Nebuďte ustarostení!

Details

Published on Sunday, 07 December 2014 11:41

Peter Čuřík
z pripravovanej knihy Diamanty v blate

Súčasťou Ježišovho posolstva bolo aj radikálne, „nestarajte sa!“ (Mat 6:25). Samozrejme, takéto vyhlásenie si vyžaduje bližšie vysvetlenie. Evanjelický aj ekumenický preklad hovoria: „Nebuďte ustarostení!“ Ježiš ľudí nevolal k nezodpovednosti alebo ľahkovážnosti, no varoval ich, aby nedovolili starostiam života, aby im začali vládnuť. Viedol ich k tomu, aby nezabúdali, že ich nebeský Otec sa o nich stará. Keď odieva poľné ľalie, ktoré rastú do krásy bez toho, aby sa o to akokoľvek pričinili, o čo viac zaopatrí nás, ktorých stvoril na svoj obraz. Ježiš povedal: „Pozrite na nebeské vtáctvo, že nesejú ani nežnú, ani nezhromažďujú do stodôl, a váš nebeský Otec ich živí! A či ich vy o veľa neprevyšujete?“ Evanjelista Carl Gustaf Severin hovorí, že vždy, keď navštívi novú krajinu, pozrie najprv na nebo. Ježiš predsa povedal: „Pozrite na nebeské vtáctvo...!“ S úsmevom hovorí, že keď v tej krajine vidí poletovať vtáky, má istotu, že aj v nej sa oňho Boh postará. Ak Boh živí nebeské vtáky, o čo istejšie potom je, že sa postará aj o nás: „či ich vy o veľa neprevyšujete?“

Keď som raz rozmýšľal o tejto téme, vo svojom duchu som počul tieto slová: „Starosti majú nulovú pozitívnu moc, ale obrovskú negatívnu  moc.“ Písmo to potvrdzuje. Ježiš povedal, že nech by sme sa akokoľvek snažili, nedokážeme pridať ku svojej postave ani len „lakeť“, teda pol metra. Povedal, že ak ani len to najmenšie nemôžeme, prečo sa staráme o to ostatné. Inými slovami, možno nad svojím problémom tráviš dlhé bezsenné noci, no starostením sa nevyriešiš absolútne nič. Možno ti pribudnú vrásky, zvýši sa tep tvojho srdca, zhorší sa ti zdravotný stav a začneš pociťovať horkosť voči človeku, o ktorom si myslíš, že je zodpovedný za tvoju mizériu. No k riešeniu problému sa tým ani len nepriblížiš. Starostenie sa má skutočne nulovú pozitívnu moc. Na druhej strane jeho negatívna sila je podivuhodne veľká. Ježiš v podobenstve o rozsievačovi hovoril o ustarostenom srdci, ktoré prirovnal k pôde, ktorá je zarastená tŕním. „A sú iní, ktorí sa sejú do tŕnia; to sú takí, ktorí počuli slovo, ale starosti tohoto sveta a zvod bohatstva a iné žiadosti, vchádzajúce do srdca, udusujú slovo, a býva bez úžitku“ (Mar 4:18,19). Starosti tohto sveta majú takú moc, že v našom živote dokážu udusiť aj účinky Božieho slova. Berú nám potrebné živiny a nakoniec zabránia tomu, aby sa v nás zakorenilo Božie slovo, ktoré má potenciál priniesť do našej situácie riešenie. Ak so starosťami niečo neurobíme, ony urobia niečo s nami.

Apoštol Pavol povedal: „O nič sa nestarajte, ale vo všetkom modlitbou a prosbou s ďakovaním nech sa oznamujú vaše žiadosti Bohu. A pokoj Boží, ktorý prevyšuje každý rozum, bude strážiť vaše srdcia a vaše mysle v Kristu Ježišovi“ (Fil 4:6, 7). Uprostred kríz života je jednou z najvzácnejších devíz práve pokoj srdca. Napriek tomu, že okolo nás buráca oceán, v našom vnútri môže vládnuť pokoj. Ak namiesto starostenia sa oznámime v modlitbe Bohu svoje žiadosti, máme právo očakávať Boží pokoj, ktorý dokáže „strážiť naše srdcia a naše mysle v Kristu Ježišovi“.

Raz vypísali súťaž pre maliarov. Ich úlohou bolo namaľovať taký obraz, ktorý by čo najlepšie vystihoval pokoj. Niekto namaľoval nádhernú pláž, na ktorej pri západe slnka odpočíval párik zamilovaných. Iný autor zobrazil pokoj ako malebnú horskú chatu, ktorá bola schúlená v objatí nádhernej prírody. No vyhral úplne iný obraz. Bola to scenéria strašidelnej búrky, ktorá vzdúvala morské vlny, prehýbala stromy a bleskami pretínala oblohu; uprostred toho chaosu bolo v skalách schované hniezdo, ktoré svojimi krídlami strážila orlica. Napriek búrke boli mláďatá v absolútnom bezpečí. Boží pokoj neznamená absenciu problémov, ale vnútornú istotu uprostred problémov.

Raz a navždy!

Mám veľmi rád rozšírený (amplified) preklad 1. Petra 5:7: „Uvaľte všetky svoje starosti (znepokojenia, obavy, neistoty raz a navždy) na neho, lebo on sa o vás stará láskyplne a pozorne.“  Starosti o deti, financie či naše zdravie na nás niekedy dokážu tlačiť tak naliehavo, že sa zdá skoro nemožným nebyť ustarosteným. No práve vtedy je čas na to, aby sme ich v modlitbe doslova uvalili na Pána. „Raz a navždy“ znamená, že keď ráno – po večernej modlitbe, v ktorej som svoj prípad odovzdal Bohu – dostanem negatívny telefonát alebo mailovú správu, nevezmem si starosti späť na svoje plecia, ale vyhlásim, že už patria Ježišovi. Vynaložím síce maximálne úsilie na to, aby som situáciu riešil, no keď som v danej veci urobil všetko, čo bolo v mojich silách, nebudem sa ďalej trápiť. Dôverujem Bohu, že ako odpočívam v jeho pokoji, on pracuje v môj prospech. Keď som urobil všetko, čo som mohol, Boh začína robiť všetko, čo ja už nedokážem. Pamätaj na to, že on sa o nás stará „láskyplne a pozorne“! Boh je dokonalým otcom a bezchybným pastierom.

Luther bol pracant. Za niekoľko mesiacov vo vyhnanstve na hrade Wartburg preložil celý Nový zákon v takej kvalitnej nemčine, že až do 19. storočia bola základom výučby jazyka v školách. Luther ani nevedel ako, no jeho osobná cesta hľadania ospravedlnenia z hriechov nakoniec roznietila celosvetovú reformáciu. Zrazu musel riešiť množstvo problémov, o ktoré vôbec nežiadal. Traduje sa príbeh o tom, ako si raz večer líhal k spánku, pozrel von oknom a pýtal sa Boha: „Je tento svet tvoj alebo môj?“ Boh ho uistil, že svet patrí jemu, Bohu. Luther na to odpovedal: „Tak sa oň staraj!“ Druhá otázka znela: „Je cirkev tvoja alebo moja?“ Odpoveď bola jasná, samozrejme, že Božia. Luther sa potešil a spokojne povedal: „V poriadku, tak sa o ňu dobre staraj, pretože ja idem spať!“

Ešte raz chcem jasne povedať, že Boh od nás vyžaduje zodpovednosť. Hovorí, že ten, kto sa nestará o svoju rodinu, je horší ako neveriaci (1Tim 5:8). Túžime byť tými najlepšími manželmi, rodičmi či zamestnancami, no odmietame žiť pod diktátom starostí. Problémy sú prirodzenou súčasťou života a sú na to, aby sme ich riešili; no nesmieme im dovoliť, aby nám kradli radosť či prekrúcali priority života. Ako pastor viem o čom hovorím. Snažím sa pomáhať mnohým ľuďom a hľadať riešenia pre ich životy. Môj „počítač“ je niekedy naozaj preťažený. No keď zatváram dvere cirkevnej budovy, naučil som sa jednu vec. Problémy ostávajú tam, domov sa vraciam ako šťastný človek. Povieš si: „To je pokrytectvo!“ Ale vôbec nie, to je život viery. Viem, že Boh sa o mňa stará a pomáha mi – urobil som svoje najlepšie s vedomím, že aj zajtra je deň. Keď prichádzam domov, viem, že moja žena potrebuje milujúceho manžela a moje deti milujúceho otca – doma som výlučne pre nich. Oplatí sa žiť podľa Ježišových princípov!

Niekoľko tipov na zvládnutie stresu v živote:

• Rozlišuj medzi urgentným a prioritným! Veci, ktoré sú naozaj prioritné, sú aj urgentné, ale nie všetko, čo sa javí ako urgentné, je aj prioritné. Nie je pravdou, že to, čo najviac „kričí“, má na sebe visačku najvyššej naliehavosti. Máme prirodzenú tendenciu venovať sa oblastiam, v ktorých sa cítime dobre alebo na ne máme obdarovanie. Nauč sa však robiť aj tie veci, ktoré ti nepôsobia okamžitú radosť, no sú súčasťou tvojej zodpovednosti.

• Plánuj! Ak nedostatočne plánujeme, vytvárame tak zbytočný stres a priestor pre telesné reakcie. John Maxwell hovorí: „Ak si zlyhal v plánovaní, naplánoval si si zlyhanie.“ Urob si zoznam vecí, ktoré potrebuješ urobiť, a urobené postupne odškrtávaj. Niekto sa raz opýtal: „Dá sa zjesť slon?“ Odpoveď znela: „Áno, kúsok po kúsku.“

• Regeneruj! Potrebuješ si vo svojom živote vytvoriť priestor na odpočinok a regeneráciu duše i tela. Nájdi to, čo ti vyhovuje: šport, dobrá kniha, kvalitná hudba, dobrí priatelia, čas strávený s rodinou, rybárčenie, posedenie pri káve, dobrý film, prechádzka prírodou... Tvoja duša i telo majú reálne potreby a ich ignorovanie neprináša úľavu. Čím sú na nás kladené vyššie nároky, tým ťažšie je udržať si správne priority; nezabúdaj však, že aj odpočinok je súčasťou týchto priorít.