Misia v Ugande

Podrobnosti

Dátum uverejnenia: utorok, 24. november 2015, 14:57

Reportáž z detského domova, kde pôsobia dve Slovenky

Dve mladé ženy zo Slovenska Annamária a Šarlota vnímali v roku 2015, ako ich Pán volá na misiu do Ugandy. Poslúchli. Ocitli sa na exotickom mieste, ktoré je pre bežného Európana úplne odlišné v porovnaní s tým, na čo je zvyknutý: horúce podnebie a silné dažde, úplne cudzia kultúra, zvláštny jazyk, miestna kuchyňa a špeciality i kolabujúca doprava po cestách, ktoré by ste možno cestami nenazvali; s tým všetkým sa museli vyrovnať. Obe to napriek rôznym úskaliam zvládajú hrdinsky. Išli tam kvôli deťom – do detského domova, ktorý vyrástol takpovediac na „zelenej džungli“. Prišli pomôcť Nadácii Dobrá budúcnosť a nádej, ktorá už v Ugande uskutočnila viacero smelých projektov a priniesla nový život desiatkam sirôt z ulice. Šarlota nám cez leto poslala krásny list, ktorý stojí za prečítanie.

Na cestách i necestách

Pred pár rokmi na tomto mieste nestálo nič, no dnes je tu niekoľko domov pre 30 detí, škola, zdroj pitnej vody, ktorý využívajú aj okolití dedinčania, ošetrovňa. Zázrak. Aj ja som sa sem dostala zázrakom. Pred rokom som len snívala, dnes som už v akcii. Píšem v čase, keď obdobie dažďov ešte nezačalo, no napriek tomu sme včera zmokli ako myši. Dážď je tu synonymom života, no zároveň prináša značné problémy. Mestá v údolí, ako aj hlavné mesto Kampala, je pre zlý odtokový systém zavodnené. Šoférovať je tu hazard – volantom točíte doprava, no voz, ktorý sa šmýka po blate, zatáča doľava. Všetky rozmary počasia však kompenzuje krása prírody. Žiadne malé mraveniská, popri cestách stoja asi metrové termitiská. Ich dizajn miestnych natoľko upútal, že podľa ich vzoru tu stoja aj pece na pálenie tehál, strechy domov, dokonca aj niektoré účesy na hlavách čiernych krásavíc. Ľudia sa tu živia poľnohospodárstvom, to, čo vypestujú, predávajú, prípadne kupčia s rôznymi podomácky vyrobenými vecami z dreva či keramiky. Samostatnou kapitolou sú prepravcovia, na taxíky sa tu nečaká ani 5 minút, odvezú vás kamkoľvek chcete, aj keď práve nemajú tým smerom namierené. Vzrušujúcu jazdu poskytujú tzv. boda-boda taxi motorky: nasadne otec, mama, dieťa si dajú na kolená a ešte je dosť miesta aj pre prasa, ovcu či hydinu. Na motorkách prevážajú aj nábytok, výrobcovia by sa iste čudovali, čo všetko ich stroj vydrží. Je to iný svet, zväčša bez pravidiel, prednosť má rýchlejší a drzejší. Odráža to tunajšiu mentalitu neskutočnej kreativity, sebavyjadrenia a zároveň snahu prežiť.

Sľúbia, že prídu, ale kedy, to je vždy hra na nervy

Ľudia chodia zväčša vysmiati, nikam sa neponáhľajú a na rozhovor s „muzungu“ (belochom) si vždy nájdu čas. Tovar tu nemá fixnú cenu. Anka sa už naučila zjednávať ceny po lugandsky, za čo si často vyslúžila nejaký ten proviant navyše. Každý je tu „bornagain“, teda znovuzrodený, len realita tomu nenasvedčuje, lebo sa tu neskutočne veľa klame a podvádza. Ateistu tu však nenájdete, tí ostatní inklinujú k islamu. Jedlo je tu dosť monotónne, jeme najmä zemiaky, ryžu a poso – čo je akási zmes obilnín. Rastie tu aj zvláštny druh banánov, ktorý sa uvarí, a výsledný produkt je podobný akémusi nepodarenému zemiakovému pyré. Mäso si tu môže dovoliť len málokto, každý si na vidieku chová kravu, kozu, hydinu. Bežná rodina má tri, štyri deti, mlieko a čerstvé vajcia padnú vždy vhod. Pre našinca je veľkým problémom nedostatok trpezlivosti. Sme zvyknutí na okamžité reakcie, riešenia a výsledky. Ak ste workoholik, do Afriky určite nechoďte! Každý tu má svoj vlastný čas. Sľúbia, že prídu, ale kedy, to je vždy hra na nervy. Do zúfalstva ma privádza ich spôsob telefonovania: očakávate, že keď vám niekto zavolá, predstaví sa vám. Zabudnite. Ako prvé sa vás opýta, ako sa máte. Čaká, že sa pustím do dlhej konverzácie, pochopiteľne v lugandskej angličtine, z ktorej rozumiem len pár slov. Ostatné si musím domyslieť. Rozhovor sa vlečie a naťahuje do stratena, čo znamená, že každý si veci vysvetlí po svojom a podľa toho sa zariadi... Napriek tomu, že sa na ničom konkrétnom nedohodnem, sa k môjmu údivu vždy nejako aj tak všetko vyrieši...

Staráme sa o deti, pomáhame na stavbe i v škole

Naša práca v detskom domove je podobná mamičkám na materskej, až na to, že nevaríme a neperieme. Zabezpečujeme lieky, prevozy do nemocnice, nakupujeme všetko, čo treba, organizujeme práce v areáli, vzdelávanie a na večerných bohoslužbách sme duchovnou oporou. Stali sme sa súčasťou tímu Good Future and Hope, ktorej zakladateľmi sú Viera a Hannes Liebe. Táto nadácia, ktorá má mnohých podporovateľov aj na Slovensku, a to najmä cez adopcie na diaľku, sa stará aj o ďalší domov v Mjanmarsku. Anka sa zhostila úlohy stavbyvedúcej, jej úloha je o to zložitejšia, že na miestnych musíte neustále dohliadať, čo im nepoviete, neurobia. Mojou zodpovednosťou je škola – starostlivosť o deti i personál, zabezpečenie pomôcok, dodržiavanie učebného plánu, kontakt s rodičmi a financovanie. Veľmi sa chceme poďakovať každému, kto nás drží na modlitbách. Až tu som si uvedomila svoj nesprávny prístup, vždy som odbila dávanie na misiu, keď sa robila špeciálna zbierka na tento účel, tým to pre mňa zhaslo. Oveľa viac vnímam, aká dôležitá je jednota, spoločenstvo a tiež podpora z domu a z domovského zboru na Slovensku. Aj kratučká esemeska nám vie urobiť obrovskú radosť.

Museli sme zložiť svoje bremená

Zistila som, ako málo stačí človeku na prežitie. S Ankou sme museli zložiť všetky svoje bremená a sústrediť sa na službu. Ak sú ľudia ustarostení o zajtrajšok, dôchodok, zabezpečenie, obávajú sa o zdravie, neodhodlajú sa nikam ísť. Až keď sa od toho oslobodíme, sme schopní dvihnúť jediné bremeno, ktoré nepridáva starosti – Jeho lásku. Ježiš sa až trikrát pýtal Petra, či ho miluje. Len ak si uvedomíme, aká hlboká je Jeho láska k nám, a opätujeme Mu ju, spoznáme hĺbku Jeho lásky k svetu a k strateným. Nech vaša studnica preteká Jeho pokojom, radosťou, silou a neutíchajúcou túžbou milovať a reagovať na Božie volanie: „Koho pošlem a kto nám pôjde?“ Odpoviete ako Izaiáš? „Hľa, tu som, pošli ma.“

S láskou a vďakou v srdci za vás všetkých, ugandský tím – Annamária a Šarlota.

Ak chcete prispieť na aktivity Nadácie dobrá budúcnosť a nádej  - Good Future and Hope, financie môžete poslať na náš účet 68434112/0200 s variabilným symbolom 23 alebo aj priamo na účet GF&H 1153758001/1111. Ostatné informácie nájdete na www.goodfuturehope.com.