Miloš Šípoš - Zo smrti do života

Details

Published on Thursday, 30 June 2016 12:47

Je ženatý a má dve dospievajúce deti. Pracuje ako nákupca pre výrobnú spoločnosť. Po operácii srdca sa ocitol na prahu smrti, dokonca videl, ako sa vzďaľuje od svojho tela a prepadá sa do šera, no Pán ho slovami: „Čiň dobre, ži v pravde a pravda ťa vyslobodí,“ vrátil späť. Slúži Bohu celým srdcom a od apríla 2016 je vedúcim misijnej skupiny Slova života Banská Bystrica.

V zajatí neodpustenia

Pochádzam z Topoľčian, vyrastal som v katolíckej rodine a od malička som bol vedený rodičmi a starými rodičmi k návšteve kostola. Viera v Boha, presnejšie, návšteva kostola, bola pre našu rodinu vždy dôležitá. Vysokú školu som študoval v Bratislave, v roku 1989 som promoval na Strojníckej fakulte Slovenskej technickej univerzity. Tam som sa zoznámil so svojou terajšou manželkou, s ktorou sme sa neskôr vzali a stále sme spolu šťastní. Aj počas štúdia som stále navštevoval omše, chodieval som na spoveď, ale s jedným problémom som si nevedel rady – žil som v neodpustení. Nedokázal som zabudnúť na krivdy, ktoré sa mi stali. Veľmi som sa trápil, pretože sa to týkalo vlastnej rodiny; stále som sa k tomu vracal ako v začarovanom kruhu. Po návrate z vojenskej služby som sa oženil a začal nový život ďaleko od svojho rodiska. Môj vnútorný stav to však neovplyvnilo, stále som bol v zajatí neodpustenia, dokonca sa to zhoršilo, pretože sa rozšíril okruh ľudí, ktorým som mal problém odpustiť. Trvalo to dva roky, no potom nastali udalosti, ktoré natrvalo zmenili môj život.

Ako som sa ocitol na JIS-ke

V roku 1992 som nastúpil do nemocnice na urologické vyšetrenie, a to práve v čase, keď som sa dostal do konfliktu s jednou príbuznou. Bol som z toho veľmi frustrovaný, trápilo ma to, no napriek tomu som si držal neodpustenie. Bol som presvedčený, že som konal správne. Vtedy som si neuvedomoval dosah svojho hriechu. Po prijatí na urologické oddelenie som podstúpil cystoskopické vyšetrenie, pri ktorom došlo k vnútornému krvácaniu. Začali mi rapídne ubúdať sily, stále mi dávali krv, ale krvácanie sa nedarilo zastaviť. Preto ma promptne preložili na ARO. Tesne predtým som požiadal o návštevu kňaza, ktorému som vyznal všetky svoje hriechy. Kňaz mi nielenže dal rozhrešenie, ale počas spovede mi povedal aj svoje svedectvo o uzdravení z mozgovej obrny. Predtým bol vraj pripútaný na lôžko a úplne paralyzovaný, odkázaný na cudziu pomoc, ale Boh ho uzdravil a teraz z vďačnosti pomáha iným ľuďom, ktorí to potrebujú. Jeho posledné slová mi priniesli nádej: „Ježiš vás zachráni!“

Na jednotke intenzívnej starostlivosti som bol spočiatku sám, ale pred večerom pribudli ku mne ešte dvaja muži, ktorí však v ten istý deň aj zomreli. Vnímal som túto skutočnosť veľmi hmlisto, pretože som bol úplne zoslabnutý, ale informáciu o ich úmrtí som zachytil, pretože sa o nej hovorilo. Prepadol som strachu zo smrti a v beznádeji si uvedomoval dôsledky svojho zlého konania. Všetko to prispelo k tomu, že som začal ešte viac upadať psychicky i fyzicky. Blížil sa večer, vedel som to podľa zapnutia svetiel. Bol som pripojený na umelé dýchanie. Zrazu som začul zvukový signál a z posledných síl som sa otočil. Na monitore som uvidel slabnúcu krivku činnosti srdca a začul hlas: „Odchádza nám!“ Neviem ako dlho to trvalo, ale posledné, čo si pamätám, boli znepokojené hlasy.

Počul som Jeho hlas a videl Jeho siluetu

Náhle som pocítil silný kŕč v tele a odrazu som len sledoval, ako sa vzďaľujem od postele, na ktorej som ležal. Krivka, ktorá monitorovala moje srdce sa zmenila na priamku – zlé znamenie... Moje telo ležalo bezvládne na nemocničnom lôžku, obklopené bezradnými lekármi pokúšajúcimi sa ma oživiť. Zrazu som pocítil silné, priam oceľové zovretie, niekto ma chytil a unášal preč. Išiel som tmavým tunelom veľkou rýchlosťou a z neho som prešiel do krajiny, kde bola len hmla, močiare a šero. Zmocnil sa ma veľký strach, skľúčenosť a beznádej.

Vtom zaznel hlas: „Pusť ho!“ Na Jeho rozhodné slovo vyrieknuté v autorite moje zovretie ihneď povolilo a ja som uvidel jagavé svetlo a v ňom siluetu postavy, ktorá ku mne hovorí: „Čiň dobre, ži v pravde a pravda ťa vyslobodí.“ V Jeho slovách som pocítil ohromnú lásku a súcit. Po chvíli som si uvedomil, že sa vraciam späť, uvidel som nemocnicu, miestnosť, kde leží moje telo, do ktorého som znovu vstúpil. Hneď nato som začul hlas doktora: „Máme ho!“ Čiara merajúca EKG môjho srdca sa znova zmenila na bežnú krivku, znamenajúcu pravidelnú činnosť srdca.

To, čo sa mi stalo, zasiahlo a ovplyvnilo celý môj život. Spoznal som, že Boh je Láska, je živý a veľmi mocný. Daroval mi druhú šancu, vrátil ma zo smrti do života. Keď ma prepustili z nemocnice, ako prvé som navštívil osobu, ktorej som ublížil, a prosil ju o odpustenie. Boh to stretnutie pripravil, bola voči mne veľmi otvorená a došlo k zmiereniu.

Konečne slobodný

Niet pochýb, že Pán už v mojom živote konal a povolával si ma k sebe. No až v roku 2002 som sa obrátil podľa Písma a prijal som Pána Ježiša Krista do svojho života ako Pána a Spasiteľa. Vyznal som všetky svoje hriechy a vedel som, že mi odpúšťa. V deň môjho obrátenia sa kázalo Božie slovo z Evanjelia Jána, 4. kapitoly, 32 verša: „A poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí.“ Toto Slovo ma zasiahlo do srdca ako blesk z neba, pretože práve tento odkaz som už dostal od Neho na prahu života a smrti. Netrvalo dlho a Pán ma svojím slovom začal vyslobodzovať aj z väzenia neodpustenia. Konečne som bol slobodný a môžem len potvrdiť platnosť toho, čo je napísané: „Lebo ak odpustíte ľuďom ich poklesky, odpustí aj vám váš nebeský Otec.“

Pri krste uzdravil moje choré srdce

Je toho veľa, čo by som mohol povedať na Božiu slávu, Pán sa stal neoddeliteľnou súčasťou môjho života, pomáha mi v práci, učí ma, ako jednať s ľuďmi. Z mojich krásnych milých detí sú dnes už tínedžeri, Peter práve maturuje, Marienka je o dva roky mladšia, je výbornou študentkou na gymnáziu. Nemôžem však nespomenúť udalosť, ktorá sa mi prihodila v roku 2004, keď som bol pred operáciou pruhu a lekár ma poslal na kardiologickú ambulanciu, pretože sa mu nepozdával výsledok z EKG. Tam mi urobili podrobné vyšetrenia a zistili, že moje srdce sa môže kedykoľvek zastaviť, pretože je obkolesené interpolárnymi cestami. Informovali ma o tom, že sa musím podrobiť veľmi náročnej operácii, kde mi bude zavedená sonda priamo do srdcového svalu s cieľom prerušenia týchto životunebezpečných ciest. Povedal mi, aby som si doma usporiadal všetky záležitosti, pretože zákrok je veľmi vážny a riziko veľmi veľké. O operácii pruhu som nemohol ani uvažovať.

Išiel som domov a cestou premýšľal. Vedel som, že jedine Boh ma môže uzdraviť. Preto som začal volať k Pánovi a modliť sa modlitbu kráľa Ezechiáša, keď ochorel na smrť: „Prosím, ó Hospodine, rozpomeň sa na to, že som chodil pred tebou v pravde a celým srdcom úprimným a robil som to, čo je dobré v tvojich očiach.“ Jeho odpoveďou bolo, aby som sa nechal pokrstiť. Poslúchol som.

Po krste  som išiel ku kardiológovi a ten mi povedal, že už je známy termín vyšetrení pred samotným zákrokom. To bolo päť dní po krste. Absolvoval som prvé vyšetrenie a na moju nesmiernu radosť mi lekár oznámil, že tam nevidí nález, kvôli ktorému som prišiel, ale okolo srdca sú všetky interpolárne cesty popretŕhané! Bol z toho taký prekvapený, že pre istotu toto vyšetrenie urobil ešte dvakrát.  V Biblii je napísané, že si máme nadovšetko chrániť srdce, lebo z neho pramení život. Boh opäť zvíťazil, uzdravil ma a ja môžem ďalej napĺňať Jeho plán pre svoj život. Som mu za všetko veľmi vďačný, On je lekár lekárov, je láskavý a milosrdný voči každému.

Teším sa na to, čo ma čaká

V súčasnosti navštevujem znovu obnovené bohoslužby Slova života v Banskej Bystrici, kde som aktívne zapojený v službe. Na naše zhromaždenia sa vracajú kresťania, ktorí tieto bohoslužby navštevovali v minulosti, ale prichádzajú aj noví ľudia, za čo patrí Bohu vďaka. Uvedomujem si, že nie je v mojich silách Bohu odplatiť to, čo mi učinil. Dal mi druhú šancu, som si istý, že to nie je náhoda. Chcem mu slúžiť z celého srdca a dobehnúť beh viery až do konca.

Uložiť

Uložiť

Uložiť