Rozhovor s Urbanom Karlssonom

Details

Published on Monday, 03 May 2010 02:00

Urban Karlsson je v službe v Uppsale takmer od začiatku. Je to služobník, čo je pripravený pomáhať. Kdekoľvek v cirkvi bolo treba pomáhať, tam bol pripravený sa toho ujať. Tentoraz bol ochotný práve na túto tému - Služba pomoci - slúžiť na Biblickej škole v Bratislave.

1. Urban, je o tebe známe, že si bol súčasťou uppsalskej cirkvi Slovo života hneď od jej začiatku. Jej existencia bola od počiatku prijímaná s určitými rozpakmi a nevyhli ste sa ani ostrému prenasledovaniu počas osemdesiatych rokov. Je tomu dnes inak?

Áno, to je pravda. Zažili sme naozaj všeličo... Smiech.

No skutočne, zmenilo sa veľmi veľa. Vždy bolo naším zámerom aktívne slúžiť a pomáhať mestu a spoločnosti,  ktorej sme súčasťou. Žili sme slovom z 29. kapitoly proroka Jeremiáša, kde sa hovorí o tom, že ak sa bude dobre dariť mestu, v ktorom žijeme, bude sa dariť aj nám. Na začiatku nás však úplne odmietali. Neustále sme počúvali slová ako: „Nechceme vás, choďte preč!“ Avšak dnes, o 20 rokov neskôr, je to úplne iné. Predstavitelia mesta, policajné i sociálne zložky nás žiadajú o dobrovoľníkov a spoluprácu. Veľakrát sa nás ľudia pýtajú, či pracujeme bez finančnej podpory štátu. Keď odpovieme kladne, sú veľmi prekvapení a hovoria, že sme to práve my, kto by mal dostať na našu prácu finančné prostriedky, a nie všetky tie ostatné „nezmyselné“ organizácie. Takže ako vidíte, verejná mienka sa úplne zmenila. Toto je pre mňa svedectvom o tom, že ak sme verní v tom, do čoho nás Boh povolal, a to bez ohľadu na výsledky, nikdy nebudeme zahanbení.

2. Môžeš nám trochu bližšie priblížiť to, ako sa snažíte slúžiť Uppsale?

Vždy sme prítomní napr. na veľkých festivaloch v našom meste a staráme sa o bezpečnosť a poriadok. Veľa tiež pracujeme s imigrantmi. Už 10 rokov máme rozvinutú službu v okrajových častiach Uppsaly, kde žije mnoho prisťahovalcov, pričom väčšina z nich sú moslimovia. Keď títo nedávno začali spôsobovať nepokoje a podpaľovať autá, prišli sme do tejto oblasti a modlili sme sa. A násilie sa zastavilo. Máme tam aj vlastnú budovu, kde pravidelne organizujeme program pre deti prisťahovalcov a mnohé z nich zažilo vďaka evanjeliu premenu. Rodiny imigrantov pravidelne navštevujeme. Momentálne máme asi 600 kontaktov. Keďže sú rodinne zameraní, znamená to, že ak napríklad oslovíme evanjeliom jedného z nich, je vysoko pravdepodobné, že pomerne skoro dobrú zvesť o Ježišovi prijme aj zvyšok rodiny.

Okrem toho mávame každý piatok a sobotu večer akciu pod názvom „Street Mission“, na ktorej ľuďom zdarma ponúkame teplé nápoje, rozprávame sa s nimi o Bohu a modlíme sa za ich potreby. Staráme sa ešte napríklad o bezdomovcov a robíme zbierky pre chudobných členov cirkvi a imigrantov. Pomáhame im okrem iného napríklad aj s nákupom jedla a darčekov počas vianočných sviatkov.

Ako konkrétny príklad môžem spomenúť mladého muža, ktorý sa volá Mikael. V zime je vo Švédsku veľmi chladno. Keďže prespával na lavičke, mal vážne omrzliny na dolných končatinách a musel byť hospitalizovaný. Najznámejší týždenník v našom meste sledoval jeho príbeh a snažil sa opísať jeho bežný deň. Keď prichádzal večer na námestie v čase, keď tam zvyčajne ponúkame kávu a čaj pre okoloidúcich, Mikael sa pre noviny vyjadril, že pravdepodobne tam ľudia zo Slova života nebudú, nakoľko je veľmi chladno (bolo okolo – 16°C). My sme tam však za každého počasia. Mikael teda dostal teplú kávu i povzbudenie a noviny to všetko zaznamenali. Verím, že aj v tomto prípade sme boli verní voči jednému z najmenších Ježišových bratov.

3. Od začiatku si veľmi úzko spolupracoval s pastorom Ulfom Ekmanom. Aké to bolo a čo si sa pri ňom naučil?

Cirkev vznikla v máji 1983. S pastorom Ulfom som sa však už stretol v roku 1978, keď som prišiel do Uppsaly. On vtedy ešte pôsobil ako ordinovaný pastor pre mládež v luteránskej cirkvi. Keď sa neskôr vrátil zo Spojených štátov po absolvovaní biblickej školy Kennetha Hagina v Rhema Bible Training Centre, založili sme cirkev. Mňa požiadal, aby som vykonával všetku praktickú službu, čo zahŕňalo prácu uvádzača, zodpovednosť za zbierku a mnohé iné veci. Spočiatku sme spolupracovali naozaj úzko, čo dnes už pri 300 zamestnancoch, ktoré cirkev má, nie je možné. No i naďalej zostávame v kontakte. Musím povedať, že pastor Ulf je veľmi dobrý pastor a jeho najcharakteristickejšou črtou je, že sa úprimne zaujíma o každého jednotlivca. Vždy sa snaží druhých povzbudzovať a s láskou odzrkadliť Krista v ňom. Na druhej strane vie však byť aj veľmi rázny. Spomínam si, ako sme bez jeho vedomia v počiatkoch cirkvi uverejnili článok do novín, v ktorom sme sa chválili rozličnými vecami. Vtedy za nami prišiel a povedal: „A kde je v tom všetkom Ježiš?“ Isté je, že pastor Ulf vie, ako správne jednať s ľuďmi. Vždy hovorieval: „Auto síce môže ísť veľkou rýchlosťou, avšak potrebuje mať pneumatiky“, čím narážal na skutočnosť, že to nie je len nejaká metóda, ktorá je dôležitá, ale ako to ľudia vnímajú. S ľuďmi by sme vždy mali jednať citlivo a s láskou.

4. Aká je tvoja terajšia služba v cirkvi a čo ťa k nej viedlo?

Osobne sa považujem za diakona a pomocníka. Onedlho budem mať 50 a keď sme začínali, mal som 23. Ako som už spomínal, na začiatku som robil úplne všetko – vydával noviny, zarovnával stoličky, viedol domácu skupinu. Postupne som sa viac usiloval o rozvoj svojho hlavného daru. (Aj keď neustále som bol ochotný robiť úplne všetko.) Dnes sa viac zameriavam na rodiny v ťažkej situácii, osoby vo finančnej kríze, chorých, pozostalých, siroty a bezdomovcov. A aká bola moja cesta tam, kde sa nachádzam dnes? Návod je veľmi prostý: „Rob to, čo je správne a potrebné, práve teraz! Jednoducho tam buď a slúž!“ Toto ťa privedie k ďalšiemu kroku v tvojom živote.

5. Na biblickej škole si vyučoval predmet „Služba pomoci“. Aké sú podľa teba najdôležitejšie požiadavky na služobníka v cirkvi?

Vyjadrím to veľmi stručne: „Ak by som sa mal rozhodnúť medzi niekým, kto je  vzdelaný a talentovaný na jednej strane a tým, kto je dôveryhodný na strane druhej, tak  by som sa určite rozhodol pre toho, kto je spoľahlivý a dôveryhodný. Ďalej je dôležité, aby mal služobník v cirkvi srdce pre ľudí a miloval ich Kristovou láskou. A samozrejme, musí milovať aj cirkev a ctiť si pastora. Dnes sme na biblickej škole spomínali tragický príbeh Rechabeáma, ktorý stratil polovicu krajiny, lebo nepočúval radu starších (viď 2 Paralipomenon 10).

6. A ako vnímaš duchovnú situáciu na Slovensku?

Po prvýkrát som túto krajinu navštívil v roku 1991 – vtedy to bolo ešte Československo. Hoci to bolo len krátko po páde železnej opony, už vtedy som mohol vnímať, ako tu povstáva materializmus. Neviem, aká je situácia teraz. Som však presvedčený, že toto je spoločné pre všetky západné krajiny, Švédsko nevynímajúc. Neobišlo to ani cirkev. Vidím, ako sa všade snaží preniknúť individualizmus a materializmus. Musíme si dať pozor, že i keď kážeme, že Boh chce zaopatriť všetky naše potreby, aby sme stále mali na zreteli žehnať iných. Toto je neustály boj ducha voči telu, keď si musíme neustále pripomínať, že si máme navzájom slúžiť.