Girolamo Savonarola (1452 – 1498)

Podrobnosti

Dátum uverejnenia: nedeľa, 07. december 2014, 11:31

Bojovník proti nemravnosti

V predchádzajúcich číslach sme písali najmä o reformnom pohybe u našich západných susedov – o Jánovi Husovi, husitoch a Jednote bratskej. Avšak 15. storočie bolo obdobím hľadania očisty cirkvi nielen v Čechách. Aj v iných krajinách sa zbožní ľudia usilovali o zmenu. Jeden prúd, podobne ako Hus, Jednota bratská a neskôr ešte viac Martin Luther, hľadal odpoveď v Biblii, ktorej autoritatívny význam sa stával čoraz zreteľnejším. Súviselo to aj s vynálezom kníhtlače – v roku 1455 Johann Gutenberg začal hromadnú tlač Biblií, ktorá sa tak rozšírila oveľa viac ako predtým. Aj celková atmosféra nastupujúcej renesancie bola naklonená skúmaniu prameňov ako takých, čo tiež nahrávalo vzostupu autority Biblie oproti cirkevnej hierarchii a tradícii. Iným prúdom bol mysticizmus, ktorý hľadal riešenie v mystickom spojení s Bohom.

Na sklonku 15. storočia sa do talianskych dejín nezmazateľne zapísal mních Girolamo Savonarola, ktorý kládol dôraz na morálnu obnovu cirkvi.

Girolamo žil v rušnom renesančnom období. Po jeho narodení Turci dobyli Konštantínopol, za jeho života sa narodil Erazmus Rotterdamský, Martin Luther aj Niccolo Machiavelli a Kolumbus objavil Ameriku. Narodil sa v tom istom roku ako Leonardo da Vinci (1452) v Padove v rodine bankára a mal sa stať lekárom. Štúdium medicíny však nedokončil a keď mal 23 rokov, vstúpil do dominikánskeho rádu.

Jeho pôsobenie je späté najmä s Florenciou. Prvýkrát tam prišiel ako tridsaťročný do tamojšieho kláštora San Marco. Po piatich rokoch odtiaľ odišiel študovať rétoriku, no o ďalšie tri roky sa vrátil do Florencie už natrvalo. Vo svojich kázňach začal ostro vystupovať proti nemravnosti cirkevných hodnostárov a žiadal obnovu cirkvi. Jeho vplyv stále rástol. Stal sa priorom v spomínanom kláštore San Marco a pokúšal sa o prísnu reformu rádu. Začal mávať videnia, o ktorých hovoril aj vo svojich kázňach a na základe ktorých predpovedal inváziu francúzskeho kráľa Karola VIII. do Talianska. Práve Karol VIII. sa mal stať nástrojom na reformu cirkvi, a preto Savonarola jeho inváziu vo svojich kázňach podporil. To sa mu stalo osudným, lebo sa tým dostal do sporu s Neapolským kráľovstvom, Benátkami, rímskonemeckým cisárom a predovšetkým s pápežom Alexandrom VI., ktorý si ho až do tohto okamihu vážil. Po príchode Karola VIII. sa však Savonarola skutočne dostal k moci a vytvoril vo Florencii Kristovu republiku, z ktorej mala byť odstránená všetka neresť, pýcha a hriechy ľudstva.

Po odchode Karola VIII. z Talianska pápež Alexander VI. Savonarolu vyzval, aby sa v Ríme zodpovedal zo svojich proroctiev. Keď to Savonarola odmietol, pápež mu zakázal kázať. Girolamo na tento zákaz nedbal, až nakoniec v roku 1497 naňho pápež uvalil kliatbu a exkomunikoval ho.

Savonarolu ani to nevyviedlo z miery a exkomunikáciu označil za neplatnú. Vtedy pápež použil poslednú možnosť – pohrozil Florencii interdiktom (zákazom bohoslužieb), ak Savonarolovi umožní ďalej kázať. Vtedy Savonarolu vyzvali, aby dokázal pravdivosť svojich slov v skúške ohňom – mal prejsť po zapálenej hranici. Girolamo pred ohňom zaváhal, tým stratil dôveryhodnosť, následne ho uväznili a postavili pred inkvizičný súd aj spolu s ďalšími dvoma mníchmi – Domenicom a Silvestrom. Girolamo a Domenico ani po mučení svoje presvedčenie nezapreli, Silvestro sa k všetkým nastrčeným obvineniam priznal.

Všetkých troch 23. mája 1498 odovzdali svetskej moci, popravili, ich telá spálili na Piazza della Signoria a popol vysypali do rieky Arno. Pápežský komisár pred popravou nad Savonarolom vyhlásil: „Vylučujem ťa z cirkvi bojujúcej aj z cirkvi víťaziacej.“ Girolamo ho poopravil: „Iba z bojujúcej cirkvi, na to druhé nemáš oprávnenie,“ čím dal jasne najavo presvedčenie, že takéto vyhlásenie má len pozemský účinok a nijako nemôže ovplyvniť jeho večnosť.

Aj keď Girolamo Savonarola dôrazne útočil na nemravnosť v počínaní cirkevných hodnostárov aj v umení, nepostavil sa rovnakým spôsobom napríklad proti modloslužbe. Je známe, že plne prijímal katolícku vieru o panne Márii, a dokonca sa mu pripisuje druhá časť katolíckej modlitby Zdravas Mária, obsahujúca prosbu o odpustenie hriechov, ktorá sa v katolíckej cirkvi používa dodnes.

Pôsobenie Savonarolu bolo vo viacerých ohľadoch rozporuplné, no poukázalo na veľmi zlý stav v cirkvi a potrebu zmeny. Okrem toho jeho konanie povzbudilo odvahu v prípade potreby postaviť sa aj cirkevnej vrchnosti. Svojou odvahou čeliť samotnému pápežovi sa Girolamo stal príkladom, ktorý neskôr nasledoval aj Martin Luther a ďalší reformátori. Mnohí Taliani ho považujú za symbol talianskeho národného štátu.

Zdroje:
Wikipédia – Slobodná encyklopédia