Svetový pamätný deň holokaustu - J.E. Zvi AvinerVapni, veľvyslanec štátu Izrael na Slovensku
- Details
- Published on Thursday, 24 March 2016 14:06
Každoročnechceme na prelome januára a februára vyjadriť svoj nesúhlas s rastúcim antisemitizmom vo svete a zároveň vyjadriť našu solidaritu s tými, ktorí stratili svojich blízkych v najtemnejšej hodine európskej histórie, ktorú voláme holokaust. „Najlepším spôsobom, ako si uctiť pamiatku obetí holokaustu, je uistiť sa, že Židia môžu dnes žiť v Európe v bezpečí!“ povedal na úvod pastor Peter Čuřík, ktorý podujatie moderoval spoločne s Petrom Švecom, riaditeľom ICEJ.
Židovské piesne už tradične pripravila Danka Vráblová s hudobnou skupinou Slova života. Cez prestávku sme si pochutnali na špecialitách zo židovskej kuchyne a hneď potom sa ešte horlivo prihovárali za Izrael a Stredný východ, za mladých, za vzdelávanie na školách, za pokoj pre Jeruzalem. Akciu v celourópskom meradle zastrešuje Europska koalicia pre Izrael, v Bratislave sme v jej rámci pozvali aj vzácneho hosťa. Bol ním nový veľvyslanec štátu Izrael, J.E. Zvi AvinerVapni, ktorý u nás pôsobí od roku 2015. Tešil sa, že nás mohol navštíviť, a my tiež, že sme ho mohli bližšie spoznať. Mal podnetnú prednášku na tému holokaust a moderný Izrael dnes. Veľmi zaujímavé a aktuálne boli aj jeho odpovede na otázky, ktoré sme mu položili.
Predstava o realite na Blízkom východe je úplne prekrútená
Rozhovor s izraelským veľvyslancom
Na Slovensku ste okolo troch, štyroch mesiacov, aké sú vaše dojmy zo Slovenska a Slovákov?
Krátko pred svojím príchodom na Slovensko som zistil, že mám slovenské korene, ktoré siahajú do Nového Mesta nad Váhom i Bratislavy. Aj kvôli tomu je môj vzťah k Slovensku ešte osobnejší. Ľudí na Slovensku vnímam ako veľmi pozitívnych a priateľských, zatiaľ som sa nestretol s náznakmi protiizraelských nálad a ani otvoreným prejavom antisemitizmu alebo nevraživosti. Naopak, Slovensko považujeme za jednu zo spriatelených krajín v rámci EU, čo nie je samozrejmosť, pretože v mnohých krajinách Európskej únie sú na Izrael rôznorodé názory.
Mohli by ste nám prezradiť, kde ste pôsobili pred svojím príchodom na Slovensko?
Na začiatku deväťdesiatych rokov som pôsobil v Bulharsku, kde som strávil tri roky. V Spojených štátoch som pôsobil na dvoch konzulátoch. Medzitým som bol aj doma v Izraeli, ale celé moje pôsobenie sa sústreďovalo na Severnú Ameriku. V roku 2007 som sa rozhodol prijať post veľvyslanca na Filipínach, kde som pôsobil 4 úžasné roky. Bol to môj vstup do Ázie. Na Filipínach som nezažil nejaký veľký kultúrny šok, vzhľadom na to, že sa jedná o krajinu vyznávajúcu katolícke náboženstvo. Práve tam som však nahliadol do spôsobu fungovania ázijských krajín, čo bolo prínosné nielen pre mňa, ale aj pre celú moju rodinu. Následne som sa znovu vrátil do Izraela na oddelenie špecializované na Severnú Ameriku a potom som dva roky pôsobil v kancelárii ministerského predsedu ako diplomatický poradca.
V Amerike ste sa stretli s pomerne veľkým množstvom evanjelikálnych kresťanov, ktorým ste prednášali. Ako by ste vy, ako Žid, opísali svoj postoj ku kresťanom?
V Amerike som navštívil veľké i malé zbory, prednášal som stovkám i tisícom kresťanov. Mnohé z cirkví boli evanjelikálne a podporujú Izrael. Považujem to za nádherný fenomén. Keď som prišiel na Filipíny, oslovila ma skupina ľudí, ktorí povedali: „Chceli by sme s vami osláviť šesťdesiate výročie vzniku štátu Izrael.“ Veľmi som oceňoval, že aj keď sami neboli Židmi, chceli si takto pripomenúť vznik nášho štátu. Povedali, že môžem očakávať niekoľko tisíc hostí. No keď som prišiel na samotnú akciu, zistil som, že sa ich zhromaždilo až 14 000! Bolo to úžasné. Evanjelikálni priatelia Izraela existujú na rôznych miestach, sú nadšení, vyjadrujúci podporu a myslím, že vďaka svojmu presvedčeniu rozumejú tomu, že štát Izrael má právo na svoju existenciu. Židovský národ bol prenasledovaný, mučený a zabíjaný celé stáročia. Je to len Božou mocou a odhodlaním ľudí, ktorí vložili obrovské úsilie a v mnohých prípadoch aj obetovali vlastné životy, že mohla vzniknúť malá, ale nezávislá krajina. Preto nikto nemá právo tvrdiť, že tento štát nesmie existovať.
Čo si myslíte, prečo ešte stále existuje antisemitizmus, napríklad tu, v Európe, aj napriek tomu, čo sa udialo počas druhej svetovej vojny? Ako to vnímate z pohľadu Žida?
Musíme si priznať, že antisemitizmus je v Európe veľmi hlboko zakorenený. Tie korene sú naozajhlboké a siahajú do ďalekej minulosti. Po druhej svetovej vojne si mnohí ľudia uvedomili, že takýto postoj nie je prijateľný. Otvorene prejaviť antisemitizmus sa stalo spoločensky neprijateľným. Antisemitizmus sa pretransformoval na protiizraelský postoj. Najzarážajúcejšie je, že ak by ste sa ľudí pred desiatimi rokmi spýtali, čo by prispelo k zlepšeniu celosvetovej situácie, tak by povedali, že jediným riešením je ukončenie konfliktu medzi Izraelom a Palestínou. Teraz vidíme, že to tak nie je. Celý Blízky východ je v troskách a nie je to kvôli Izraelu. Dôvodom sú konflikty medzi sunitmi a šiítmi, medzi Iráncami a Saudmi, medzi nimi a Turkami. S nami to nemá nič spoločné. Celá oblasť je v ohni, no i napriek tomu, čo ľudia vidia na vlastné oči, nedokážu zmeniť svoje zmýšľanie. Niektorí z nich sú úprimne presvedčení, že ich kritika je oprávnená, ale mnohí z nich sú motivovaní odvekou nenávisťou. Treba ľuďom otvoriť oči a ukázať fakty, aby sa mohli zbaviť predsudkov. Nie je to jednoduchá úloha. Myslím si však, že v súčasnosti si už aj niektorí ľudia v Európe uvedomujú, že mnohé európske štáty stratili orientáciu v postojoch k Blízkemu východu a Izraelu.
Ste diplomat, čo by sme si podľa vás ako občania mali všímať, na čo by sme mali dávať pozor. Mali by sme na našu vládu vyvíjať tlak, aby pri hlasovaniach v Bruseli nešli proti Izraelu?
Slovensko je jedna z priateľských krajín v rámci EU a nemáme medzi sebou žiadne významné rozpory. Keď sa stretávam s predstaviteľmi vlády, zvyčajne sa na väčšine záležitostí zhodneme, čo robí moju prácu u vás o čosi jednoduchšou. Niektorí moji kolegovia také šťastie nemajú. Mali by ste pokračovať v tom, čo už robíte – nechajte znieť svoj hlas. Nech vaši vládni predstavitelia jasne vedia, že existuje úprimná, vierou podložená podpora Izraela. My sa vynasnažíme, aby naša spolupráca bola zmysluplná, aby sa rozvíjali obchodné vzťahy, aby sme sa vzájomne lepšie spoznali – Slováci Izraelčanov, Izraelčania Slovákov. To je naša spoločná úloha.
Aké sú najhorúcejšie témy, ktoré momentálne riešite?
Jednou z nich je aj označovanie produktov vyrobených v Judsku a Samárii. Palestínčania chcú vyvíjať tlak na Izrael tým, že na nás tlačia cez Európsku úniu.Myslia si, že s nami nebudú musieťvyjednávať. Priame vyjednávania sú zložité a obe strany sa musia niečoho vzdať.
Nedávno jednaz najúspešnejších izraelských firiem s názvom Sodastream, ktorá úspešne predáva svoje výrobky po celej Európe, bola nútená kvôli označovaniu svojich výrobkov zatvoriť továreň neďaleko Jeruzalema a presunúť ju do Negevu. Výsledkom bolo, že Palestínčania prišli o zamestnanie. Teraz sú to Beduíni, žijúci v južnej časti Izraela, ktorí dostali príležitosť nahradiť ich.
Dennodenne čelíme skutočnosti, že obraz Blízkeho východu je pokrivený. Prednedávnom mladá policajtka kráčala popri Damašskej bráne v Starom meste Jeruzalema a sprevádzali ju dvaja kolegovia. Všimla si, že na zemi sedia ľudia poobliekaní v hrubých kabátoch i napriek tomu, že bolo horúco, a tak k nim pristúpila a požiadala ich, aby sa identifikovali. Vtom jeden z nich spod kabáta vytiahol zbraň a zastrelil ju. Nasledovala prestrelka, pri ktorej boli títo traja Palestínčania zastrelení a ďalší policajt a policajtka utrpeli zranenia. CBS Newsinformovali, že traja Palestínčania sa stali obeťami ďalšej vlny násilností. Ak sa verejnosť dozvie, že traja Palestínčania zahynuli pri ďalšej vlne násilností, tak zrazu nie je nikto ani dobrý, ani zlý, je len násilie a ľudia zomierajú z nevysvetliteľných dôvodov. Takže predstava o realite na Blízkom východe je úplne prekrútená.
Vidíte nejaké riešenia pre budúcnosť, čo sa týka tohto napätia?
V istých častiach Európy nerozumejú tomu, čomu musíme v Izraeli čeliť my a čomu musí čeliť EU. Treba sa však pozerať na veci tak, ako sú. Islamský svet sa nachádza v hrozných časoch. Z veľkej časti bol manipulovaný extrémistickými radikálmi, akými sú Al-kájda či ISIS. Teraz už nejde len o nás, ale aj o Európu. Hamas v Gaze sú takí istí teroristi ako teroristi v Európe. Zosnulý ministerský predseda ArielSharon sa rozhodol vysťahovať všetkých Židov z územia Gazy a venovať ho Palestínčanom. Vy, ja a mnohí iní by povedali: „Dobre teda, poďme si to tu pekne vybudovať, postavme tu hotely, založme podniky.“Hamas však územie prevzal a urobil z neho odpaľovaciu základňu. Toto sa odohralo v roku 2005. Výsledkom je, že na nás odtiaľ neustále útočia a my sa musíme brániť. Sú to tí istí ľudia, ktorí zaútočili v Paríži, podobá sa to povstaleckej skupine BokoHaram, ktorá už roky terorizuje Afriku. Ide o tých istých moslimských fanatikov.
Pre Európanov je to riadny budíček, pretože my sme nikdy nemuseli čeliť takejto kultúre a sile.
Ide o pretrvávajúci nedostatok povedomia o tom, čo sa deje na Blízkom východe. Ak toto nezastavíme teraz, tak to zničí západnú spoločnosť. Výzva, ktorú vidíme prichádzať z tejto časti sveta, nie je o nič menej nebezpečná než tá, ktorej sme boli svedkami v roku 1939. Možno vyzerá trochu inak, ale ide o hlbokú nenávisť voči Západu, demokracii, toleranciia hodnotám, ktoré tu zastávame. Je to paradox, v Iraku sa dejú zverstvá, ale Európanov najviac zaujíma, či si niekto z Izraela pristavík svojmu domu ďalší dom, alebo mu pribuduje balkón,prípadne ak pribudne materská škola, lebo máme veľa detí. Médiá to potom podávajú takým spôsobom, že vy sa na to pozriete, rozčúli vás to a poviete si, je toto možné? Veď sú to rozumní ľudia...
Ako keby ste boli jedinou krajinou na svete, ktorá potrebuje na všetko súhlas Organizácie Spojených národov. Povolenie na vybudovanie škôlky...
V Sýrii sa dejú otrasné veci, ale to akosi nikoho nezaujíma. Bolo tam zabitých350 000 ľudí... a teraz sa všetci čudujú, prečo Sýrčania prichádzajú do Európy. Keď sa tam začali problémy, nikto s tým nič nechcel mať. A tak sú teraz tu. Utekajú.
Mám dojem, že tie dve príležitosti, ktorých ste sa na Slovensku nedávno zúčastnili, boli pre vás požehnaním –udeľovanie dekrétov Spravodlivých medzi národmi a otvorenie múzea v Seredi.
Otvorenie múzea v Seredi považujem za veľmi dôležitý medzník, pretože ľudia na Slovensku majú k dispozícii miesto, kam môžu ísť a naučiť sa niečo o určitej časti vlastných dejín, hoci sa jedná o temnú stránku slovenskej histórie. Aby sme sa z minulosti mohli poučiť, najprv ju musíme poznať, pretože ak ju nepoznáme, nie je možné získať z nej poučenie do budúcnosti. Samotné otvorenie múzea bolo veľmi dobre zorganizované. Zúčastnili sa ho i prezident a premiér Slovenskej republiky, ako aj premiér Českej republiky, ministri, hovorca parlamentu a mnohí ďalší významní predstavitelia.
Dôležitý je aj spoločný projekt, ktorý by sa odohrával v Čechách i na Slovensku – vzdelávanie učiteľov.
Je naším cieľom čo najviac podporovať fungovanie múzea, pretože sme presvedčení, že vzdelávanie mladej generácie je veľmi dôležité, a to najmä v týchto časoch, pretože o takých desať rokov už nebudeme mať žiadnych preživších, ktorí by mohli osobne vydávať svedectvo o hrôzach holokaustu. Preto sú dôležité múzeá, archívy a vzdelávacie programy, vďaka ktorým sa aj všetky nasledujúce generácie budú môcť učiť o tom, čo sa udialo počas druhej svetovej vojny.
Ešte raz vďaka a Boh vám žehnaj.
Vďaka pozvanie a za pohostinnosť.
Otázky kládli Peter Čuřík a Peter Švec
Interviews
Prev
Next
Page:
|