIDS, ktoré sa dotkli takmer každej rodiny, a  milióny detí preto nemajú rodičov. Je tam viac ako 50% nezamestnanosť a veľmi zlá infraštruktúra. Hlavné mesto Kampala má síce niekoľko miliónov obyvateľov, ale pripomína jednu veľkú zanedbanú  dedinu.

Celý tento príbeh sa začal ešte pred naším odletom, keď mi Pán dal na srdce, že sa mám 40 dní postiť. Môj manžel Hannes sa týždeň postil so mnou. Vtedy som ešte netušila, čo nás čaká a aký má s nami Pán zámer. V tom čase nás zaujal leták organizácie Feed the Hungry (Kŕmte hladných). Obaja sme sa zhodli, že tentoraz nemáme pomôcť len finančne, ale máme ísť priamo do Afriky. Rozhodli sme sa, že z plánovanej dovolenky pri mori bude nakoniec neplánovaná „dovolenka“ niekde  na africkom kontinente.

Po pár dňoch sa mi podarilo skontaktovať sa s českým zástupcom Feed the Hungry. Odchytila som ho na letisku niekde v Afrike. Nevedel o nás absolútne nič, ale napriek tomu povedal, že môžeme prísť, pretože práca sa tam pre nás určite nájde a každá pomoc bude vítaná. Hneď na ďalší deň sme sa boli dať zaočkovať, hoci sme netušili, kam presne pôjdeme, vedeli sme len, že to bude Afrika. V priebehu pár dní sme sa dozvedeli, že pôjdeme do Ugandy. Pastor Solomon, ku ktorému sme mali ísť, nás poprosil, či by sme nedokázali zohnať nejaké počítače. Manžel to spomenul v práci a na jeho prekvapenie mu hneď venovali tri úplne nové počítače. Pani z marketingového oddelenia mu k tomu ešte pridala 200 balónov a gumové medvedíky. Dva dni pred odchodom sa nám podarilo urobiť peňažnú zbierku, vďaka ktorej sme mohli kúpiť projektor a ešte ostalo dosť peňazí aj na neskorší nákup potravín. Je až neuveriteľné, ako sa Pán o všetko postaral.

Prvé stretnutia s realitou Ugandy

Pastor Solomon nám po prílete povedal, že ich modlitebníci volali k Bohu, aby im Pán poslal ľudí z Európy. Hoci sme si dovtedy kládli otázky, kam sme sa to vlastne vybrali, uvedomili sme si, že sme odpoveďou na ich modlitby.  Hneď v prvý deň sme navštívili sirotinec. To, čo sme uvideli, sa nedá slovami ani opísať. Deti sa tam modlili celé týždne a mesiace, aby im Pán poslal jedlo! Vypočuli sme si svedectvo manželského páru, ktorý viedol tento ústav. Keď bol Christopher ešte malý, na vlastné oči videl, ako si jeho rodičia museli najprv vykopať hroby, v ktorých ich zabili. Keď jeho mama umierala, povedala mu, že ho tam necháva s Ježišom. Christopher sa ocitol na ulici, pretože rebeli im zhabali aj dom. Jedného dňa povedal Pánovi, že ak Pán zariadi, aby už viac nebol na ulici, tak on sa potom bude raz starať presne o také deti, ako je on. Dnes je z neho učiteľ a  zo svojho platu živí okrem vlastných dvoch detí aj ďalších 40 detí z ulice. V čase nášho príchodu nejedli už niekoľko dní, lebo nemali peniaze. A keby ste videli, ako spávajú! V jednej posteli aj tri-štyri deti.

Nečakané príležitosti

Na druhý deň som kázala v cirkvi, ktorá má asi 2000 ľudí. Keď som hovorila o odpustení a uzdravení, na výzvu prišli takmer všetci. Spoločne sme sa za nich modlili. Ďalší deň sme cestovali na hranicu s Kongom do mesta Fort Portal, kde sme navštívili ďalší detský domov. Tam to vyzeralo o niečo lepšie ako v Kampale. Pred príchodom do domova sme boli nakúpiť jedlo na tržnici, kde to vyzeralo hrozne a nebezpečne. Deti boli neuveriteľne nadané a mali pre nás pripravený aj program. Neskôr sme kázali v jednej malej cirkvi, kde sme našli vrúcnych kresťanov, diali sa veľké vyslobodenia. Vzhľadom na to, že ja som mala črevné problémy a nikde v blízkosti nebolo ani WC, nesmierne som sa čudovala, ako napriek mojej telesnej slabosti Duch Svätý činil divy a zázraky. Nevychádzali sme z úžasu.

V ten večer sme mali odtiaľ odísť, ale pastor ochorel, a tak sme tam museli ostať. Využila som čas a pripravovala sa na ďalšie kázanie. Hannes medzitým našiel na ulici pár detí a hral s nimi futbal. Zrazu počul, že dolu pred domom je nejaká evanjelizácia a prehovoril ma, aby sme sa tam išli pozrieť. Neskôr sme sa dozvedeli, že v tejto oblasti ešte nikdy žiadna evanjelizácia nebola. Pod stromami sa usadili veriaci a zbiehali sa ľudia z celého okolia, chválili Pána a tancovali. Zrazu sme tam čírou náhodou stretli pastora z tej cirkvi, kde sme naposledy kázali, ktorý vôbec netušil, kde bývame. Hneď navrhol, že Hannes a ja budeme kázať a slúžiť ľuďom, aby boli vyslobodení. Po našom príhovore prišli ľudia dopredu a dokonca šli domov a priviedli celé rodiny. Bolo to fantastické, modlili sme sa tam za nich až do noci.

Ďalšiu nedeľu kázal v cirkvi Hannes. Veľmi sme tam cítili Božiu prítomnosť. Neobvyklý zázrak sme zažili, keď nám nemal kto tlmočiť, a ja som zrazu asi na pätnásť minút rozumela ich miestnej reči a prekladala to manželovi. Hannes si to išiel hneď overiť a pýtal sa, či naozaj hovorili o tom, čo som mu tlmočila. Ľudia mu to potvrdili. Všetci sme z toho boli užasnutí.

Levy a slony – Boh sa stará

Jeden deň sme mali voľno, a tak sme sa rozhodli, že vezmeme pastora aj s rodinou na výlet do národného parku. Najprv sme mali obavy z nebezpečných zvierat, ale pastor nám veľmi rýchlo a jasne vysvetlil, že nie je dôvod na obavy, pretože ľudia takmer všetky zvieratá od hladu už zjedli... Vyrazili sme neskoro, a tak bola len malá pravdepodobnosť, že nejaké zvieratá aj uvidíme. Veľmi som chcela vidieť leva a slona, tak sme sa za to pomodlili. Zrazu sa pri nás na ceste zastavil nejaký nákladiak a ľudia z neho nám kričali, že sa máme kúsok vrátiť, že na strome je lev. Tak sme si ho mohli zo vzdialenosti asi 5 metrov aj fotiť a natáčať. Pastor povedal, že to bol veľký zázrak, lebo on tam žije už roky, a také niečo sa mu ešte nestalo. Keď sme sa už vracali, uvideli sme aj čriedu slonov! Bolo to nádherné. O čokoľvek sme počas tejto misie prosili, sme aj dostali.

Oko hurikánu

Zdalo sa nám až zvláštne, že nezažívame žiaden stres, žiadne veľké útoky (až na to, že som raz stratila hlas a mala vysoké horúčky, ktoré po modlitbe zmizli), a tak sme sa Pána pýtali, ako je to možné? Dostali sme odpoveď, že sme v oku hurikánu, v ktorom je síce kľud, ale všade naokolo nič nezostane tak ako predtým.

V nasledujúcich dňoch sa nám podarilo rýchlo nájsť vhodný voľný pozemok na kúpu, čo nie je v Ugande bežné, lebo veľká časť pozemkov je nevysporiadaná. Vďaka štedrým darcom (peniaze prichádzali aj počas nášho pobytu) sme boli schopní kúpiť hektárový pozemok pre budúci detský domov. Tamojší ľudia si vypália tehly z hliny priamo na pozemku, budovu postavia svojpomocne, budú tam môcť pestovať zeleninu či chovať zvieratá a budú tak v podstate sebestační. Na viaceré deti sa v týchto dňoch pokúšame zohnať darcov, ktorí by si ich adoptovali na diaľku.

Ďakujeme za modlitby, až tam sme pochopili, aké úžasné je, keď sa za vás priatelia modlia. Som presvedčená, že takýto druh misie Pán pripravil pre všetkých, nielen pre kazateľov. Keď nás Pán vyšle a robíme to, k čomu nás povolal, sprevádza nás a koná. Všetko sa potom zdá ľahké. Čo nás Pán povolal robiť? Ohlasovať radostnú zvesť a mariť skutky diabla. Nie však vo vlastnej sile, ale v moci Ducha Svätého. Vykročme teda vo viere a zistíme, akému veľkému Bohu slúžime!

Viera Liebe

Ak chcete pomôcť detským domovom v Ugande, kliknite na novú stránku, zriadenú na tento účel: www.goodfuturehope.com. Ďalšie informácie o pomoci chudobným v Afrike nájdete na www.krmtehladove.cz.