Ježiš stále zázračne uzdravuje ľudí

Podrobnosti

Dátum uverejnenia: utorok, 24. november 2015, 14:28

Letné evanjelizačné turné s Perom Cedergårdhom

Už viac ako desať rokov v lete organizujeme kampaň s evanjelistom, ktorý zanechal prácu architekta, aby mohol po celom svete zvestovať Krista. Ľudia na stretnutia s ním prichádzajú s veľkým očakávaním, pretože aj v minulosti sa presvedčili, že uzdravenie v Ježišových ranách, ktoré káže, naozaj funguje.

V Komárne prišlo do vynovených priestorov 60 veriacich. Pán sa mocne dotýkal ľudí aj v Seredi, kde dva manželské páry vydali svedectvo o tom, ako im Boh po modlitbe požehnal bábätká. V Žiline na výzvu na spasenie zareagovalo okolo 30 ľudí. Niektorí si vzťah len obnovili, iní toto najdôležitejšie rozhodnutie v živote urobili po prvýkrát. Mnohí boli uzdravení z bolestí chrbta, došlo aj k zlepšeniu sluchu, uzdraveniu kožných problémov, nechtov na ruke a uzdraveniu tráviacich ťažkostí. Veľkú odozvu mala jeho služba aj v Banskej Bystrici. Svoj život Bohu odovzdalo viac ako 20 ľudí. V Žiari nad Hronom sa zhromaždilo približne 90 ľudí, modlitba za chorých sa pretiahla až do noci. V Banskej Štiavnici slúžilPer na bohoslužbe, na ktorej boli kresťania z viacerých zborov. Navštívil aj Šobov, rómsku osadu na kopci, kde sú sociálne byty. Deti mu tam celé nadšené skákali okolo ramien. Bábätko, ktoré nekontrolovateľne plakalo a nevedela ho utíšiť ani vlastná mama, si Per zobral na ruky a okamžite stíchlo. V Nitre bolo stretnutie zamerané nielen na uzdravenie tela, ale duše a vzťahov. Zaznelo tam prorocké slovo a tiekli aj slzy šťastia i pokánia. V Bratislave sa v predposlednú augustovú nedeľu sála zboru Slova života naplnila mnohými veriacimi i hosťami, ktorí očakávali Boží dotyk. Per kázal na aktuálnu tému o tom, ako žiť v Božej sile a zvládať nároky života s Božou pomocou. Po skončení sme sa ešte takmer dve hodiny modlili za chorých a videli niekoľko okamžitých zlepšení zdravotného stavu.

Ako prijať uzdravenie od Boha

Per, ako by si zhodnotil tohtoročné turné po Slovensku?

Mali sme celkom nabitý program, počas ôsmich dní som mal desať zhromaždení, ale veľmi sa mi to páčilo. Pre mňa sú podobné cesty veľkou radosťou, pre toto žijem a dýcham. Príprava na takéto turné zahŕňa veľa modlitby a potom často vnímam, ako mi Boh pri jednotlivých bohoslužbách dáva správne slová. To, čoho je plné srdce, hovoria ústa. Som samozrejme trochu unavený, ale to patrí k tomu. Som veľmi šťastný, že môžem ľuďom slúžiť a modliť sa za nich, hoci niekedy aj celé hodiny. Občas sa až sám divím, ako pôsobí Duch Svätý, dáva mi slová poznania a ja sa zrazu ocitám v roli pozorovateľa.

Čo môže urobiť veriaci, aby bol uzdravený?

V prvom rade potrebujeme rozumieť tomu, kto je Ježiš Kristus a čo pre nás urobil na kríži. Vieme, že Ježiš zomrel za naše hriechy. Keď však čítame knihu Izaiáša, kde je zachytený prorocký obraz trpiaceho Mesiáša, nemožno si nevšimnúť, že rovnako vzal na seba aj naše choroby a bolesti. I to je súčasťou Jeho vykupiteľského diela. Pochopiteľne, že z perspektívy večnosti je kľúčové odpustenie hriechov, ale pre život na tejto zemi je aj uzdravenie veľmi dôležité. Keď študujeme evanjeliá, nenájdeme ani jedno miesto, kde by Ježiš nechcel, aby bol niekto uzdravený. Uzdravil každého, kto k nemu prišiel s vierou. Dáva nám to úžasnú nádej, no zároveň aj poznanie, že v našej službe to takto dokonale ešte nefunguje. Samozrejme, nezáleží to iba na nás, existujú aj objektívne prekážky uzdravenia, ako napríklad neodpustenie. Zo skúsenosti vieme, že odpustenie býva kľúčovým faktorom k tomu, aby sa ľudia vymanili zo zajatia. Pri osobnej modlitbe nám niekedy Duch Svätý môže poodhaliť situáciu, v ktorej sa človek nachádza. Takto mu pomáhame v tom, aby dobre prešiel procesom uzdravenia.

Zdá sa však, že v Novom zákone bolo okamžitých uzdravení viac, než je tomu dnes.

Áno, máme ešte kam rásť... Na druhej strane sú tam aj zmienky o postupných uzdraveniach. Ježiš sa napríklad za jedného slepého modlil dvakrát, pretože po prvej modlitbe videl len hmlisto. To ma povzbudzuje modliť sa za ľudí znova a znova.

Takže to nie je nedostatok viery modliť sa za uzdravenie viackrát?

Nie. Vždy sa máme modliť s vierou a očakávaním. Zároveň by sme nemali súdiť ľudí len preto, že nevidíme hneď ovocie modlitby. V evanjeliách tiež čítame o desiatich malomocných, ktorí neboli uzdravení okamžite po modlitbe. Keď poslúchli Ježiša, ktorý im povedal, aby sa ukázali kňazom, zistili, že sú uzdravení až vtedy „ako išli“.

Okrem toho treba vziať do úvahy aj fakt, že dnes je oveľa viac chorôb, ktoré nie sú viditeľné navonok.

Áno. Niekedy uzdravenie môže prebehnúť okamžite, ale nemáme možnosť to skontrolovať, ľudia musia najskôr navštíviť lekára. Mnoho prípadov uzdravenia máme zdokumentovaných práve týmto spôsobom.

Čo môžu ľudia robiť v procese uzdravenia?

Základným predpokladom dôvera. Rímsky stotník mal takú vieru, že ani nepotreboval, aby Ježiš vošiel do jeho domu. Stačilo mu, aby Ježiš povedal slovo, ktoré bolo preňho dostatočnou zárukou. Keď sa vracal domov a oznámili mu tú radostnú novinu, že jeho sluha je uzdravený, vyšlo najavo, že zázrak sa stal presne vtedy, keď Ježiš prehovoril do jeho situácie svoje slovo. Aj my sa v procese čakania musíme naučiť dôverovať Božím zasľúbeniam bez ohľadu na to, či to trvá niekoľko hodín, dní alebo aj mesiacov. Odporúčam neostať ticho, ale vyznávať Božie slovo. Vo chvíľach pochybností treba hovoriť k chorobe Božie slovo a zároveň ďakovať za to, že Ježiš je našim uzdraviteľom. Neznamená to iba donekonečna opakovať „som uzdravený, som uzdravený, som uzdravený“. Myslím tým skôr rozhovor s Pánom na základe Fil 4:6, v ktorom vyjadrujeme svoju dôveru vo vypočutie modlitieb. „Pre nič nebuďte ustarostení, ale vo všetkom s vďakou predkladajte Bohu svoje žiadosti vo svojich modlitbách a prosbách.“ Vierou môžeme už dopredu ďakovať, lebo vieme, že máme splnené svoje prosby. Viera sa podľa Židom 11:1 odohráva dnes, teraz. To je v súlade s tým, čo je napísané aj v Markovi 11:24: „Všetko, o čo sa modlíte a prosíte, verte, že ste dostali a budete mať.“

Niektorí ľudia vravia, že Pán Boh nás chce chorobou niečo naučiť...

Po prvé, Boh nám nedáva žiadnu chorobu. Po druhé, vždy sa môžeme niečo naučiť, a to v akomkoľvek prostredí. Máme veľa svedectiev o tom, ako veriaci v nemocnici svedčili druhým pacientom, dokonca sa za nich modlili a priviedli ich k večnému životu. Takto sa môžeme stať požehnaním pre všetkých, často aj pre sestričky a lekárov. Lekári nie sú našimi oponentmi, ide im o to isté, o čo aj nám – chceme ľuďom pomôcť. Oni robia svoje najlepšie – podľa limitovaného ľudského poznania; my ľuďom predstavujeme takého Lekára, u ktorého niet žiadne obmedzenie. Diagnóza od lekárov môže byť zdrvujúca. Ľudia však vždy môžu prísť k Ježišovi, k Lekárovi, ktorý im dáva nádej. Súcitím s ľuďmi, ktorí majú veľké bolesti a nevyliečiteľné choroby. Vždy im však prinášam nádej, aj keď sa jedná o rakovinu či inú smrteľnú chorobu. Dávam si pozor na to, aby som im neponúkal iba svoj pohľad na vec, ale hľadám zhodu v tom, čo môžeme spoločne od Pána očakávať. Ak majú napríklad vieru na úspešnú operáciu, tak sa s nimi zhodnem na tom, že operácia bude aj s Božou pomocou úspešná. Aj Ježiš sa pýtal slepého Bartimea, čo chce, aby pre neho urobil. I keď bol jeho handicap zrejmý, predsa to chcel počuť priamo od neho.

Môžu však nastať aj prípady, keď to napriek všetkému nefunguje. Mnohí sa stretli aj s takými situáciami. Ako si to vysvetľuješ?

Pred štyridsiatimi rokmi som prijal víziu modliť sa za chorých. Poslúchol som. Vybral som sa do nemocnice za najťažšími prípadmi. Dvom som nepomohol vôbec, no v treťom prípade sa stav výrazne zlepšil a pacient žil ešte osem mesiacov. Aj tak som bol z toho veľmi sklamaný. No Pán ma utešoval, aby som pokračoval a pripomenul mi, že neviem, čo všetko sa odohráva v ľuďoch. O pár týždňov na to som mal možnosť rozprávať sa s jeho manželkou. Povedala mi, že vtedy v nemocnici som sa modlil aj za ňu, a ona bola okamžite uzdravená. Dozvedel som sa od nej, že jej manžel bol po roky vlažným kresťanom. Nikdy sa spolu nemodlili a nechcel chodiť na bohoslužby. No potom, ako sa mu stav po mojej modlitbe zlepšil, sa navrátil k Pánovi. Odvtedy spolu zažili tie najlepšie chvíle manželstva a boli veľmi šťastní. Raz v noci sa však zobudila a zistila, že manžel nedýcha. Okamžite sa za neho modlila a povolávala ho späť k životu. Prebral sa a povedal jej, že bol už s Pánom a dosť ťažko niesol, že znova žije. Hovoril jej o tom, ako je tam nádherne. Vtom mu Ježiš povedal, že sa musí kvôli modlitbe jeho manželky vrátiť na zem. Uistil ho však, že to nebude nadlho, a že sa do večnosti o nejaký čas vráti už natrvalo. Nasledovalo niekoľko týždňov, počas ktorých akoby dohnali všetko, čo po roky zameškali. Nakoniec odišiel v pokoji za Pánom. Keď som si vypočul tento dojímavý príbeh, veľmi ma to upokojilo. Uvedomil som si, že sú veci, ktoré nemôžem ovplyvniť, a nikdy nebudem mať odpovede na každú otázku. Mojou úlohou je slúžiť druhým, ostatné je na Pánovi. Nie som tu na to, aby som všetko posudzoval čí vysvetľoval. Sú veci medzi nebom a každým človekom, ktoré môžu ostať skryté.

Počas posledných rokov si však zažil veľa prielomových zázrakov.

Každý rok sa modlím asi za desaťtisíc ľudí. Nie je možné, aby som sa dozvedel výsledky všetkých modlitieb. Niektoré sa však ku mne dostanú. Nikdy napríklad nezabudnem na ženu z Kanady, ktorá bola po autonehode úplne ochrnutá od krku dole. Nemohla pohnúť ani prstami. Niekto ju priniesol na zhromaždenie do zboru, ktorý som tam navštívil. Modlili sme sa za ňu, no na mieste sa nič viditeľné nestalo. Ďakovala mi a skoro to vyzeralo tak, že ona z invalidného vozíka povzbudzuje mňa. O rok nato som sa do tej cirkvi vrátil a odrazu som ju zbadal som ju, ako chodí. Usmievala sa na mňa a potom sme sa spoločne radovali.

Tento zázrak je aj svedectvom o tom, ako môžu uzdraveniu pomôcť priatelia chorého. Ježiš povedal, že môžeme ísť s niekým míľu navyše. Spomeňte si napríklad na tých štyroch, ktorí niesli ochrnutého človeka k domu, kde slúžil Ježiš. V dome bolo toľko ľudí, že museli prebúrať strechu, aby sa k Ježišovi dostali. Podstúpili nejakú obeť. Niekedy môže byť v takejto „reťazi“ uzdravenia zapojených viac ľudí. Keď je niekto uzdravený, nenechá si to iba pre seba, ale povie o tom ďalším. Možno to započuje niekto, kto má chorého príbuzného, ktorého naloží do auta a privezie do cirkvi na modlitbu. Takáto reťaz uzdravenia sa mi veľmi páči.

Čo ešte môže urobiť veriaci, aby po jeho modlitbe mohla byť uvoľnená Božia moc?

Myslím, že sa treba vrátiť k jadru – k nášmu vzťahu s Ježišom. On nám dáva rieky živej vody, ale na to, aby sme z nich mohli čerpať, musíme byť blízko Pánovi, teda mať s ním každodenné spoločenstvo. Je tiež veľmi dôležité, aby sme k ľuďom pristupovali so skutočnou ľútosťou. V gréckom originály je v Novom zákone toto slovo použité viackrát a dá sa preložiť ako „dať niekomu lásku“. Niekedy sa sústreďujeme príliš na seba. Vždy by sme však mali ostať iba nástrojom v Jeho rukách. Potom cez nás môže prúdiť Jeho zľutovanie.

Niekedy sa pri téme uzdravenia až príliš zdôrazňuje úloha piatich darov služobnosti. Áno, potrebujeme apoštolov, prorokov, pastorov, učiteľov a evanjelistov, ale podľa Marka 16. kapitoly majú znamenia nasledovať aj obyčajných veriacich. Nepotrebujeme mať službu uzdravenia, stačí, ak sme veriacimi. Keď kážem v Amerike, často dostávam otázku, aký druh služby mám. S úsmevom im odpovedám, že mám Božiu službu.

Otázky kládol Martin Hunčár

Manželia Kosovci a manželia Vargovci zo Serede s vymodlenými požehnaniami, dcérkami Natálkou a Sofinkou.

Obe rodiny veľmi túžili po dieťatku, no po niekoľkých rokoch bezúspešne. Boli susedia, a tak sa spolu povzbudzovali vo viere a v modlitbe prosili Pána o zázrak. V lete roku 2013 sa za nich modlil Per Cedergårdh a Boh modlitbu vypočul, Natálka Kosová sa narodila v júli 2014 a Sofinka Vargová v septembri 2014.