Svätosť je opakom zákonníctva - rozhovor so Sergiom Scataglinim

Podrobnosti

Dátum uverejnenia: pondelok, 26. december 2016, 12:32

Konferencia na tému Slobodní! bola nádherná! Vždy, keď k nám prichádzaš, tak sa akosi dotýkaš témy svätosti, a zakaždým je to veľmi čerstvé. Chcem sa ťa opýtať: Ako môžeme kázať a žiť svätosť bez toho, aby sme boli zákonnícki?

Svätosť je vo svojej podstate opakom zákonníctva a rovnako aj liberalizmu. Svätosť nemá so zákonníctvom vlastne nič spoločné. Apoštol Pavol hovorí, že zo zákona nemôže byť ospravedlnený nikto. Chceme dodržiavať zákon, no nedokážeme to. Nikto nedokáže naplniť kritériá celej Starej zmluvy, preto sme potrebovali, aby za nás Kristus zomrel. Skutočná svätosť je založená na vzťahu. Svätosť je Kristus, lebo v 1. Korinťanom 1:30 je napísané: „A vy ste z neho v Kristu Ježišovi, ktorý sa nám stal múdrosťou od Boha i spravodlivosťou i posvätením i vykúpením.“ Preto svätosť nie je „vec“ alebo zoznam vecí, ktoré musíme vykonať, či súhrn pravidiel, nie, je to osoba Ježiša Krista. Keď kážeme svätosť, kážeme Krista. Je to rovnaké ako s posolstvom spasenia, lebo hovoríme, že spasenie prijímame vierou v Krista. Keď kážeme posvätenie, hovoríme, že aj to sa dá dosiahnuť iba vierou v Krista.

Pred mnohými rokmi ste v Argentíne prežili skutočné prebudenie. Niektoré z tých vecí poznáme z kníh, zažili sme aj službu Carlosa Annacondiu, ktorý bol jedným z hlavných katalyzátorov hnutia. Povedz nám, čo bolo podľa teba tomuto hnutiu vlastné?

Myslím si, že jednou z hlavných vlastností hnutia bola skutočná vášeň pre záchranu duší. Bola zrejmou hlavne v evanjelistovi Carlosovi Annacondiovi a potom v srdciach niekoľkých pastorov, ktorých na začiatku nebolo mnoho. Táto vášeň bola naozaj nákazlivá a zapaľovala druhých. Carlos dokázal stráviť s ľuďmi na modlitbe hodiny a hodiny, nik ho od ľudí nedokázal oddeliť. Táto vášeň je však v mnohých častiach Argentíny a po celom svete veľmi živá aj dnes. Paradoxne, argentínske prebudenie bolo o túžbe pozrieť sa dozadu, aby sme sa viac podobali Ježišovi a ranej cirkvi. Zažívali sme autentické divy a zázraky, jednoduchosť a radosť evanjelia. Zázraky, ktoré sa tam diali, boli skutočné, boli naozaj nespochybniteľné. Niektoré z divov, ktoré Pán konal, boli aj pre nás nové, dokonca niektorí z pastorov ich mali na začiatku problém prijať. Napríklad zubné výplne, ktoré ľudia dostávali počas bohoslužieb...

Takýchto divov boli stovky a vždy boli potvrdené zubnými lekármi. Naučili sme sa z toho, že sa musíme aj my neustále obnovovať a byť pripravení na nové veci, ktoré chce Boží Duch konať.

Prebudenie pokračuje aj dnes, a to predovšetkým v severnej časti Argentíny, dokonca by som povedal, že je ešte silnejšie. Zažívame aj zázraky, o ktorých sme predtým ani len nepočuli. Začali nám prichádzať svedectvá o tom, ako si niekto išiel vybrať do bankomatu peniaze a na účte mal napríklad len 300 pesos, ale odrazu tam bolo 1500 pesos. Raz na veľkom zhromaždení dvaja muži vydávali svedectvo o tom, ako si na účte našli oveľa viac peňazí, než mali mať. Avšak medzi zhromaždenými sedel aj manažér danej banky! Po stretnutí prišiel za pastorom a povedal: „Pastor, viem, že Boh môže urobiť čokoľvek, ale dovolil by si mi nahliadnuť do bankových výpisov tých mužov?“ A tak obaja – mimochodom, jeden z nich je môj príbuzný – mu ukázali svoje bankové výpisy. Na druhý deň to preveroval a všetko sedelo, naozaj mali vo výpise vyššiu sumu, než mali mať, no banke nič nechýbalo... Bolo to veľmi zvláštne – či tam tie peniaze vložili anjeli, alebo to Boh zariadil inak, no isté je, že to priťahuje pozornosť ľudí k živému Bohu.

Ďalší spôsob, ktorý mnohí evanjelisti zažívajú, je, že nielenže sa modlia za chorých, ale Boh im dáva slová poznania o tých, ktorí sú uzdravovaní Božím Duchom a oni to len ohlasujú a ľudia vydávajú svedectvo.

Veľmi sa ma dotklo svedectvo tvojho otca. Desať rokov predtým, ako prebudenie prišlo, o tom kázal. Málokto mu veril, lebo sa nezdalo, že by Boh niečo veľké konal. Zároveň na to pripravoval cirkev, takže keď to prišlo, zožali úrodu. Ako si povedal: „Nedokážeme priniesť oheň, no môžeme sa naň pripraviť.“

Vlna prebudenia je ako duchovné cunami. Všetko je zrazu také veľké, že ak na to nie si naozaj pripravený v duchu, no zároveň aj v štruktúre zboru, tá vlna cirkev povalí. Môj otec mal porozumenie a múdrosť a dopredu vytrénoval veľa lídrov a vybudoval štruktúru pripravenú na rast. V priebehu niekoľkých rokov zbor enormne vzrástol v počte a založil ďalších 19 zborov. Nadôvažok môj otec začal cestovať a pripravoval pastorov v mestách, kam mal prísť Carlos Annacondia, aby dokázali spracovať tú obrovskú žatvu, o ktorú sa po evanjelizáciách vždy potrebovali postarať.

Keď o tom hovoríme, veľmi to roznecuje naše srdcia. Zároveň si však uvedomujeme, že nemôžeme kopírovať staré prebudenie a musíme byť pripravení aj na nové „kožice“ pre nové víno alebo nové spôsoby práce pre toto obdobie.

Súčasťou prípravy na prebudenie je zvyknúť si aj na nové spôsoby myslenia. Modlíme sa za mestá, národy a celý svet. Mnoho pastorov žiada Boha o státisíce duší... Čo ak nám ich Boh dá? Niet na zemi toľko cirkevných budov, ktoré by takú žatvu dokázali pojať. Možno budeme musieť hľadať nové koncepty zborovej práce. Vďaka Bohu za budovy, veľmi ich potrebujeme, sú akýmsi epicentrom Božej práce. Sám každý týždeň kážem v modlitebniach a zborových budovách. Často som hosťom na inaugurácii novej budovy a vždy je to pre mňa veľkou cťou. No zároveň verím, že musíme premýšľať aj o nových konceptoch práce s ľuďmi. Jedným z nich môžu byť sociálne siete a práca s médiami. Vysielanie sa dá zabezpečiť za minimálne náklady a verím, že aj pomocou týchto moderných technológií môžeme naplniť celú planétu evanjeliom Ježiša Krista.

Jedna z vecí, ktorú si tiež spomenul, je, že prebudenie ešte nemusí znamenať reformáciu krajiny. Prebudenie je však nevyhnutné. Aké má teda miesto prebudenie cirkvi v celom Božom pláne reformácie národov a ako obe zložky skĺbiť?

Áno, za prebudenie sa musíme neustále modliť. Prebudenie má však tri aspekty. Ten prvý je prebudenie alebo obživenie samotnej cirkvi. Druhým je oslovenie neveriacich a ich spasenie. No mnohí ľudia si myslia, že to je všetko. Myslia si, že ak cirkev horí pre Ježiša a dokáže získavať tisíce duší pre Božie kráľovstvo, tak práca je úspešne zavŕšená. Ale potom zabúdajú na tretí aspekt prebudenia, a to je premena spoločnosti. Pretože evanjelium ide vždy proti nespravodlivosti.

Chudoba nie je hriechom. Všetci ju v našich mestách máme, a často je dokonca systémová. No ak k nej zaujmeme postoj, že nás to nezaujíma, nič s tým nerobíme, ani nehľadáme riešenia, potom sa možno tejto téme začne venovať niekto iný. Možno chudobu začnú riešiť ateisti alebo rôzne okultné kruhy, jednoducho preto, že cirkev na to nemá odpoveď. Potrebujeme sa modliť aj za sociálnu reformáciu. Prebudenie v sebe obsahuje aj reformu spoločnosti a mnoho prebudení histórie to potvrdzuje. Napríklad metodistické prebudenie za čias Wesleyho. John Wesley kázal baníkom a oni prijímali Krista a spasenie. Ale Wesleyho preslovy a kázania boli čítané aj v poslaneckej snemovni a história zaznamenáva, že práve čítanie jeho myšlienok bolo akýmsi predbežcom, ktorý nakoniec vyústil do zrušenia otroctva vo Veľkej Británii. Títo kazatelia vedeli, že kázanie Božieho slova nemá iba individuálny vplyv, ale tiež dokáže premieňať komunitu. Pri tomto si však tiež musíme uvedomiť, že na zemi nikdy nebudeme mať nebo. To nás len čaká až tam hore. Ale modlíme sa, ako nás naučil náš Pán: „Buď vôľa tvoja ako v nebi, tak i na zemi,“ a tak chceme na našu zem priniesť čo najviac neba, ako sa len dá. Chceme ľuďom už tu na zemi ukázať, aké je Božie kráľovstvo nádherné.

Vieme, že žatvy je mnoho, ale robotníkov málo. Potrebujeme pozdvihnúť mnohých robotníkov do žatvy a tým nemyslím len pastorov, kazateľov, misionárov, ale tiež bežných veriacich, ktorí budú zrelí v Pánovi. Čo by si poradil takýmto mladým ľuďom, ktorí chcú rásť v Bohu? Aké boli nástrahy nepriateľa, ktorým si musel čeliť, a čo sa naopak stalo dobrými návykmi, ktoré ťa zachránili pred životnými zlyhaniami?

Predovšetkým modlitba a osobné nasledovanie Krista, no predpokladám, že tieto základy už majú osvojené. No to, čo by som chcel pridať, je toto: „Nájdi si mentora. Nájdi niekoho, kto ťa bude chrániť, niekoho, kto ti nebude závidieť, ale bude sa vedieť radovať z toho, ako sa ti darí v službe. Ak nájdeš takýchto nesebeckých mentorov, nasleduj ich príklad. Môžeš mať niekoľkých mentorov, zrelých spolupracovníkov či duchovných otcov a matky, nech to už nazveš akokoľvek, no nechoď sám. Lebo ostať v službe osamotený je jedným z najväčších nebezpečenstiev.“

O svojej skúsenosti s krstom ohňom si napísal vo svojej knihe Oheň jeho svätosti. Bolo to pred 19-timi rokmi, no ten oheň v tebe stále horí...

Áno, stále horí. Prvé roky po skúsenosti s ohňom svätosti som videl iba ten oheň. No skutočný Boží oheň ťa bude viesť ďalej. Ten oheň stále zažívame, no zároveň z neho počujeme Božie vedenie. Je to podobné ako s Mojžišom a ohnivým krom. Ten oheň najprv získal jeho pozornosť, no tam to neskončilo. Z ohnivého kra započul Boží hlas. Boh mu z toho ohňa začal dávať inštrukcie a výbavu na to, ako vyviesť milióny ľudí z otroctva. Mnohí chcú len oheň, ale potrebujeme aj rozumieť hlasu z ohňa, ktorý roznecuje našu vášeň a dáva nám plány a návody pre naše životy a misiu, ktorú pre nás pripravil.

Otázky kládol Peter Čuřík