Vášnivé kresťanstvo a zakladanie zborov - pastor Srini

Podrobnosti

Dátum uverejnenia: sobota, 30. december 2017, 14:57

Pastor Srini, v Indii ste už s vaším tímom založili mnoho zborov. Tvoja vízia je však oveľa väčšia, hovoríš o tisícoch nových zborov. Ako sa to môže stať realitou? Obvykle organizuješ konferencie pre lídrov, ale to predsa nie je dostatočné.

To, o čo usilujem, sa narodilo v modlitbách strávených v Božej prítomnosti. Dlho ma trápil stav cirkvi, či vlastne naozaj napĺňame Boží zámer. Veď do Indie šiel už apoštol Tomáš. A predsa po dvoch tisíc rokoch je tam len niekoľko percent kresťanov. Niečo je zlé. Zlyhali sme v tom, ako získavať stratených – a to platí pre rozvinuté i nerozvinuté krajiny, pre mestá i dediny. Práve na základe tejto skutočnosti som úpenlivo prosil Pána o riešenie. Ako to máme zmeniť? Ak by to nebolo možné a prakticky dosiahnuteľné, Pán by nás k tomu nikdy nepovolal.

Áno, tá vízia je obrovská, ale ona nemá nič do činenia s nami a našou snahou dosiahnuť niečo veľké, jednoducho odráža obrovskú potrebu. Potrebujeme nové zbory, a to všade, v krajinách tretieho sveta, aj v Európe. Ako však na to? Práca na vinici Pánovej, keď sa koná Božím spôsobom, musí priniesť výsledky. Problémom je, že sa snažíme Božie dielo robiť ľudským spôsobom, ktorý je však vždy limitovaný. V Genezis vidíme, že Boh od počiatku túžil po tom, aby človek niesol ovocie a bol plodným. Rozmnoženie bola pre mňa len matematická formulácia; uvedomil som si však, že to je Božie prisľúbenie. Je to tiež cesta, ako dielo môže rásť exponenciálne.

Mojžiš bol síce Božím služobníkom, ale na začiatku neslúžil Izraelu tak, ako si to Boh želal; Jetro ho napomenul slovami, že sa unaví on i všetok ľud ak bude pokračovať spôsobom, akým to vykonával. Preto rozmnoženie chápem ako zasľúbenie, ale tiež ako niečo, v čom spočíva obrovský nevyužitý potenciál. Ak chceme uvidieť plodnosť v praxi, musíme zmeniť dnešnú žatvu na zajtrajšie semeno.

Mohol by si vysvetliť, čo myslíš pod výrokom „zmeniť dnešnú žatvu na zajtrajšie semeno“?

Uvediem príklad. Mangovník donesie prvé ovocie po piatich rokoch a má dvetisíc plodov. Ak sa mi podarí zasadiť z nich všetky semená, tak o ďalších päť rokov už mám dvetisíc stromov, z ktorých každý má po dvetisíc plodov, čo znamená, že máme 4 milióny plodov! Ak som ako vedúci schopný niesť ovocie, teda doniesť žatvu v podobe spasených duší v miestnom zbore a potom z nich urobiť učeníkov, ktorí tam nebudú len na okrasu, nebudú tam len chodiť a patriť, ale budú vyslaní na misiu, podarilo sa mi zmeniť žatvu na semeno. Ak sa takouto optikou pozeráme na cirkev, ktorá by mala, napríklad, len sto členov, odrazu veci vidíme v úplne inom svetle – zbory s takýmto počtom môžu meniť národ.

Ako sa to prakticky udeje? Prostredníctvom biblických škôl?

Áno, máme aj biblické školy. Zahŕňa to intenzívny duchovný tréning a zmocnenie. Pravidelne usporadúvame aj konferencie. Náš tréning je veľmi praktický, nemáme čas na teoretizovanie. Nesnažíme sa ich naučiť úplne všetko, ale učíme ich, ako sa majú učiť. Napríklad ich inšpirujem tým, ako sa ja učím od Boha.

Ako sa pozeráš na misijnú stratégiu – zasiahnuť najskôr veľké mestá a až potom dediny?

Odpoveď je aj áno aj nie. Pochopiteľne, je praktické začať v mestách a trénovať tam služobníkov, ktorí môžu vyjsť a zasiahnuť evanjeliom dediny. Chcem investovať svoju vieru, lásku, čas aj peniaze predovšetkým do miest, ale na druhej strane nečakám na to, až budeme dokonale vybudovaní, aby sme sa mohli presunúť na vidiek. Mnoho z toho sa deje simultánne. Pre mňa to teda nie je otázkou buď mestá, alebo dediny, potrebné je oboje!

A čo povieš na myšlienku zasiahnuť najskôr bohatých, vzdelaných a až potom chudobných, pretože tí môžu mať po obrátení vplyv na sociálne slabších. Opačne to však funguje len zriedka. Stretol si sa s takýmto názorom?

Potrebujeme zasiahnuť celú spoločnosť, pretože Boh neuprednostňuje osoby. Myslím si, že to je podmienené aj naším povolaním. Sú ľudia, ktorí sú povolaní zasiahnuť vplyvných, a ja som za nich vďačný a radujem sa z ovocia ich práce. No nech je od nás preč, aby sme pohŕdali ostatnými, pretože práve z ich radov môže vyjsť budúci vodca!

A tiež sa môže stať, že práve ľudia, ktorí sú v núdzi či závislí na drogách alebo alkohole prežijú radikálne obrátenie, ktoré bude veľkým svedectvom pre ich okolie...

Áno, nesmieme obetovať jednu skupinu na úkor druhej.

Ako sa pozeráš na využitie moderných komunikačných prostriedkov, sociálnych médií? Nemôže to Božích služobníkov až príliš pohltiť?

Problém nie je v sociálnych médiách, to je súčasný spôsob, ktorým ľudia navzájom komunikujú. Musíme hovoriť ich „jazykom“ podobne ako sa kedysi dávno hovorilo napr. aramejsky, grécky alebo neskôr latinsky. Problém je, že nevieme s nimi adekvátne narábať, všetko nás môže vyčerpať. Pochopiteľne, platia určité špecifiká, napríklad, ja musím zohľadňovať bezpečnostné riziko, keďže žijem v Dubaji; ale vám, ktorí žijete v Európe, to vrelo odporúčam.

Myslíš si, že existuje nejaký kľúč, ktorého sa potrebuje zmocniť cirkev v Európe, aby sa tu pohli duchovné ľady?

Myslím si, že problém nie je v ľuďoch, ktorým slúžime, ale v nás, kresťanoch. A teraz nenarážam na vlažných kresťanov, ale na tých prebudeneckých. Áno, Pán koná, ale povedzme si úprimne, až tak veľa sa toho nedeje. Nesmie nám stačiť „duchovný hlad“, potrebujeme sa dostať až do „stavu zúfalstva“. Ak by som si, napríklad, teraz nedal obed, vôbec by mi to nevadilo. Ale ak by si narkoman nedal svoju dávku, bol by to preňho vážny problém. Možno to nie je výstižný príklad, ale ukazuje na to, čo je skutočná vášeň a či ju máme. Lebo ak sme plní Božej vášne, dokážeme oveľa viac obetovať a oveľa viac vykonať. Káleb ju mal. Keď ostatní vyzvedači pochybovali a váhali, či je možné zabrať zasľúbenú zem, jeho poháňala spaľujúca viera s najvyšším stupňom urgencie. Myslím si, že cirkev potrebuje novú normu, nový stupeň odovzdania sa, pretože to, čo sa teraz javí ako normálne, z Božieho hľadiska vôbec nemusí byť normálnym.

Smelo hovoríš o založení mnohých nových zborov. Znamená to, že všetci majú ísť na misiu?

Určite to vyžaduje múdrosť, pretože všetci nie sú takýmto spôsobom povolaní, ale všetci sa môžu na tomto procese nejako zúčastniť. Musíme odhaliť Božie obdarovania v ľuďoch a potom ich rozvíjať. Niektorí môžu byť vedúcimi chvál, iní skvelými administrátormi. Dôležité však je, aby sme ich do služby povzbudzovali a zmocňovali.

Prišli ste na miesto, ktoré sa pre vás môže stať istým plató, na ktorom ostanete, alebo platformou, z ktorej sa môžete odraziť vyššie. Je čas na to, aby ste pôsobili proaktívne a cieľavedome zakladali nové zbory. Vo svojom duchu vnímam, že na to dozrela správna atmosféra.

Otázka na záver. Čo si myslíš o Ježišovom príchode na Zem? Mnoho kresťanov žilo v očakávaní, že sa niečo dramatické udeje 23. septembra 2017.

Vôbec sa nezaoberám teóriou, či sa Ježiš vráti pred veľkým súžením, uprostred neho alebo na konci súženia. Motivácia poslúchať Pána by nemala byť podmienená tým, že sa Jeho príchod približuje. Tou pravou motiváciou má byť láska. Nemyslím si, žeby sme sa tým mali veľmi zaoberať, dôležité je, aby sme boli pripravení. Radšej by som chcel stráviť čas kázaním evanjelia, ako rozoberaním možností, kedy príde.

Otázky kládol Martin Hunčár