Konštantín a Metod (9. storočie)

Podrobnosti

Dátum uverejnenia: sobota, 03. marec 2012, 02:00

Títo bratia pochádzali z Tesaloniky (Solúna), teda z Byzantskej ríše. Konštantín bol najmladší zo všetkých súrodencov (narodil sa v roku 827, Metod v roku 815). O ich otcovi vieme, že bol vysoký byzantský štátny úradník. Je veľmi pravdepodobné, že aspoň jeden z rodičov bol Slovan. Isté však je, že bratia už pred svojou misiou na našom území poznali sloviensku reč. Zdá sa, že v Solúne to nebolo nič výnimočné. V polovici 9. storočia bola Byzancia politicky stabilná, kultúrne rýchlo napredovala a uskutočňovala kultúrnu expanziu nasmerovanú nielen na Slovanov, ale aj na Arménsko, Gruzínsko, Taliansko, chazarský kaganát a arabský svet. Práve preto misia z tejto ríše mala nevyhnutne aj politický podtext.

Konštantín s prímenom „Filozof“ bol Fóciovým žiakom. Už pred príchodom na naše územie mal misijné skúsenosti. Najprv pôsobil u Saracénov (v Bagdadskom kalifáte), a to bez svojho brata Metoda. Neskôr pokračoval misiou u Chazarov na pozvanie vládcu Chazarov v roku 860. Okrem toho mal Konštantín úspech v jednom malom národe vo fulskom kraji, ktorý pozostával zo zvyškov Alanov a Gótov. Tento národ sa celý obrátil na kresťanstvo. V roku 861 sa Konštantín vrátil do Carihradu, kde sa mal venovať svojej literárnej a pedagogickej činnosti. Čoskoro však prišiel posol od moravského kniežaťa Rastislava. Po tom, ako sa predtým neúspešne obrátil na pápeža v Ríme s podobnou prosbou, žiadali jeho poslovia v roku 862 v Carihrade o „učiteľa, ktorý by nám v našom jazyku vysvetlil pravú kresťanskú vieru.“ Cisár Michal III. vyzval Konštantína, aby sa ujal tejto misie.

Bratia prišli na Veľkú Moravu v roku 863. Na účely misie vytvorili prvé slovanské písmo – hlaholiku, do ktorého preložili viacero kresťanských kníh. Ešte pred príchodom na Moravu preložili zbierku evanjeliových perikop predčítavaných na bohoslužbách. Na Morave doplnili preklad štyroch evanjelií. Okrem toho napísali aj pôvodné diela, z ktorých najznámejšou je Konštantínova báseň Proglas (prvá slovanská báseň). Vďaka tejto činnosti sa bratia považujú za zakladateľov slovanskej literatúry. Okrem toho Konštantín pravdepodobne priniesol so sebou na Veľkú Moravu symbol byzantského dvojkríža (ktorý je dnes v slovenskom znaku). V roku 863 Konštantín založil tzv. Veľkomoravské učilište, v ktorom vychovávali budúcich slovanských kňazov, ktorých plánovali ordinovať v Konštantínopole.

Od začiatku svojho pobytu na Veľkej Morave museli čeliť kritike bavorských kňazov, ktorí na tomto území pôsobili už 30 rokov a obávali sa, že stratia v krajine vplyv. Títo kňazi zastávali veľmi dogmatickú pozíciu, čo sa týka používania jazyka na bohoslužbách (tzv. trojjazyčný blud: len tri jazyky, ktorými sa patrí v knihách chváliť Boha: hebrejský, grécky, latinský) Na tieto argumenty Konštantín reagoval: „Či neprichádza dážď od Boha na všetkých rovnako? A či slnko nesvieti takisto na všetkých? Či rovnako nedýchame na vzduchu všetci? To sa vy nehanbíte uznávať iba tri jazyky a prikazovať, aby všetky ostatné národy a kmene boli slepé a hluché? Povedzte mi, či robíte Boha bezmocným, že to nemôže dať, alebo závistlivým, že to nechce?“

Pre tieto spory si slovanských vierozvestcov povolal do Ríma pápež Mikuláš I. (866), ktorý však zomrel prv,  ako sa bratia do Ríma dostali. V roku 867 ich prijal pápež Hadrián II., ktorý odsúhlasil slovanské bohoslužobné knihy a v marci 868 povolil aj slovanský liturgický jazyk ako štvrtý jazyk západnej cirkvi, čo neskôr žiadny pápež až do 20. storočia nezopakoval. Konštantín v Ríme ochorel, vstúpil do kláštora, kde prijal meno Cyril a r. 869 aj zomrel. Metoda a troch slovanských mladých mužov ordinovali za kňazov a vrátili sa na Moravu. Metoda však na viac ako tri roky zajali nemeckí biskupi a prepustili až na pápežov zásah. Po návrate Metod s pomocou prepisovačov preložil celé Písmo. Zomrel r. 885.

Nitrianske knieža, Rastislavov synovec Svätopluk (871-894), zradil najprv svojho strýka Nemcom a potom zradil Nemcov. Od r. 870 vládol na Veľkej Morave sám. Svätopluk neprial slovanskej bohoslužbe a po Metodovej smrti vyhnal jeho žiakov z krajiny – väčšina odišla na Balkán. Slovanská liturgia však nebola na Morave úplne potlačená. Mojmír II. (894-906) ju, ako sa zdá, chcel obnoviť, ale pre nájazdy Maďarov sa rozhodol pre latinskú liturgiu. Metodovi žiaci evanjelizovali v Bulharsku, Srbsku, Chorvátsku a neskôr v Rusku – tam sa slovanská liturgia používala trvale. V roku 900 Maďari prekročili Dunaj a čoskoro ovládli oblasť, kde pracovali Konštantín a Metod. V roku 906 Veľkomoravská ríša zanikla a s ňou aj jej bohoslužobný život.

Z dostupných zdrojov nedokážeme určiť celý obsah a ducha posolstva Konštantína a Metoda, teda do akej miery kázali biblické evanjelium a do akej miery išlo o náboženstvo. V každom prípade však urobili veľkú službu vyvrátením trojjazyčného bludu a prekladom Písma do staroslovienčiny. Tento krok bol ešte dlhú dobu priekopníckym počinom a aj vďaka nim nastala neskôr doba, keď Písmo v rodnom jazyku začalo byť považované za samozrejmosť.

Zdroje:
Pavel Hanes: Dejiny kresťanstva. Banská Bystrica: Trian, 2007
Wikipédia – Slobodná encyklopédia

Spracoval: Tomáš Počai