Nejde nám len o prebudenie, ale o transformáciu - Sergio Scataglini

Podrobnosti

Dátum uverejnenia: nedeľa, 01. december 2013, 15:51

Ako by si hodnotil túto konferenciu a vôbec atmosféru v meste v porovnaní s konferenciou pred dvomi rokmi, kde si bol tiež rečníkom?

Určite by som povedal, že ľudia boli ešte otvorenejší, zdali sa mi duchovne zrelší. Keď som kázal alebo sa za ľudí modlil, bolo to veľmi ľahké, necítil som žiadny odpor. Myslím si, že veľkú rolu v tom zohrala jednota a modlitby príhovoru; v takto pripravenej atmosfére je ľahké kázať. Ak bola konferencia v roku 2011 dobrá, potom táto bola ešte lepšia.

Ako sa pripravuješ na kázania? Sú veľmi budujúce a hodnotné...

Vždy prosím Pána, aby mi dal posolstvo, nie kázeň. Keď mám jasné posolstvo, potom si napíšem kázeň. Niekedy to začína len nejakým nápadom alebo bremenom, ktoré mi Pán kladie na srdce, môže to byť aj nejaké prorocké slovo. Je to najmä o tom, aby som bol v spoločenstve s Pánom. Tiež do toho vstupuje to, aké sú potreby ľudí, ale nadovšetko sa radím s Duchom Svätým. Stalo sa mi, že som mal pripravenú kázeň a hovoril som o nej aj s prekladateľom, a zrazu keď som vyšiel za kazateľnicu, som priniesol niečo iné. Duch Svätý má jednoducho konečné slovo. Ak túžime po niečom živom a čerstvom, určite stojí za to poslúchať ho.

Na konci nedeľnej bohoslužby si dal výzvu na obrátenie a navrátenie sa k Pánovi. Nie sme zvyknutí na to, že ľudia reagujú v takom veľkom počte, ako tomu bolo dnes, keď dopredu vystúpili desiatky ľudí.

Aby som bol úprimný, tak každá výzva počas konferencie ma prekvapila. Nečakal som toľko ľudí vpredu, či už sa to týkalo tých, ktorí cítili útlak depresie, alebo tých, ktorí túžili po väčšej svätosti. Aj to, ako rýchlo na výzvu reagovali, o niečom svedčí. Pre mňa sú to jasné znamenia toho, že k vám prichádza mocné Božie hnutie. Je úžasné vidieť toľko márnotratných synov alebo tých, čo nemajú istotu spásy, ako prichádzajú dopredu po modlitbu. Niekedy my kazatelia zápasíme s myšlienkou vôbec takéto výzvy dať, veď sa predsa jedná o kresťanskú konferenciu, ale Duch Svätý pozná ľudí lepšie než my. Mal som veľkú radosť, keď som videl, ako boli prítomní veľmi otvorení poslúchnuť Pána.

Je dôležité, aby ľudia, ktorí potrebujú spasenie, uzdravenie alebo vyslobodenie z depresie, prišli dopredu?

My v tom zohrávame len určitú časť, to rozhodnutie je na nich a zároveň musí nasledovať aj zodpovednosť –aby to, čo cez slovo a modlitbu prijmú, aj aplikovali. Hovorím to preto, lebo veľakrát dostávame svedectvá od veriacich, ktorí niečo zažili, až po týždni, teda až po tom, ako niečo zapracovali do svojho života.

V Argentíne si zakúsil skutočné duchovné prebudenie. Na stretnutí pre vedúcich si sa s nami podelil aj s chybami, ktorých sa uprostred Božieho hnutia môžeme dopustiť. Čo si sa v tých časoch naučil?

Keď vypuklo prebudenie v Argentíne, študoval som na Fullerovom teologickom seminári v USA, kde bol mojím učiteľom aj známy Dr. Peter Wagner. Na jednom z predmetov, ktorý sa zaoberal cirkevným rastom, sa ma raz pred všetkými študentmi opýtal, aké je tajomstvo rastu zborov v Argentíne. Nemal som ani len potuchy, a tak som neskôr zavolal otcovi, ktorý tam bol jedným z hlavných pastorov. Odvetil mi, že ak by to mal zhrnúť do jedného slova, tak by to bolo „availability“ (z angličtiny dostupnosť, to, keď sú ľudia k dispozícii, ochotní nasadiť sa do práce). Keď prepuklo prebudenie, otec zamkol cirkevnú budovu a všetkých ľudí povzbudil, aby sa zúčastnili evanjelizačnej kampane, ktorá trvala niekoľko mesiacov! Viete si to predstaviť? Aj pre túto ochotu a dostupnosť Boh mohol konať a dotýkať sa stále nových ľudí. Začalo to len s pár stovkami nadšencov, ale výsledkom boli tisíce spasených.

A čo sa týka chýb?

Nesmieme zabúdať na spoločnosť a kultúru, v ktorej sa evanjelium ohlasuje. Diabol nás nechá, aby sme si budovali svoje cirkvi, pokiaľ on môže naďalej ovládať mesto. Preto musí cirkev vyvíjať cielenú snahu, aby zasahovala aj kultúru, politikov a podnikateľov. Nejde nám totiž len o prebudenie, ale o transformáciu. Skutočné prebudenie zasahuje za hranice cirkvi a dotýka sa celej spoločnosti. Musíme mať na pamäti, že Božie kráľovstvo sa chce na tejto zemi manifestovať. Tento zreteľ sme v Argentíne podcenili a príliš sme sa sústredili len na budovanie našich zborov.

Druhou chybou prebudenia môže byť „výpredaj“ pomazania. Niektoré zbory zažijú veľké Božie navštívenie, ale ako im práca rastie, začnú sa príliš orientovať na programy. Jednotlivé programy, samozrejme, nie sú zlé, ale ak ich robíme na úkor Božej prítomnosti, ktorá sa začína z nášho stredu vytrácať, strácame všetko. Kresťanstvo bez Božej prítomnosti prestáva fungovať. Nikdy nepredajte svoje prvorodenstvo! Ak nezažívate prielomy a zázraky, neuspokojte sa s tým, ale modlite sa až dovtedy, kým to opäť nebude bežné.

Mohol by si sa s nami podeliť o nejaké zaujímavé svedectvo zo svojich h ostatných ciest?

Navštívili sme jedno mesto v Argentíne. Usporiadali sme konferenciu v rámci istej denominácie, v ktorej boli zväčša dobre situovaní ľudia. Dal som výzvu na obrátenie a posvätenie a zrazu mi Pán dal ešte jedno špecifické slovo: „Je tu niekto, kto má na sebe topánky, ktoré ukradol!“ Samozrejme, že som trochu vnútorne zápasil, kým som takéto slovo povedal, no vždy sa oplatí poslúchať Ducha Svätého. Chvíľu bolo ticho, no potom dopredu vystúpila istá pani, ktorá si vyzula kožené topánky a položila ich na pódium. Keď sme sa potom za ňu modlili, prijala veľký Boží oheň. Domov išla bosá, s topánkami v ruke, aby ich vrátila majiteľovi. Viete si predstaviť, akú kaskádu pokánia to na zhromaždení spôsobilo.

Ďakujeme, že si bol s nami. Veľmi veľa sme od teba prijali, nielen čo sa týka vyučovania a pomazania, ale bol si pre nás príkladom Božieho muža.

Peter Čuřík