Musíme ísť medzi hriešnikov a povedať im o Božej láske

Podrobnosti

Dátum uverejnenia: pondelok, 05. december 2011, 22:39

misionár Luis Feliz

V októbri k nám na niekoľko dní zavítal Luis Feliz s manželkou Sabinou. Pracuje ako letecký opravár Boeingov a má už tri dospelé deti. Tento služobník káže evanjelium od roku 1984 a rozvíja misijnú prácu z miestneho zboru Casa de Refugio na Floride, ktorý patrí do siete zborov Church of God. Kedysi dávno prichádzali misionári zo starého kontinentu do Severnej a Južnej Ameriky, aby tam kázali evanjelium. Dnes odtiaľ prichádza do Európy mnoho kazateľov. Luis spolu s mnohými Juhoameričanmi verí, že potrebuje Európe „splatiť“ dlh.

Na evanjelizáciu v Komárne prišlo viacero nových ľudí, piati z nich prijali Ježiša Krista ako svojho Pána a Spasiteľa. V Banskej Bystrici sa zhromaždilo až 70 ľudí a zaznelo slovo, ktoré motivovalo cirkev k evanjelizácii, v Bratislave prišlo na každé stretnutie okolo 150 ľudí. Okrem iného sa Luis modlil za chorých a za všetkých, ktorí v poslednom čase pocítili rôzne útoky alebo čelili veľkým ťažkostiam. Okrem manželského páru Felizovcov pricestovali do Čiech a na Slovensko ďalší štyria kazatelia. Evanjelizačné zhromaždenia prebehli okrem Bratislavy, Komárna a Banskej Bystrice v ďalších devätnástich mestách. Celkovo odovzdalo svoj život Kristovi 157 ľudí.

Ako si sa stal kresťanom?

Pochádzam z chudobnej rodiny z Dominikánskej republiky. Verili sme v Boha, ale pre mňa osobne to skoro nič neznamenalo. Ako mladík som prišiel do Ameriky zbohatnúť. Bol som schopný čohokoľvek, len aby sa mi splnil môj sen, neštítil som sa ani predávať drogy.  Ako prvá mi o Kristovi svedčila Sabina. Vtedy sme ešte neboli svoji, mal som o ňu záujem, ale ona stále na mňa naliehala, aby som šiel do cirkvi. Nejako som sa tomu však vyhýbal. A keď som nakoniec privolil a išiel som na zhromaždenie, pastorova žena na mňa zazerala, lebo sa domnievala, že som tam prišiel len kvôli Sabine, a nie kvôli Bohu. Dnes sa tomu len smejeme. Ale Boh ma skutočne zmenil. Evanjelium spôsobilo vo mne veľkú premenu, krátko po obrátení som sa nechal pokrstiť a aktívne som sa zapojil do života zboru. Potom sme sa so Sabinou vzali.

Aké boli tvoje prvé kroky v službe?

Začal som pomáhať pastorovi, slúžil som ako diakon, pomáhal som v nedeľnej škole. V roku 1987 som vycestoval s pastorom do Portorika. Keď som tam dostal mikrofón a kázal prvýkrát v živote, pocítil som Božie povolanie. Neskôr som sa za to modlil a Boh mi ukázal, že budem kázať po celom svete. Prekvapilo ma to, a nebol som si istý, či mi to naozaj povedal Boh. No nasledujúcu nedeľu prišla za mnou jedna staršia sestra a povedala mi tie isté slová ako predtým Boh na modlitbe. To ma uistilo. Onedlho ma pozvali kázať do Dominikánskej republiky, a hoci som vyučoval len desať minút, pripadalo mi to ako dve hodiny. Odvtedy sa to však zmenilo. Dnes kážem dve hodiny a zdá sa mi, že kážem desať minút.

To je pravda, všimli sme si to aj v Bratislave...

Vždy som veľmi nervózny, keď mám kázať. Prežívam Božiu bázeň a neviem celkom presne, ako to dopadne. Ale keď poviem prvé vety, vnímam Ducha Svätého, tréma razom opadne a smelo kážem Božie slovo.

V akých krajinách si už kázal?

Kázal som v podstate skoro vo všetkých krajinách Južnej Ameriky. Okrem toho cestujem aj do Európy, kázal som už v Nemecku a minulý rok aj v Českej republike. Som veľmi šťastný, že môžem takto Bohu slúžiť.

Chcel by si kázať na plný úväzok?

Určite áno. Ešte mám niekoľko rokov do dôchodku, ale o dva roky už budem dostávať od mojej firmy finančný príspevok, aj keby som tam už nepracoval. Vtedy by som chcel začať naplno pracovať pre Božie kráľovstvo.

Akú službu máš teraz vo svojom zbore?

Som zodpovedný za misijnú prácu. Cestujem po celom Karibiku a som blízkym spolupracovníkom vedúceho v našom hnutí, ktorý má na starosti misiu v Južnej Amerike.

Zakúšaš vo svojej službe aj nejaké zázraky?

Pravdaže. Boli by sme tu niekoľko hodín, ak by som to mal všetko popísať. Ak mám spomenúť aspoň niečo čerstvé, tak v Uruguaji pred pár dňami niekto za mnou prišiel, že má veľké problémy s dýchaním. Modlil som sa za neho a Boh ho uzdravil. Veľkým zázrakom pre mňa bolo aj to, keď som raz hľadal jeden vhodný pozemok pre detský domov, ktorý sme chceli postaviť. Božím riadením som sa stretol s mužom, ktorý nám daroval obrovský pozemok. Nič za to nechcel, peniaze sme mohli použiť priamo na stavbu.

Aké dojmy si odnášaš zo Slovenska?

Myslím, že vaši ľudia sa naozaj vedia sústrediť na Božie slovo. Vidieť, že ich to zaujíma. Páči sa mi váš zbor a spolu s manželkou oceňujeme, že všetci chodíte všade načas. Toto sa pokúsime naučiť aj našich ľudí, keď sa vrátime domov. Svojich veriacich musíte povzbudzovať k aktívnejšej evanjelizácii. Nemôžeme si nechať evanjelium pre seba, musíme ísť medzi hriešnikov a povedať im o Božej láske. Ako inak budú ľudia spasení?