Slováci majú otvorené srdcia - Rozhovor s evanjelistom Perom Cedergårdhom

Podrobnosti

Dátum uverejnenia: pondelok, 18. september 2017, 12:34

Per Cedergårdh je naším najčastejším hosťom, ktorého si pozývame zo zahraničia. Tento rok nás navštívil už 14 tykrát, jeho služba si za tie roky získala dôveru a mnohých priaznivcov. Na zhromaždeniach mnoho ľudí zažíva uzdravenie, no Per zdôrazňuje, že tým najväčším zázrakom je znovuzrodenie. Položili sme mu niekoľko otázok, najmä v súvislosti s uzdraveniami a zázrakmi, ktoré sú typické pre jeho službu.

Per, ako by si zhodnotil svoju poslednú návštevu Slovenska?

Na Slovensku sa cítim ako doma. Veľa krát to opakujem a myslím to naozaj vážne. Tento rok sme navštívili 8 zborov a na každom mieste to bolo úžasné. Neznamená to, že tam musia byť zástupy, ale stačí, ak sú ľudia otvorení pre Boží uzdravujúci dotyk. To je primárne pomazanie, ktoré nesiem. Ďakujem pastorom, že mi aj po toľkých rokoch stále dôverujú, že ma bude viesť Duch Svätý. Cítim, že som tu vítaný.

Niektorí ľudia si myslia, že Slovensko už nie je také otvorené...

So Švédskom to nemožno porovnať. Slováci majú otvorené srdcia, čo sa mi páči. A mať v centre Bratislavy podobné stretnutia ako sme mali my, to je nádherné. Viac ako sto ľudí tam bolo po celý čas plus ďalší, ktorí prechádzali okolo a zastavili sa na chvíľu. Páčilo sa mi, že sa zapájali aj veriaci, ktorí sa nebáli oslovovať ľudí stojacich okolo. Na záver sme mali dva a pol hodinový rad ľudí, ktorí chceli osobnú modlitbu. Hoci som tu už bol mnohokrát, predsa len, som cudzinec a je to tak trochu zvláštne, že tak veľmi chceli, aby som sa za nich modlil.

Keď vedia, že to bude fungovať...

Mali hlad po Bohu a to je to, čo rozhoduje. Potom to vôbec nie je únavné im slúžiť, je to požehnaním. Okrem toho je pre mňa vždy cťou byť vo vašom zbore; žartujeme, žeby som pokojne mohol byť tretím pastorom, lebo už tak dobre poznám ľudí :-)) Cítim sa u vás ako v rodine, máte veľa talentovaných ľudí s veľkým potenciálom. A teší ma, že pomáhate misijným skupinám, napríklad v Komárne to bolo na námestí a pomohli ste s aparatúrou, spevákmi, ozvučením, svedectvami... Vďaka za vaše odovzdanie.

Na každom stretnutí sa modlíš za chorých. Ktoré uzdravenia ti najviac utkveli v pamäti?

Pán ma používa na uzdravenie chrbtíc, zdá sa, že to funguje všade kamkoľvek idem. Ľudia majú obyčajne v dôsledku úrazu alebo operácie poškodenú chrbticu či stavce, čo sa prejavuje tým, že jednu noha sa javí o niečo kratšia ako druhá. Po modlitbe sa noha okamžite dorovná, čo zväčša hneď vyrieši ich problém a bolesti sú trvalo preč.

Nechávaš ľudí, aby sa pozerali na modlitbu za uzdravenie s otvorenými očami, občas vyzveš skeptikov, aby sa prišli pozrieť zblízka...

Vždy zdôrazňujem, že Pán uzdravuje. Ja som len prostredník, človek, ktorý mu verí, že bude konať. Na viacerých miestach sme videli, ako boli ľudia priam užasnutí práve z narovnania nôh. Na východe Slovenska boli ľudia najskôr trošku podozrievaví a utiahnutí, ale keď videli, čo sa deje, aj oni sa otvorili a potom boli schopní veriť. V Prievidzi bol jeden deväťročný chlapec, ktorý mal kratšiu nohu a kvôli tomu nosil špeciálne topánky so zvýšenou podrážkou. Vidieť, ako sa radoval a smial, stálo za to. Následne chceli skoro všetci ostatní, aby som sa za nich modlil. A mnohí boli uzdravení.

Ľudia tiež zápasia s vážnymi zdravotnými ťažkosťami. Niekedy je ťažké hneď po modlitbe povedať, či došlo k zmene...

Áno. Ak sa modlíš za uzdravenie z rakoviny alebo za iné vnútorné orgány, zvyčajne nemôžeš okamžite povedať, že sa niečo stalo. Až po návšteve lekára sa to potvrdí. Často nám ľudia svedčili, že ich ihneď opustila bolesť, alebo namiesto útlaku ich naplnil Boží pokoj. Bolo to vidieť aj na ich tvárach. Ľudia sa často neubránia slzám vďačnosti.

V Michalovciach sme sa modlili za jednu mladú ženu, ktorej sa narovnali nohy a pocítila veľkú úľavu. Mala však aj vážnu nervovú chorobu, ktorá mala do činenia s jej pohybom a chrbticou. Pán sa jej dotýkal, ale v tejto veci je potrebné viac času. Niektoré choroby odídu hneď, v iných prípadoch je to proces. V každom prípade dávame ľuďom po modlitbe nádej.

Je to trochu neférové, ale o týchto postupných uzdraveniach sa niekedy nedozvieš vôbec, alebo v tom lepšom prípade, až po roku, keď znova prídeš...

Niekedy si ma ľudia nájdu aj skôr. Cez sociálne siete mi pošlú správu a fotku, ktorá ma poteší.

Pred pár rokmi sme sa modlili za Magdalénku počas konferencie viery v Bratislave. Už som na to aj zabudol, ale minulý rok ma stretli v Žiline. Jej otec mi povedal, že u nej išlo o špeciálnu reumatickú chorobu nôh, následkom ktorej musela podstúpiť liečbu podobnú chemoterapii. Bolo to také vážne, že hrozilo, že jej budú musieť končatiny amputovať. Ale po modlitbe sa uzdravila a nemusela už brať žiadne lieky. Predo mnou stálo zdravé mladé dievča! Takéto príbehy ma robia šťastným. V Markovi 16 sa hovorí, že veriaci budú klásť ruky na chorých a tí sa uzdravia. Nehovorí sa tam, že sa uzdravia okamžite.

Kritici uzdravovania to však napádajú: argumentujú tým, že v Ježišovej službe sa vždy diali okamžité uzdravenia. Ako by si im odpovedal?

Aspoň jedenkrát je zaznamenané, že sa Ježiš modlil dvakrát za toho istého slepého človeka. A potom tam máme príbeh o tých malomocných, ktorým Ježiš povedal, aby sa vrátili a ukázali sa kňazom. Nevieme kedy sa uzdravili, ale isté je, že sa to udialo až počas cesty. Zvláštne bolo, že len jeden z nich sa vrátil, aby poďakoval Ježišovi, ale pravdou ostáva, že všetci sa uzdravili. Hoci Ježiš žije v nás, nie sme úplne ako On. Ježiš je Ježiš, v Jeho službe všetko fungovalo dokonale. Môže nás však tešiť, že svojim učeníkom, a teda aj nám, delegoval svoju autoritu a povedal: "Chorých uzdravujte!" Dokonca nám v Jánovi 14:12 zasľúbil, že Jeho učeníci budú činiť ešte väčšie divy než On. Nech teda vzrastie miera našej viery a nech Pán koná aj cez nás, prostredníctvom nedokonalých nádob. Ja osobne chcem byť čoraz viac vedený Duchom Svätým. Viem, že keď niekto nie je uzdravený, nie je to Božia chyba. Všetko nevieme vysvetliť, ja by som si prial, aby všetci, za ktorých sa modlím, boli uzdravení, ale všetci v tom iba rastieme.

Existuje nejaké miesto na svete, kde vidíš, že miera uzdravení a zázrakov je oveľa väčšia než inde?

Napríklad, v Afrike alebo v Indii sa často dejú výnimočné veci. Nezáleží to len na atmosfére a očakávaní veriacich, ale je to aj na Bohu, ktorý sa na určitých miestach naozaj chce manifestovať. V Indii som raz vyučoval na biblickej škole, keď do miestnosti vošiel jeden hinduista so slovami, že počul, že ho Boh môže uzdraviť. Na hrdle mal rakovinový nádor veľký ako päsť. lekári mu povedali, že do týždňa zomrie. Položil som na ten nádor ruku a pred našimi očami do pár minút celkom zmizol, ostala mi akurát mokrá ruka... Odovzdal svoj život Ježišovi a zostal tam s nami niekoľko dní a bol úplne zdravý... Nebuďte ale „smutní“, Slováci sú v porovnaní so západnou Európou v otvorenosti voči evanjelium stále na tom veľmi dobre.

Kde si za posledný rok vycestoval a kam sa najbližšie chystáš?

Bol to zvláštny rok, pretože sa nám zavrelo Rusko kvôli vojne s Ukrajinou a nedostatku financií. Ale už sa znova niečo „varí“ a opäť ma plánujú pozvať.
Bol som v západnej časti Ukrajiny v okolí mesta Ivano-Frankivsk a vraciam sa tam v októbri. Mnoho ľudí  bolo spasených i uzdravených, vrátane Rómov. Dokonca tam nedávno založili rómsky zbor. Jeden muž tam prišiel s mŕtvymi obličkami, už šesť rokov bol na dialýze. Táto liečba tiež nemôže trvať dlhodobo, takže jeho stav bol veľmi vážny. Po modlitbe išiel k lekárovi a ten nechcel veriť tomu, čo zistil: potvrdil, že má úplne zdravé obličky a ubezpečil ho, že už nepotrebuje žiadnu ďalšiu liečbu. Prišiel tam aj istý človek, ktorý spadol zo štvrtého poschodia a mal vážne poškodenú chrbticu. Povedal mi, že následkom úrazu trpel bolesťami nech bol v akejkoľvek polohe. Pán ho okamžite uzdravil. Sláva Bohu!

Chystám sa aj do Tanzánie. Pán tam koná tvorivé zázraky. Modlil som sa tam za jedného mladého evanjelistu, ktorého chcel miestny šaman zlikvidovať. Nechcel, aby sa vrátil do ich dediny a kázal evanjelium. Keď sa však predsa napriek tomu vrátil, šaman ho preklial a takmer sa mu podarilo ho zničiť. Napadla ho hyena. Dokáže sa vraj zahryznúť silnejšie než lev. Úplne mu poškodila štruktúru kostí. Lekári len zalamovali rukami, že mu nebudú môcť pomôcť. V ruke mal dieru vo veľkosti asi desiatich centimetrov. Kosť mu museli nahradiť niečím kovovým. Odvtedy nemal žiadny cit v prstoch, pretože sa mu poškodili aj nervy. Keď som tam kázal, Pán mi ukázal, že je tam niekto, kto má veľmi poškodenú štruktúru kostí. Prišiel dopredu, modlil som sa za neho a povolával som novú štruktúru kostí, svalov, šliach a nervov.  A potom prišiel do biblickej školy a rozprával nám, čím všetkým prešiel a ukazoval, že už môže hýbať prstami. Haleluja! Teraz je pastorom a už sa nebojí ničoho.

Raz si mi spomínal, že v Tanzánii rastú obrovské stromy, po ktorých sa možno nielen šplhať, ale v ktorých sa možno aj ukryť...

Áno, majú tam stromy, ktoré majú obvode aj dvadsať metrov. Vo vnútri sú duté a zmestí sa tam niekoľko ľudí. Domáci ich využívajú aj na modlitby. Povedali mi, že štyri zbory sa už takto „narodili“ v stromoch.

Predpokladám, že zbory počtom vzrástli a už sa tam nestretávajú :-))

Určite nie:)) Je tam veľa fantastických evanjelistov, ale, žiaľ, chýba im kvalitné vyučovanie. Je zaujímavé vidieť rozdiely v rôznych kultúrach. Verím však, že aj v tej vašej sa ukáže Ježiš vo svojej sláve.

Otázky kládol Martin Hunčár