Keltská misia (6. – 8. storočie)

Podrobnosti

Dátum uverejnenia: streda, 15. jún 2011, 02:00

O začiatkoch kresťanstva na Britských ostrovoch toho veľa s istotou nevieme, ale dostalo sa sem pravdepodobne už koncom 2. storočia, pretože Tertulián v r. 208 a Origenes v r. 239 spomínajú Britániu ako jednu z krajín, kde sa kázalo evanjelium. Prvým mučeníkom bol zrejme rímsky vojak Alban počas prenasledovania cisára Décia (251) alebo Diokleciána (303). Podľa Atanázia, Chryzostoma a Hieronyma sa britská cirkev držala pravého učenia, no nesmieme zabudnúť, že odtiaľto pochádzal aj Pelagius, ktorý učil, že človek nepotrebuje k spaseniu Božiu milosť a môže byť spasený zo skutkov, a zrejme tu našiel miesto aj arianizmus, učenie, ktoré v súčasnosti našlo vyjadrenie u Svedkov Jehovových. Pamätajme, že až do začiatku 5. storočia Británia patrila k Západorímskej ríši. Keď však odtiaľ odišli rímske vojská a Západorímska ríša padla, pohanskí Jutovia a Sasi zúrivo ničili keltskú cirkev a jej kňazov. Na dobytom území zničili po kresťanstve všetky stopy.

Írsko nikdy nebolo súčasťou Rímskej ríše a kresťanstvo sa doňho dostalo až v tejto dobe, keď bolo vytlačené z Británie. Vzhľadom k tomu, že spojenie keltskej cirkvi s kontinentálnou cirkvou nebolo veľmi živé, v niektorých veciach keltská vetva kráčala nezávislým smerom. Jej typickými črtami boli misionári putujúci „pre lásku Kristovu“, svojrázne mníšstvo a živá viera.

Columba (521 – 597) pochádzal z Írska z kráľovského rodu. Roku 563 odišiel s 12 spoločníkmi „pre lásku Kristovu“ na skalnatý malý ostrov Iona (ostrov s rozlohou asi 5 x 3 km pri západnom pobreží Škótska), aby pripravoval misionárov na evanjelizáciu severných Piktov (Škótsko). Založil kláštor, ktorý slúžil misii vyše dvesto rokov. Keltské kresťanské kláštory sa do určitej miery líšili od kláštorov, ako ich bežne poznáme: boli to otvorenejšie spoločenstvá, kde bol duchovný život intenzívnejšie spojený s bežným životom. Okrem povinností bol vyhradený čas aj na relax a tvorivé počiny a v spoločenstvách obyčajne žili pod jednou strechou muži aj ženy. V kláštore na Ione bolo zavedených 5 jednoduchých základných pravidiel: 1. stretávať sa, 2. každý deň čítať Bibliu a modliť sa, 3. zodpovedne využívať čas, 4. zodpovedne využívať peniaze a 5. spolupracovať na presadzovaní spravodlivosti a mieru. Takýto spôsob života odstraňoval bariéru medzi bežnými pracujúcimi ľuďmi a služobníkmi evanjelia. Keďže kláštor mal obmedzenú kapacitu, Columba zaviedol jednoduché pravidlo: keď sa kapacita naplnila, 13 mníchov odišlo a založilo nový kláštor. Iona sa stala významným centrom, odkiaľ sa šírilo evanjelium do Európy.

Aidan (+651) na žiadosť kráľa Oswalda opustil ostrov Iona a založil kláštor na trochu väčšom ostrove Lindisfarne (Holy Island pri východnom pobreží Anglicka). Tento kláštor stál na mieste, ktoré bolo počas prílivu úplne odrezané od ostatného sveta, čo Aidanovi a jeho spoločenstvu poskytovalo nerušené chvíle rozjímania. Od r. 635 on a jeho spolupracovníci evanjelizovali s vynikajúcimi úspechmi v Northumbrii medzi bojachtivými Anglosasmi. Všade vznikali nové kláštory a nové zbory. Aidan prešiel malé northumbrijské kráľovstvo krížom krážom, získaval pohanov pre kresťanstvo, povzbudzoval veriacich, staral sa o chudobných, vykupoval otrokov, vzdelával a ordinoval kňazov. Počas života jednej generácie zevanjelizovali takmer celé Anglicko.

Otázkou zostáva, do akej miery bola keltská vetva kresťanstva odlišná od kontinentálnej, „rímskej“ vetvy. Protestanti možno majú tendenciu túto odlišnosť preceňovať, katolíci naopak bagatelizovať. V tejto súvislosti stojí za zmienku skutočnosť, že medzi keltskými kresťanskými pamiatkami prakticky absentujú ikony či sochy. Výrazným dominantným znakom je iba keltský kríž (na obrázku) pozostávajúci z kríža, ktorý znamená smrť, a z kruhu, ktorý znamená víťazstvo života. Rímska vetva nakoniec získala silnejšie pozície aj na britských ostrovoch, no írski misionári napriek tomu až do 8. storočia významne ovplyvňovali mnoho európskych krajín – najmä Galiu (dnešné Francúzsko), Holandsko, Nemecko, Švajčiarsko a severné Taliansko. V tejto súvislosti sa dlhé roky vedú diskusie, do akej miery keltskí misionári ovplyvnili aj duchovné dianie v Strednej Európe a v našich končinách. Zdá sa však, že ich vplyv na tomto území bol len nepriamy, ak nejaký bol. Ich vplyv je však nesporný, bol to akýsi maják v hustnúcej tme a pozoruhodné je, že v tejto dobe bolo Írsko najrozvinutejšia krajina západnej Európy, lebo ruka v ruke s jej praktickým kresťanstvom išla aj vzdelanosť.

Zdroje: Wikipedia – otvorená encyklopédia
Pavel Hanes: Dejiny kresťanstva. Banská Bystrica: Trian, 2007
Rainer Wälde: Meine Reise zum Leben (DVD)

Spracoval: Tomáš Počai