Oheň jeho svätosti (Konferencia so Sergiom a Kathleen Scatagliniovcami)

Podrobnosti

Dátum uverejnenia: streda, 15. jún 2011, 02:00

V máji 2011 sme v Bratislave spolu s viacerými kresťanskými cirkvami združenými v platforme „Kresťania v meste“ zorganizovali jedinečnú konferenciu. Veľmi vzácnymi hosťami boli okrem pastorky Jeannie Mokovej z Austrálie, ktorej zbor sa na usporiadaní konferencie bohatou mierou podieľal, pastori Sergio a Katheleen Scatagliniovci. V našich kruhoch je známa Sergiova kniha „Oheň jeho svatosti“ (vyšla v českom jazyku), v ktorej podáva vlastný životný príbeh kazateľa, ktorý bol celkom spokojný s úrovňou svojej svätosti, až dokiaľ ho úplne neočakávane nezachvátil „Oheň Jeho svätosti“. Udialo sa to síce už pred 14 rokmi, ale je úžasné vidieť, že tento Boží oheň zo života pastora Sergia nezmizol a stále nesie ovocie.

Bolo veľmi osviežujúce stretnúť človeka, ktorý chodí blízko Ježiša Krista. Nespochybniteľná autorita tohto služobníka evanjelia bola spojená s pokorným duchom a Kristovou láskou, s ktorou slúžil iným. Spolu s manželkou nás viedli do života vo svätosti s obrovským dôrazom na prácu Ducha Svätého a pôsobenie jeho milosti. Odhadujeme, že na konferencii sa mohlo zúčastniť okolo 1500 ľudí . Sergio dával smelé výzvy pre kresťanov aj hľadajúcich; výzvy pre tých, ktorí vnímali vo svojom živote pýchu, rebéliu, neodpustenie, alebo pre tých, ktorí mali samovražedné sklony, či potrebovali uzdravenie a oslobodenie v oblasti neprijatia samého seba. Celú konferenciu začal pasážou z evanjelia Matúša o dôležitosti urovnania cesty pre Pána, zrovnania vrchov a vyplnenia údolí – to je naša zodpovednosť. Boh si tak pripravuje svoju Cirkev, aby bola čistá a bez poškvrny, aby ho mohla reprezentovať na tejto Zemi a priviesť ku Kristovi celé národy. Boh sa nás mocne dotýkal a verím, že v nás rozdúchal oheň prebudenia.

Prinášame vám krátený rozhovor s pastorom Scataglinim, ktorý sa odohral po spoločnej rannej bohoslužbe bratislavských zborov a tiež na záverečnom stretnutí s pastormi Bratislavy. Rozhovor je naozaj veľmi úprimný a podnetný:

Aké sú vaše dojmy z konferencie v Bratislave?

Naše dojmy sú vynikajúce! Na konferencii vládla výborná atmosféra. Možno si to sami dostatočne neuvedomujete –pretože v tom žijete –ale pre nás, ktorí prichádzame „zvonku“, je veľmi neobvyklé vidieť pastorov, ktorí dokážu spoločne slúžiť; napriek tomu, že sú rozdielni, uvedomujú si, že určité veci môžu pre Božie kráľovstvo robiť spoločne.

Organizáciu konferencie ste zvládli na výbornú, azda jedno odporúčanie pre budúcnosť: Ešte viac by som podporil službu modlitebníkov a vytrénoval viac usporiadateľov.

Čo by ste povedali o duchovnej klíme, ktorú ste v Bratislave vnímali?

Napriek vzácnej atmosfére konferencie, mnohí ľudia boli poviazaní nepriateľom. Všimol som si to aj pri kázaní; bolo to zjavné na niektorých tvárach. Nebolo to jazykovou bariérou ani únavou, i keď program konferencie bol nabitý, čo k únave mohlo čiastočne prispieť. Celkom určite to bol však aj útok nepriateľa, ktorého zámerom bolo, aby veriaci nepočuli slovo. Vyslobodenie nie je len alternatívou, či akýmsi luxusom, ale je dôležitou súčasťou toho, čo Boh chce v živote kresťana vykonať. Zvykneme hovoriť, že svätosť je v podstate vyslobodenie, pretože Pán Ježiš sa modlil, „osloboď nás od zlého“. Ak máme ľuďom priniesť oslobodenie a vidieť, ako sa zbavujú svojich pút, potrebujeme mať zlomené srdcia. Hovorím vám to na povzbudenie, zvlášť vám, ktorí stojíte v takejto službe, a nevidíte dostatok ovocia. V minulosti som si myslel, že služba utlačeným je len mrhaním času, pretože za hodinu dokážete urobiť pomerne veľa, pričom rovnaký čas môžete stráviť službou jednotlivcovi, ktorý potrebuje oslobodenie. Ale pri každom takomto stretnutí sa v duchovnom svete udeje niečo dôležité. Ako zvykne hovoriť Carlos Annacondia, s každým jedným človekom, ktorý je vyslobodený, diabol stráca moc a vplyv v meste. Ak by sa ma niekto opýtal, čo bolo kľúčom pre prebudenie v Argentíne, odpovedal by som, že vyslobodenie, lebo naša kultúra bola veľmi zviazaná nepriateľom.

Vidíte nejaké rozdiely v úrovni svätosti, keď porovnávate kresťanov na rôznych kontinentoch?

Môžem porovnať len otvorenosť. Na niektorých miestach je cítiť až zúfalú túžbu po svätosti, inde najskôr potrebuje zaznieť posolstvo na túto tému, ktoré potom otvorí dvere k ľudským srdciam. Niekde sa takéto posolstvo nemusí stretnúť s pochopením kvôli tomu, že ľudia radšej uprednostnia „dobré“ výsledky pred osobnou zbožnosťou. Takéto uvažovanie sa však neskôr vypomstí; mnoho služobníkov môže potom zakúšať problémy v manželstve, či zápasiť s nečistými myšlienkami a podobne. Ako kazateľ dokážem vnímať rôzne úrovne otvorenosti, ale o skutočnej úrovni svätosti, ktorú naozaj vo svojich životoch žijeme, vie len Boh

Posolstvá konferencie ste koncipovali tak, že ste začali kázňou o prebudení v našich srdciach, potom o prebudení v cirkvi a na záver o prebudení v národe. Bola táto postupnosť zámerná?

Áno, ale Boh môže túto postupnosť obrátiť. On môže urobiť prebudenie v národe hoci aj vtedy, ak cirkev nie je zjednotená. Vie to urobiť aj vtedy, ak sa cirkev nemodlí. Je však omnoho lepšie, keď je cirkev pripravená a žije v prebudení. Keď nám potom Boh pošle tisíce a tisíce ľudí, kresťanskí lídri sa nebudú musieť hádať o to, do ktorého zboru novoobrátení pôjdu. Vtedy už nebude čas na rozbroje, lebo budeme mať veľa práce a budeme môcť na žatve spolupracovať. Vtedy budeme schopní prijať do našich zborov hoci aj 50000 ľudí za jeden rok. Pokiaľ však cirkev nie je pripravená, zdá sa, že čím viac ľudí prichádza zvonku, tým je cirkev slabšou a rozdelenejšou. Takže my uprednostňujeme toto poradie – najprv srdce jednotlivcov, potom cirkvi a potom prebudenie národa.

Slúžili ste mnoho rokov po boku svojho otca a ďalších známych služobníkov v Argentíne. Je jasné, že žiadne prebudenie nemôžeme kopírovať, ale sa môžeme inšpirovať. Čo bolo podľa vás hlavnými prísadami prebudenia v Argentíne?

Jednoznačne zlomenosť. U nás to napodiv nezačalo ani modlitbou, ani pôstom, ani jednotou. Neboli sme zlomení. Takže keď sme (Argentína) prehrali vojnu s Anglickom o Falklandské ostrovy, naša pýcha sa zlomila. Bolo to pre nás zdrvujúce. A krátko nato začalo mnoho ľudí chodiť do kostolov a modlitební; akoby to argentínske spoľahnutie sa na samých seba bolo zlomené, akoby padla akási národná modla. Ľudia začali zrazu počúvať Božie slovo.

Keby sme si však mohli vybrať, uprednostnili by sme prebudenie prostredníctvom modlitieb, a nie prebudenie kvôli národnej katastrofe. Preto našou radou pre vás je toto: neprestávajte sa modliť, pokračujte v úsilí o jednotu, naďalej robte to, čo robíte, pretože vaše prebudenie môže trvať dlhšie, môže byť ešte väčšie a efektívnejšie.
Hoci prebudenie v Argentíne, ktorá má 40 miliónov obyvateľov, prinieslo okolo dvoch miliónov ľudí ku Kristovi, mnoho duší bolo neskôr stratených. V niektorých mestách cirkev nebola pripravená na takú veľkú žatvu a niekedy sa stalo, že ľudí k sebe nakoniec strhli Svedkovia Jehovovi. Aké smutné a aké mätúce. Preto je oveľa lepšie, ak sa na prebudenie pripravíme, ak Pánovi pripravíme cestu.

Je mnoho príbehov o prebudení v Argentíne, ktoré sú veľkým povzbudením. Jedným z nich je, že keď už prebudenie horelo a mnoho veriacich prichádzalo ku Kristovi a začínali sme vidieť všetky tie znamenia a zázraky, pastori sa toho prebudenia naozaj chopili a vydali mu celé svoje životy. Môj otec zatvoril bežný život zboru na šesť mesiacov, zatvoril biblickú školu, nedeľnú školu a cele sa odovzdal prebudeniu a organizovaniu evanjelizačných zhromaždení. Mnoho ľudí z jeho zboru prichádzalo okolo štvrtej, piatej popoludní priamo z práce na evanjelizáciu, aby narovnali stoličky a pripravili bohoslužby. Pastori a služobníci potom často ostávali až do druhej či tretej ráno, lebo slúžili ľuďom, ktorí potrebovali poradenstvo alebo oslobodenie. Niektorí z pastorov to mali ešte náročnejšie, pretože lekári z nemocníc hovorili prípadom, ktoré nedokázali vyliečiť: „Choďte za tým a tým pastorom, on vás vylieči.“ A dali im priamo aj ich adresy. Takže o štvrtej –piatej ráno sme počuli zvonček a otec musel vstávať a buď vyháňal démonov, alebo niekoho uzdravoval. Poznali sme mnohých evanjelistov, ktorí sa museli presťahovať, pretože ľudia na nich čakali pred domom na chodníku a bolo náročné mať vôbec nejaký rodinný život.

To je cena za prebudenie. Preto potrebujeme naše rodiny veľmi dobre zorganizovať a povedať im o prebudení. Povedať im takéto príbehy, aby, keď prebudenie príde, aj naše deti vedeli, že toto je nadprirodzená vec, ktorú nechceme a nesmieme minúť.

Víťazný život

Konferenciu so Sergiom a Kathleen Scatagliniovcami si môžete u nás kúpiť ako multimediálne CD vo formáte MP3 len za 2 Eurá.