Hugenoti (16. storočie) - Reformácia vo Francúzsku

Podrobnosti

Dátum uverejnenia: streda, 12. apríl 2017, 14:52

Aj keď najvýznamnejší reformný pohyb v cirkvi sa zrejme odohral v Nemecku a Švajčiarsku v 16. storočí, podobné hnutie sa rozšírilo aj v iných európskych krajinách. Čiastočne išlo o hnutia nezávislé od hlavných reformných prúdov vedených Lutherom a Kalvínom, vyvolané celkovým stavom cirkvi, na druhej strane sa aj v tej dobe šírili informácie a Luther a iní reformátori postupom času získali odozvu aj v mnohých ďalších krajinách. Vo Francúzsku už dlhšiu dobu dozrieval odpor voči politickej moci Ríma. Stačí si pripomenúť tzv. Valdenských z 12. storočia. Vo Francúzsku bolo dosť vzdelancov, ktorí sa odvracali od vtedajších polopohanských povier a čítali autentické biblické texty. Reformné hnutie teda bolo vo Francúzsku silné, ale z nevysvetliteľných dôvodov nikdy nezískalo väčšinu.

Pre francúzskych protestantov sa vžil názov hugenoti. Pôvod tohto názvu je nejasný, ale jedna hypotéza ho dáva do súvislosti s holandsko-nemeckým výrazom Huis Genooten, ktorý sa údajne používal v severnom Francúzsku a označoval tajné stretávanie po domoch. Dôležitým faktorom vzniku a šírenia reformácie vo Francúzsku bola dostupnosť Biblie v ľudovom jazyku.

Reformácia sa však nevyhla ani vysokým kruhom. V súvislosti s ňou je známe meno Henricha Navarrského, ktorý sa neskôr stal francúzskym kráľom. Jeho stará mama Margueritte sa naučila latinsky, taliansky, španielsky a neskôr aj grécky a hebrejsky a začala sa venovať „novému učeniu“. Čítala Bibliu v originálnych jazykoch. Okolo jej jemnej a citovej osobnosti sa zhromaždila duchovná inteligencia Francúzska. Silne na ňu zapôsobil teológ Jacques Lefèvre, ale aj Luther a Kalvín. Jej viac ako 100-členný dvor denne diskutoval o význame oddielov Písma. Jacques Lefèvre veril, že Písmo sa má dostať do rúk celého kresťanského ľudu, a chcel reformovať cirkev skrze cirkev a v cirkvi.

V roku 1523 bol vydaný nový preklad Novej zmluvy a v roku 1525 preklad Starej zmluvy. Po Francúzsku sa vo veľkom kupovali a čítali diela Luthera a Kalvína. Proti tomu sa postavila slávna univerzita Sorbonna, ktorá chcela, aby sa ľudia týchto heretických dokumentov zbavili. Kráľ František I. bol zo začiatku reformátorom naklonený a chránil ich, to sa ale zmenilo, keď v roku 1534 došlo k tzv. plagátovej afére, v ktorej boli použité ostré slová proti rímskej hierarchii. Kráľ odvolal svoju ochranu a to bol začiatok neustále sa striedajúcich období prenasledovania a pokoja.

Napriek tomu reformácia vo Francúzsku naberala na obrátkach a veľký vplyv tu získal najmä Ján Kalvín, známejší svojím pôsobením vo švajčiarskej Ženeve. Netreba zabúdať, že Kalvín bol Francúz, práve tu bol na svojej domácej pôde a aj jeho pôsobenie vo Švajčiarsku sa viaže práve k francúzskej časti tejto krajiny. Ženeva sa v tej dobe stala modelom kresťanskej spoločnosti a hugenoti túžili po takom živote aj vo svojej vlasti a chceli modelovať Francúzsko podľa vzoru Ženevy. To sa, samozrejme, nepáčilo ďalšiemu francúzskemu kráľovi Henrichovi II., ktorý pokračoval v ich prenasledovaní.

Po jeho smrti sa vlády ujala vdova po ňom Katarína Medicejská. Tá bola hugenotom najprv naklonená, no keď sa tí po čase vojensky zorganizovali a na prenasledovanie tiež odpovedali násilnosťami, stratili podporu más aj Kataríny. Uzmierenie medzi znepriatelenými stranami malo priniesť manželstvo medzi Kataríninou dcérou Markétou a už spomínaným Henrichom Navarrským, ktorý stál v čele hugenotov. Sobáš sa však zmenil na masaker hugenotov, ktorý začal 24. augusta 1572 v Paríži a vošiel do dejín ako Bartolomejská noc.

Napriek vyvraždeniu svojich vodcov hugenoti držali spolu a po nociach sa schádzali na bohoslužby. Väčšina odhadov hovorí, že v čase Bartolomejskej noci hugenoti tvorili asi 10 % francúzskeho obyvateľstva. Rozšírení boli najmä v strednom a južnom Francúzsku. Bolo medzi nimi veľa remeselníkov a obchodníkov, preto neskoršia veľká emigračná vlna pri prenasledovaní nepriaznivo ovplyvnila francúzsku ekonomiku.

Na lepšie časy im svitlo, keď sa na francúzsky trón dostal Henrich Navarrský. Ten, hoci bol vychovaný ako protestant a aktívny vo vedení hugenotských bojových síl, sa napokon v mene pokoja stal katolíkom a okomentoval to známym okrídleným výrokom: „Paríž stojí za jednu omšu.“ Hugenotom ale vydal Nantský edikt, ktorý im zabezpečil plnú slobodu svedomia a plné občianske práva. O takmer sto rokov neskôr bol však edikt zrušený a hugenoti definitívne získali slobodu až počas Francúzskej revolúcie.

Zdroje:
Pavel Hanes: Dejiny kresťanstva. Banská Bystrica: Trian, 2017
Wikipédia – Slobodná encyklopédia