Hrmiaci Škót - John Knox (16. storočie)

Podrobnosti

Dátum uverejnenia: pondelok, 18. september 2017, 14:02

V dobe pred reformáciou sa na mape Európy neslávne vynímala malá krajina na severe – Škótsko. Ak inde bola cirkev skazená, tu to platilo dvojnásobne. Okrem toho panovali v tejto krajine veľké nepokoje. Ktosi s humorom poznamenal, že ak civilizácia znamená schopnosť žiť spolu v pokoji, Škótsko zaostávalo za zvyškom Európy takmer o štyristo rokov. Ale ako to už býva, Boh v tejto tme dal zažiariť jasnej hviezde, ktorá to zmenila.

John Knox nebol jediným a dokonca ani prvým reformačným kazateľom v Škótsku; jeho vplyv bol však ďalekosiahlejší. To nijako neznižuje pôsobenie Patricka Hamiltona, Georgea Wisharta (Knoxovho učiteľa) a ďalších, ktorí museli za svoju vieru čeliť upáleniu. Aj v tomto prípade to bolo tak, že jeden sial a druhý žal.

Okrem nepokojov a skazenosti cirkvi tu boli aj ďalšie faktory, ktoré napomohli šíreniu prečisteného evanjelia v tejto krajine. Vzdelanosť bola na vysokej úrovni, deti vedeli čítať. Toto bolo ešte výsledkom vplyvu slávnej keltskej cirkvi, ktorá bola na vrchole pred niekoľkými storočiami. Z histórie prežívali sympatie k skorším reformným hnutiam – najmä k Georgeovi Wycliffeovi a lollardom, ale aj k Jánovi Husovi.

Po vypuknutí reformácie v Nemecku začali aj do Škótska prenikať luteránske traktáty. Z Holandska sa do Anglicka a Škótska pašoval aj zakázaný Tyndalov preklad Novej zmluvy, ktorý bol oveľa bližší bežnej reči. Napriek hrozbe väzení a skonfiškovaní tovaru, ani lode dopravcu toto pašovanie nezastavili. A napriek už spomínaným popravám sa „nová“ viera šírila a „heretici sa rýchlo množili“.

Všetko však nebolo iba pozitívne – po upálení Knoxovho učiteľa Wisharta si jeho nasledovníci vybrali cestu pomsty a kardinála Beatona, ktorý upálenie nariadil, zavraždili. Potom sa opevnili v kardinálovom sídle na zámku St. Andrews a zvolili si Johna Knoxa za svojho kazateľa. Čoskoro však prišla francúzska trestná výprava – flotila, ktorej sa hrad napokon musel vzdať a všetci aj s Knoxom boli odvlečení na francúzske galeje.

Tu strávil Knox ťažkých 19 mesiacov. Z tohto obdobia sa zachoval príbeh, ktorý ukazuje jeho odpor proti modlárstvu. Keď mu nasilu strčili do rúk obrázok Panny Márie, aby ho pobozkal, bez váhania ho hodil do mora a povedal: „Nech sa naša pani zachráni.“ Škótski väzni vraj odvtedy nemuseli bozkávať tento obrázok.

Cesta k uznaniu reformácie v Škótsku

Po 19 mesiacoch sa Knox, na zásah anglickej vlády, dostal na slobodu a začal pôsobiť v Anglicku ako reformačný kazateľ. To však netrvalo dlho – čoskoro sa na anglický trón dostala „krvavá“ Mária Tudorová, zúrivá prenasledovateľka protestantov. Knox musel utiecť. Nejaký čas strávil s anglickými utečencami vo Frankfurte a napokon skončil v Ženeve u samotného Jána Kalvína. Tu pracoval na ženevskom preklade Biblie do angličtiny. V tomto období tiež dospel k názoru, že ľudia majú právo vzbúriť sa proti bezbožným a modlárskym panovníkom. Za veľmi dôležité pokladal spojenie s už protestantským Anglickom. John Knox sa usiloval vrátiť do Škótska a preraziť tam. Podarilo sa mu to, ale až na tretí pokus, v roku 1559. Keď regentka zakázala protestantské kázanie a tzv. Lordov kongregácie predvolala na súd, tí jej poslali obdivuhodný list, v ktorom vysvetlili princípy škótskej reformácie a jasne sa vyjadrili, že sa už nikdy nevrátia ku katolicizmu. Začala sa ozbrojená konfrontácia, v ktorej protestantom napokon prišlo na pomoc Anglicko. V tom istom roku regentka zomrela a s ňou aj jej boj proti reformácii.

Poslednom panovníčkou, ktorá v Škótsku bojovala proti reformácii, bola Mária Stuartová. Až po sérii jej chýb a nútenej abdikácii sa reformácia dočkala definitívneho uznania, keď sa stal kráľom jej syn Jakub VI., známy neskôr ako anglický kráľ Jakub I. Pod jeho patronátom vznikla slávna Biblia kráľa Jakuba (King James Version). John Knox kázal na Jakubovej korunovácii.

Ako kazateľ mal John Knox veľmi presvedčivý prejav, dokázal ľudí strhnúť a neraz aj vyľakať. Svojím prejavom si vyslúžil prívlastok „hrmiaci Škót“. Bol to tiež veľmi smelý človek. Jeden muž stojaci nad jeho otvoreným hrobom povedal: „Tu leží muž, ktorý nikdy nikomu nelichotil a nebál sa žiadneho človeka.“ Z dôb jeho pôsobenia sa dodnes zachovala presbyteriánska cirkev. Knox svojím dielom ovplyvnil nielen vieru, ale aj charakter škótskeho národa viac ako ktorákoľvek iná osobnosť v dejinách tejto krajiny.

Zdroje:
Pavel Hanes: Dejiny kresťanstva. Banská Bystrica: Trian, 2007
Wikipédia – Slobodná encyklopédia
Christianitytoday.com

Tomáš Počai