Služba ľuďom bez domova - Anka Debnárová

Podrobnosti

Dátum uverejnenia: štvrtok, 24. marec 2016, 14:19

V predošlom zamestnaní bola top odborníčkou vo svojom povolaní, no napriek tomu jej stále niečo chýbalo. Dnes pracuje na Miestnom úrade Bratislava-Nové Mesto, kde vytvára novú agendu v oblasti bezdomovectva a tvorí priestor pre ostatné mimovládne organizácie. Táto práca je v rámci Bratislavy jedinečná a istým spôsobom prelomová, lebo začína byť príkladom pre ďalšie mestské časti. Služba ľuďom bez domova je prepojená aj s platformou Kresťania v meste (KvM), kde pre mnohých vznikla možnosť slúžiť v tejto oblasti.

Ako si sa dostala k takejto netypickej službe?

Nikdy som si nemyslela, že raz budem takýmto spôsobom pomáhať tým, ktorých každý odmieta a sú pre spoločnosť neprijateľní. Bola som totiž presvedčená, že treba pomôcť mne. Vyrastala som v Čechách, ale keď sme sa presťahovali na Slovensko, prežila som veľa trápenia, násilia a odmietnutia. Rozdávala som druhým rany, aby som nebola sama zranená. V roku 1989 som sa obrátila k Bohu, neskôr sa mi narodili dve deti, ale napriek tomu som stále nenachádzala plné uspokojenie, po ktorom som tak veľmi túžila. Zlom nastal pri počúvaní kázní od Joyce Meyer. Prestala som ľudí posudzovať a ponižovať. Zmenil sa aj môj postoj k cirkvi,  ktorú som dovtedy ohovárala. Preplakala som veľa dní v pokání, Boh mi ukázal, ako si mám vážiť ľudí a autority. Ďalším dôležitým medzníkom bola návšteva Jeruzalema, keď som sa pri múre nárekov úpenlivo modlila. Chcela som vedieť, prečo som na svete a čo pre mňa Pán má, akú službu a povolanie. Počas následného 40 dňového pôstu som pochopila, že moje najväčšie povolanie je milovať Krista. Pán mi nastavil zrkadlo a uvidela som sa v pravom svetle, čo mi pomohlo, aby sa mi zahojili aj ďalšie rany. Pán ma pripravoval, aby som mohla pomáhať tým najbiednejším – ľuďom, čo žijú v kanáloch, pod  mostami, v garážach. Balansujú medzi životom a smrťou, okolo nich je špina, výkaly. Chcem ich milovať a vidieť tak, ako ich miluje a vidí Kristus. Keď ošetrujeme ich hnisajúce rany, máme pocit, že už dlho medzi nami nebudú. Moje srdce vtedy plače a jediné, čo v tej chvíli dokážem povedať, je „Boh ťa miluje!“

Ako si sa zapojila do tejto služby?

V roku 2010 som sa zapojila do vydávania stravy ľuďom bez domova (ďalej len ĽbD). Vtedy KvM vydávali stravu spolu s organizáciou Vagus, nemohli sme ĽbD slúžiť duchovne. Pohnutá súcitom som to párkrát porušila, aj ma za to napomenuli... Boh sa ma však dotýkal a ja som im chcela pomôcť aj inak. Už vtedy som vedela, že práve kresťania sú tí , ktorí by sa mali zapojiť viac. Dnes už stravu vydávajú Kresťania v meste samostatne. Rozbehnutú službu vynikajúco koordinuje Lenka Antalíková. Tímy dobrovoľníkov máme z rôznych bratislavských cirkví, okolo sto ľuďom sa vydáva strava trikrát do týždňa za každého počasia.

Ktorý biblický verš ti najviac horí v srdci?

Prvá Korinťanom 13:3: „A keby som vynaložil na dobročinnosť všetko svoje imanie a keby som vydal svoje telo, aby som bol upálený, a lásky keby som nemal, nič mi to neprospieva.“

Čo ťa naštartovalo k toľkým aktivitám?

Nikdy nezabudnem, ako som raz pomáhala jednému staršiemu mužovi. Napadlo veľa snehu a tri mesiace mi hovoril, že už to nezvládne, že toto je jeho posledná zima na ulici. Zistila som, že v nízkoprahovej ubytovni na Trenčianskej ulici boli voľné miesta. Vybavila som takto ubytovanie pre viacerých, zaplatila náklady, nakúpila deky, matrace a presťahovala ich. Práve tam sa rozvinula pomoc núdznym do väčších rozmerov.

Čo všetko sa udialo na tej ubytovni?

Bývalo tam 80 ľudí, z toho 35 detí a z nich asi polovica ľudí prijala Ježiša Krista ako Pána. Priviedla som tam viacerých kazateľov z CASD, z organizácie Adra nám z Nemecka a z Rakúska priviezli nové matrace, deky, oblečenie, potraviny, jedlo a mnoho iných praktických vecí, slávili  sme spolu s nimi Vianoce i Veľkú noc, venovali sme sa deťom, zabezpečili ich hygienu, drogériu, lieky. Pomáhali sme s dokladmi, školou, zariaďovali veci na úradoch...

Ako sa dá ľuďom bez domova efektívne pomáhať?

Peniaze dávať neodporúčam, aby to neminuli na návykové látky. Viac pomôže jedlo alebo stravný lístok. A treba im vysvetliť, že sú tu organizácie, ktoré sa o nich cez deň i v noci môžu postarať. Na začiatku som išla plnou parou vpred. Pán Boh to využíva, keď nás niečím nadchne a sme pre to zapálení. Vášeň nás trochu oslepí, čo je aj dobre, pretože by sme inak nikdy do takých veľkých výziev nevstúpili. Ak raz ľudia stratia oheň a vášeň nechajú zahasiť problémami, starosťami a prílišným sebavedomím, uvidia len problémy a prekážky. Začnú filozofovať, práca ich vyčerpá a prichádza frustrácia z nenaplnených očakávaní. Po prvom nadšení potrebujeme múdrosť od Boha, vedenie Ducha a poznanie v oblasti, v ktorej pracujeme. Tieto tri veci sú mojím vodítkom.

Kde sú v Bratislave najkritickejšie miesta?

V celej Bratislave je okolo 5000 ľudí bez domova. V Petržalke je ich asi tisíc, z nich asi polovicu tvoria tínedžeri zapojení  v rôznych gangoch. V Pentagone je veľmi veľa narkomanov. Pri Slovnafte a na Panónskej ceste prekvitá sexbiznis, prostitúcia. Počas dňa sa ĽbD najviac sústreďujú v centre mesta kvôli koncentrácii turistov a pracujúcich ľudí, v Novom Meste sa nachádzajú najmä pri Poluse na Zátiší, na Žabom Majeri a v Mierovej kolónii žijú ľudia v opustených garážach. Veľa ich žije aj v záhradných chatkách alebo v stanoch v oblastiach Lamača, Dúbravky a Karlovej Vsi.

Odporúčaš sociálnu pomoc kombinovať s posolstvom evanjelia?

Áno. Nepotrebujú zložité vyučovanie, ale Božiu lásku, ktorá im bude zvestovaná slovom a hlavne skutkom. V prvom rade si ich treba vypočuť, ale nemalo by to tam skončiť. Potom má nasledovať určenie jasných pravidiel. ĽbD potrebujú hranice, pretože nemali dobrý vzor od svojich rodičov a blízkych, aj preto neuznávajú žiadne autority. Chýba im rešpekt a pokora voči komukoľvek, preto sa búria voči všetkým autoritám. U mnohých z nich sú pýcha a ego veľmi silné a dávajú to pocítiť každému. Preto je veľmi nutná aj zmena myslenia.

Dá sa vôbec hovoriť o nejakom kľúči, ako zmeniť ich správanie? Skúsenosť mnohých ľudí je väčšinou veľmi negatívna.

Jediný kľúč, ktorý som našla, je Boh ruka v ruke s duchovnou a sociálnou prácou. Aby to naozaj fungovalo, musia sa duchovne narodiť znova. Spoznať prijatie, lásku a milosrdenstvo, byť rešpektovaní a rešpektovať druhých, pravú slobodu mysle. Dlho boli zviazaní svojimi závislosťami, sú emocionálne nestabilní. Tak, ako sa cítia, sa aj správajú. Preto ich treba učiť to, čo vedia najlepšie – byť závislý, ale teraz už iným spôsobom – na Bohu, ktorý draho zaplatil za slobodu každého núdzneho človeka. Kľúč pomoci je založený na predchádzajúcich skúsenostiach organizácií, ktoré sa tejto oblasti venujú už roky a updatovaný Bohom, čo v praxi znamená, že je nutné byť vedený Duchom Svätým.

Ako sa pozerajú na tvoju činnosť štátne orgány. Vítajú pomoc kresťanov?

Kedysi sme museli prosiť o pomoc, aby sa štát aspoň trochu finančne podieľal na zabezpečení nákladov organizácie starajúcej sa o ľudí bez domova. Museli sme doslova žobrať o každé euro. Dnes sa situácia otočila, pretože stav je vážny, počet asociálnych ľudí narástol, a preto štát víta pomoc a rôznymi dotáciami je ochotný podporiť projekty. KvM  a aj iné organizácie dostali minulý rok grant z hlavného mesta, aby mohli ĽbD zapojiť do integračného procesu. Zamestnali sme tak niekoľkých ĽbD. Tento rok budeme postupovať podobne, pretože sa ukázalo, že to má zmysel. Obnovujeme ich pracovné návyky, zmysel pre povinnosť a zodpovednosť, disciplínu, radosť z vykonanej a ohodnotenej práce, učíme ich správať sa dobre k sebe aj k iným, nadväzovať kvalitné vzťahy. Smeruje to až k úplnému opusteniu ulice a k návratu do spoločnosti. To je najdlhšia a najťažšia fáza procesu, pri ktorej môžu  niekoľkokrát zlyhať kvôli tlaku, ktorý je na nich vytváraný.

Pracuješ na Miestnom úrade Bratislava-Nové Mesto, navštevuješ Slovo života a si zastrešená platformou Kresťania v meste. Nie je to konflikt záujmov?

Ja v tom nevidím žiadny problém, skôr výhodu. Na úrade vykonávam prácu pre úrad, ale tak isto pre organizácie, ktoré sieťujem a prepájam. V mnohých ohľadoch je táto činnosť veľkou pomocou pre mestskú časť, ale tak isto aj pre organizácie. Moja kancelária je výnimočná v tom, že nikde inde na podobných úradoch samosprávy nie je. Snažím sa využiť túto príležitosť a dobre nastaviť pomoc a systém pre obidve strany. Môj zbor mi poskytuje duchovnú podporu, aj pre moje deti vytvára zázemie. Niektoré veci by bez modlitebnej podpory nefungovali. Mnoho ľudí je pre mňa dlhodobou podporou a povzbudením. Zapájajú sa do pomoci, výziev, prakticky i duchovne. Aj preto môžeme rozvíjať službu matkám s deťmi. Minulý rok sme pomohli zabezpečiť ošatením, kočíkmi, detskými postieľkami, stoličkami, hračkami a školskými potrebami dve veľké  rómske osady. Jednu na Záhorí a druhú na východe Slovenska. Materiálne sme zabezpečili rómsku rodinu, ktorej na východe uhoreli v dome tri detičky a dve im zostali. Aj v organizácii KvM ťaháme za jeden povraz. Každý článok povrazu sa počíta. Aj keď sa možno zdá, že ja som viac vidieť, Boh sa na nás pozerá ako na celok. Verím, že podpora cirkvi, úradu, veriacich a KvM dáva do Božích rúk dobrý a kvalitný nástroj, aby mohlo prísť prebudenie aj do tých najtmavších kútov tohto mesta.

Necítiš sa medzi dvoma mlynskými kameňmi, keď si vypočuješ od nejakého človeka z ulice, čo všetko porobil? Pravdepodobne je to trestná činnosť a čelíš tlaku orgánov, ktorým sa zodpovedáš...

Neodsudzujem ľudí, snažím sa ich pochopiť a porozumieť im. Veď aj Pán Ježiš povedal mužom, ktorí chceli ukameňovať prostitútku: „Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí do nej kameň!“ Sociálna práca sa nedá vykonávať bez Krista a zvestovať Krista sa dá len ťažko bez praktickej pomoci. Nie som povolaná nikoho súdiť, ale som povolaná milovať každého. Keď vchádzam do väznice, nepredstavujem si všetky trestné činy, ktoré ten ktorý človek spáchal. Predstavujem si, ako sa môže ten človek zmeniť, ak mu poviem o Kristovi, a on dostane šancu, aby začal znova. Zjaviť Božie srdce ľuďom, ktorí sa pohybujú na hranici zákona, je veľmi dôležité pre mňa Božia vôľa a povolanie. 

Na ktoré stretnutie nikdy nezabudneš?

Na ulici máme jednu užívateľku drog, ktorá  je týmto životom už veľmi poznačená. Napriek tomu som jej  neustále opakovala, že ju Boh miluje. Myslela som si, že ma vôbec nevníma. Po dlhšom čase som ju stretla na výdaji stravy. Doniesla mi krásnu ružu, poďakovala sa za pomoc, ktorú som jej vždy poskytla, a povedala mi slová, na ktoré nikdy nezabudnem: „Pamätám si, ako si mi hovorila, že ma Ježiš miluje. Viem, že si si myslela, že ťa nevnímam, ale vždy, keď mi bolo zle, som si spomínala na tvoje slová.“

Otázky kládol Martin Hunčár

Týmto dávam priestor tým, ktorí by sa radi zapojili do kŕmenia núdznych a výdaja stravy. V zime vydávame stravu 3-krát do týždňa, v teplejších mesiacoch 2-krát. Momentálne pracujeme na ďalšom projekte, ktorým je pojazdná ošetrovňa, kde potrebujeme zapojiť profesionálnych zdravotníkov – kresťanov, ktorí by s porozumením vykonávali túto službu. Ak by ste sa chceli zapojiť do jednej z týchto dvoch služieb, môžete nás kontaktovať na Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. Ak by ste chceli akokoľvek prispieť a podporiť službu, kontaktujte nás, prosím, na spomínanej adrese.