Simeon Nový Teológ (949-1022)

Podrobnosti

Dátum uverejnenia: štvrtok, 01. september 2011, 02:00

Osobná duchovná skúsenosť

Simeon Nový Teológ bol byzantský mních, ktorý po apoštolovi Jánovi a Gregorovi z Nazianzu (ktorý zohral významnú úlohu pri formovaní učenia o Duchu Svätom) ako tretí dostal oficiálny titul „teológ“. Tento titul sa nechápe v modernom akademickom zmysle, ale označuje skôr niekoho, kto hovorí zo svojej osobnej skúsenosti a duchovného vnímania Boha. Prívlastok „nový“ mu dali pôvodne jeho oponenti, ktorí boli presvedčení, že prináša nové, nepravé učenie.

Simeon sa narodil v byzantskej šľachtickej rodine a získal tradičné vzdelanie. Keď mal štrnásť rokov, stretol sa so Simeonom Starším, konštantínopolským mníchom, ktorý ho motivoval, aby venoval svoj život modlitbe a striedmosti. Skôr než sa stal mníchom, na odporúčanie Simeona Staršieho slúžil v dome istého patricija. Napriek tomu, že cez deň žil svetským životom, po večeroch si údajne čítal spisy, ktoré dostal od svojho duchovného otca, a práve vtedy prvýkrát zažil skúsenosť s Bohom, ktorú neskôr opísal v Rozpravách:

Tak som vstúpil na miesto, kde som sa obvykle modlieval a pamätajúc na slová svätého muža [Simeona Staršieho] som začal hovoriť „Svätý Bože“. A ihneď som bol pohnutý k slzám takou veľkou túžobnou láskou po Bohu, že slovami nedokážem opísať radosť a potešenie, ktoré som cítil. Padol som tvárou k zemi a naraz som uvidel, ako veľké svetlo nehmotne na mne žiariace uchopilo a pojalo celú moju myseľ i dušu, takže som bol ohromený neočakávaným divom a bol som akoby vo vytržení. „Či v tele, či mimo tela,“ [2 Korinťanom 12,2], rozprával som s týmto svetlom. To svetlo samo to dokázalo; rozptýlilo všetky nejasnosti v mojej mysli a vyhnalo všetky pozemské starosti. Vypudilo zo mňa všetku hmotnú nechápavosť a ťarchu telesnosti, ktorá otupovala a spútavala moje údy… Do mojej duše sa vliala neopakovateľná podoba veľkej duchovnej lásky a vnímania a ľúbeznosti presahujúcej ľúbeznosť akéhokoľvek viditeľného objektu spolu s oslobodením a zabudnutím všetkých myšlienok viažucich sa k tomuto životu.

Napriek tomuto zážitku opäť upadol do svetského spôsobu života. Keď mal 27 rokov, vstúpil do kláštora a úplne sa oddal učeníctvu u Simeona Staršieho. Simeon Starší nebol vysväteným kňazom, bol to jednoduchý mních, ktorého mnohí považovali za svätého. Keď mal 30 rokov, bol už opátom v kláštore sv. Mammasa a na tejto pozícii zotrval dvadsaťpäť rokov. Okrem priamej skúsenosti s Božou milosťou  kládol dôraz na to, aby bol človek podriadený vedeniu svojho duchovného otca. Jeho najvýznamnejšie spisy sú Hymnusy o Božej lásky, Etické rozpravy a Katechetické rozpravy. Jeho najznámejším učeníkom bol Niketas Stethatos, ktorý napísal dielo Život Simeona.

Medzičasom sa však Simeon dostal do sporu so svojimi vlastnými mníchmi, ktorí pokladali jeho režim za príliš tvrdý, a potom aj s biskupom Štefanom z Nikomédie, oficiálnym dvorným teológom a inými príslušníkmi cirkevnej vrchnosti. Nezhody so Štefanom viedli k jeho dočasnému vyhnanstvu od roku 1009. Štefan bol bývalý politik a diplomat, ktorý mal výborné teoretické poznatky z teológie. Ku kresťanskému učeniu skôr filozofický a abstraktný postoj, zatiaľ čo Simeon zastával spirituálny postoj, keď kládol dôraz na to, že človek musí mať osobnú skúsenosť s tým, o čom hovorí. Zároveň uznával autoritu Písma a raných cirkevných otcov. Okrem toho išlo aj o rozpor medzi „inštitucionálnym“ a „charizmatickým“ prístupom. Simeon sa nevzpieral oficiálnym cirkevným autoritám, učil však okrem iného, že krst nemá cenu, ak nenesie ovocie v podobe svätého života. Bol nepriateľom formalizmu, kresťanstva len podľa mena, ktoré neznamená zmenu života. Kázal pokánie a obrátenie k Ježišovi Kristovi, zdôrazňoval moc Svätého Ducha, ktorá premieňa človeka a uvádza ho do duchovnej jednoty s Bohom, čo je konečným cieľom svätého života. Učil, že po krste vodou je potrebný ešte krst v Duchu Svätom, ktorý znamená osobnú skúsenosť s Bohom a prináša život v poslušnosti. Bol presvedčený, že kresťanstvo skĺzlo do formálnych rituálov, v ktorých sa priama skúsenosť s Bohom stratila. Skúsenosť s Bohom nemá byť len pre vyvolených, dokonca sa neobmedzuje len na mníchov, ktorí jej môžu venovať všetok svoj čas, ale je pre všetkých kresťanov. Štefan ho za toto učenie obvinil z herézy, na čo Simeon odpovedal, že skutočnou herézou je popierať možnosť každého človeka mať priamu skúsenosť s Bohom. Simeon Nový Teológ je zaiste veľmi zaujímavým zjavom na prelome 10. a 11. storočia, keďže zdôrazňoval význam viacerých aspektov, ktoré sú veľmi podobné súčasnému evanjelikálnemu a letnično-charizmatickému hnutiu –  obrátenie, osobná skúsenosť s Bohom, krst Duchom Svätým, čo ukazuje, že tieto majú svoju nadčasovú hodnotu.

Zdroje: Wikipedia – otvorená encyklopédia

Tony Lane: Dějiny křesťanského myšlení

Spracoval Tomáš Počai