Janka Hrivnáková - Nemusela som byť na dne, aby som hľadala Pána

Details

Published on Wednesday, 15 June 2011 02:00

„Keď urobím niečo zlé, potrebujem poprosiť Pána Ježiša o odpustenie. On kvôli tomu zomrel na kríži.“

Pamätám si, že takto som rozmýšľala už ako dieťa. Pochádzam z Revúcej, z úprimne veriacej baptistickej rodiny. Celý svoj život som prežila s vedomím Božej existencie. Pamätám si, že sedem dní pred nežnou revolúciou prišiel deň, keď som si uvedomila, že nejaký ten hriech na konte mám a že som sa pre Pána Ježiša ešte nikdy vedome nerozhodla. A tak mi zrazu došlo, že si vôbec nemôžem byť istá, čo by sa so mnou stalo, keby som náhle zomrela. Obrátila som sa hneď po tom, ako som zistila, že to potrebujem. Roky som si myslela, že takéto svedectvo ani nemá zmysel hovoriť... Ale má. Veľmi veľký. Božiu milosť a Jeho odpustenie nepotrebujú len narkomani a vrahovia. Možno je môj príbeh obrátenia jednoduchý a celkom obyčajný... Ale viete, čo je na ňom úplne fantastické? Nemusela som prejsť žiadnou životnou tragédiou, aby som začala Boha hľadať. Keď mi to došlo, tak som musela Bohu poďakovať, že nemám „strhujúcejšie svedectvo o obrátení“.

Trémista a introvert vodcom

Krátko po obrátení nasledovali pokusy zapojiť ma do činnosti zboru. Dovtedy som pravidelne spievala v spevokole, ale zrazu odo mňa chceli, aby som hovorila aj svedectvá... bolo to pre mňa takmer ako nočná mora. Cítila som sa ako veľmi veľký introvert a hovoriť niečo verejne sa zdalo takmer nemožné.

Keď mi raz brat kazateľ povedal, že som povahou vodca, a že by som mala prevziať vedenie mládeže, brala som to ako nepodarený vtip. Vtedy som netušila, že takúto cestu Pán pre mňa naozaj chystá. Na tento druh služby som sa nikdy nepripravovala, nikdy som s ním nepočítala, bola som obrovský trémista.  No poslúchla som. Problém však bol, že som naozaj nebola pripravená... Napísala som viacerým lídrom, zohnala si kopu kníh a materiálov o vedení mládeže, avšak pomáhalo mi to len minimálne.

Charizmatikov som chcela preškoliť

Pritom som narazila na jednu skupinu ľudí – boli to charizmatici. Spočiatku som im nedôverovala... pojmy ako krst Duchom Svätým, hovorenie v jazykoch boli pre mňa nielen cudzie, ale... bola som presvedčená, že sa mýlia, že tieto veci patrili len do prvého storočia. No napriek tomu som si všimla, že mali vzťah s Bohom, aký som nepoznala. Boli nadšení, ich srdcia horeli láskou k Ježišovi, akú som nezažila. Videla som, že majú niečo, čo ja nie... a zrejme to niečo im pomáha žiť s Pánom oveľa intímnejšie. Veľmi rýchlo som zistila, že na to, aby som zvládala vedenie mládeže, sa potrebujem viac modliť. Lenže mne to tak strašne nešlo... A zrazu tu bola skupina mladých, čo sa naozaj radi a dlho modlili, avšak hovorili jazykmi. Malo to nejakú súvislosť? Po dlhšom vnútornom zápase som nakoniec neodolala. Povedala som Pánovi: „Ak je krst Duchom Svätým kľúčom k bližšiemu vzťahu s Tebou, tak prosím, pokrsti ma a daj mi aj jazyky.“ Síce to ešte trvalo nejaký čas, ale nakoniec som bola schopná prijať tento Jeho dar.

Ty musíš ísť na biblickú školu

O niekoľko rokov ma veľmi zasiahla veta: „Ty musíš ísť na biblickú školu.“ Chcela som sa vyhovárať, že to sa nedá, že nemôžem, ale zrazu som zistila, že všetky prekážky, ktoré by mi bránili prísť do Slova života v Bratislave, sú už odstránené. Spravila som potrebné kroky a videla som, ako sa všetky dvere otvárajú – dokonca aj v práci mi boli ochotní dať osem mesiacov neplateného voľna, pričom som sa tam mohla vrátiť, ak by som chcela. Tých osem mesiacov bol môj najlepšie investovaný čas.  Škola mi dala viac ako som snívala. Modlila som sa čo ďalej a Pán mi ukázal, že chce, aby som zostala v Bratislave. Potvrdil to aj tým, že ma nadprirodzene požehnal skvelou prácou v IBM. Stala som sa členkou Slova života, zboru, ktorému som za tak veľa vďačná a ktorý tak milujem. Dnes slúžim najmä v tíme uctievačov a čiastočne s mládežou, ktorá je mojou srdcovkou.

Chcem vás všetkých povzbudiť. Pán vám túži dať toho oveľa viac ako si dokážete predstaviť. Ani po 20-30 rokoch kresťanstva nie je žiaden dôvod na to, aby z vás nadšenie zo života s Pánom žiarilo menej ako pri ľuďoch, čo sa práve obrátili. Skôr naopak. Obrátenie je len začiatok nádhernej cesty – nie jednoduchej, ale aj tak tej najúžasnejšej, akú si viem predstaviť.