Sme deti Kráľa

Podrobnosti

Dátum uverejnenia: nedeľa, 30. jún 2013, 23:34

Patrik a Zuzka Varmeckí sú pre mnohých krásnym príkladom. Majú tri vlastné deti (Danka, Andrejka, Sofinku) a Janka majú v pestúnskej starostlivosti. Žijú v Žiline a veľmi túžia po tom, aby Pán Boh v ich meste mocne konal. Po evanjelizácii s Perom Cedergårdhom v roku 2012 sa so svojím spoločenstvom zúčastnili večernej biblickej školy Slova života a od marca v Žiline vedú misijnú skupinu Slova života.

Patrik

Bol som veriaci, ale nie kresťan

Vyštudoval som Vysokú školu dopravy a spojov a Evanjelickú bohosloveckú fakultu. Dnes pracujem ako IT špecialista pre softvérovú firmu.

Nevyrastal som v kresťanskej rodine. Bol som ateista opovrhujúci kresťanmi, no ako tínedžera ma zaujali biblické príbehy. Začal som čítať Bibliu a chodiť na stretnutia evanjelickej mládeže. Stal som sa veriacim, ale nie nasledovníkom Krista. Kresťanstvo bolo pre mňa záležitosť rozumu. Mal som veľkú túžbu, aby ľudia verili v Boha, zapájal som sa do služby mladým. Po páde socializmu som spoluorganizoval aj dve evanjelizácie. V tomto období nastal životný zlom, keď som zistil, že mi neostala žiadna opora. Myslel som, že aj keby sa mi niekedy v živote všetko zrútilo, tak mi musí ostať Boh. Ale v mojom srdci ostalo prázdno. Tomu som nerozumel. Ale Pán je verný k tým, čo ho hľadajú a dá sa nájsť. So skupinou mladých som išiel na evanjelizáciu a tešil sa, že ďalší ľudia uveria, že Boh existuje a že Ježiš nie je vymyslený. Avšak zvesť evanjelia hlboko zasiahla najmä mňa. Spoznal som, že dôvod prázdnoty v mojom srdci spočíva v tom, že tam Ježiš nie je. Vtedy, v roku 1990, som odovzdal život Pánovi.. A On ma zmenil. Dal mi radosť, túžbu po jeho Slove a aj istotu spasenia, hoci mi nikto nehovoril, že niečo také existuje.

Zuzka

Všetko som dostala z milosti

Študovala som na Žilinskej univerzite a neskôr doplnkové pedagogické štúdium. Pracovala som ako manažérka vzdelávania a kouč. Teraz som na materskej a starám sa o rodinu.

Moja rodina sa o vieru nezaujímala. Otec bol priateľský človek, no pravidelne riešil svoje starosti aj radosti alkoholom, pod vplyvom ktorého sa človek stáva nepríjemným pre najbližšie okolie. Zo mňa sa stal uzavretý človek, ktorý ľuďom nedôveroval. Keď som mala trinásť rokov, začala som chodiť medzi evanjelikov. Mala som veľkú túžbu poznať pravdu, spoznať Boha. Rozumom som všetko prijímala, no po roku mi Duch Svätý otvoril uši a srdce a ja som porozumela, že to všetko nie je o pravidlách, ale o tom, že môžem dostať úplne nový život v Ježišovi Kristovi. Na jednom stretnutí v roku 1992 som zareagovala na výzvu činiť pokánie a prijať Pána do srdca. Boh ma naplnil pokojom, radosťou a začal ku mne hovoriť cez Božie slovo. Vedela som, že ma našiel. Môj život zrazu dostal zmysel a ja som si uvedomila, že je tu niekto, komu na mne veľmi záleží a dal to najvzácnejšie, aby som bola jeho dieťaťom. Zachránil ma, oslobodil, zmenil, pričom ja na tom nemám žiadnu zásluhu, iba som prijala tento dar. Boh mi dal svoju lásku a túžbu dávať ju ďalej. Aj keď moja rodina nebola nadšená mojím zanietením pre Pána Ježiša, nevzdala som sa. Po krátkom čase mi v zbore zverili vyučovanie skupiny mladších tínedžerov.

Chceli sme viac...

Spoznali sme sa medzi veriacimi a vzali v roku 1998. Máme požehnané manželstvo a veľmi si rozumieme.

Duch Svätý nás od začiatku viedol k službe mladým. Boli sme veľmi požehnaní, ale uvedomili sme si, že sme sa jej venovali až natoľko, že to išlo na úkor kvality času stráveného s Pánom Ježišom osobne. Naša prvá láska k Pánovi ochladla. Rozhodli sme sa ísť vo vzťahu s Ježišom do hĺbky a byť s Ním viac. Dlho sa nám zdalo, že po našich volaniach a modlitbách zostáva ticho. Ale Boh je dobrý a odpovie v pravý čas, keď sa mu niekto úplne odovzdá. Nasledovalo veľké požehnanie od Pána, viac ako sme prosili a očakávali. Pán Ježiš nás pokrstil Duchom Svätým, naplnil nás opäť veľkou radosťou z Neho, dal nám ešte väčší hlad po jeho Slove. Na druhej strane nám začal viac otvárať oči, čo v našich životoch nie je podľa Božieho slova. Náš rebríček hodnôt sa zmenil. Odstránili sme veci, ktoré nás oberali o čas a energiu. Tiež nám ukázal, čo sme nežili podľa pravdy. Najmä oblasti učenia o Duchu Svätom, vodnom krste a uzdravení. Dali sme sa pokrstiť, lebo sme chceli byť poslušní Božiemu slovu. To bol aj jeden z hlavných dôvodov prečo sme odišli z ECAV.

Pán Ježiš robí zázraky

Pán Ježiš nám dal tri deti skoro po siedmich rokoch manželstva, aj keď lekár povedal, že deti mať nemôžeme, a keby aj zázrakom Zuzka otehotnela, potratí.

Božích uzdravení z bežných aj neliečiteľných chorôb sme prežili mnoho, najmä po tom, ako sme prijali vierou, že uzdravenie nám Pán Ježiš vybojoval na kríži. On vytrhol Zuzku aj zo smrti, keď jej lekári po privezení na pohotovosť v noci dali malú nádej, že do rána prežije. Pán sa jej ale citeľne dotkol, zachránil ju. Ráno zistili, že nemá žiadne následky po predchádzajúcich komplikáciách.

Pán Ježiš nám dal tri deti skoro po siedmich rokoch manželstva, aj keď lekár povedal, že deti mať nemôžeme, a keby aj zázrakom Zuzka otehotnela, potratí. Raz sme sa po dlhých modlitbách vzdali. Prijali sme, že zostaneme aj bez detí. Ešte v ten večer sme zistili, že už dieťa čakáme a syn sa narodil bez komplikácií počas tehotenstva, týždeň po termíne. Ďalším požehnaním a zázrakom od Pána Ježiša je naše štvrté dieťa. Boh nám dal súcit s opustenými, najmä deťmi. Pripravil nám podmienky a my sme mohli minulý rok prijať medzi nás Janka do pestúnstva. Všetky naše deti sú požehnaním od Neho a naši najdôležitejší učeníci. Veríme, že aj ony Ho budú milovať celý život a odovzdajú sa do Jeho rúk.

Boh zaopatruje

Občas niekto namietne, že sa nám ľahko verí, keď nemáme problémy a sme dobre zaopatrení. Usmejeme sa a vždy si spomenieme na to, aký je Boh dobrý a ako sa o nás stará. Po svadbe sme mali prenajatý jednoizbový byt. Zuzka ešte študovala a príjem sme mali malý. Ale Boh sa o nás staral, nemali sme nedostatok, ale ani nám nič neostávalo.

Chceli sme žehnať niekoho, kto privádza ľudí ku Kristovi, a aj takto sa zapojiť do zvestovania evanjelia. Urobili sme krok viery, skúsili sme dávať aspoň malé sumy tam, kde sme vnímali Božie vedenie. Zistili sme, že nám peniaze nechýbajú. Neočakávali sme niečo naspäť, no napriek tomu nás Boh chcel požehnať. Najprv nám otvoril oči, ako veľa utrácame na zbytočné veci a tie, ktoré nás oberajú o čas. On zmenil naše priority aj pri míňaní. V 5Moj 28:8 je zasľúbenie: „Hospodin ti udelí svoje požehnanie, aby bolo s tebou v tvojich zásobárňach a vo všetkom, čoho sa chytia tvoje ruky.“ Rozhodli sme sa žiť podľa Božieho slova a zodpovedne konať každú prácu našich rúk v zamestnaní, v štúdiu alebo aj na materskej. Boh nás postupne začal žehnať aj vo finančnej oblasti, sme mu veľmi vďační, vieme, že všetko máme od neho.

Náš život je závislý na Ježišovi

Každý deň túžime po chvíľach s Ježišom pri čítaní Slova, modlitbách a počúvaní kázaní. Vieme, že my sami sme slabí a nedokonalí. Ale Duch Svätý v nás je ten, ktorý je silou, On nás napĺňa a On nás uspôsobuje robiť to, k čomu nás vedie. Prešli sme aj zlomovými a ťažkými situáciami. Boli to obdobia, cez ktoré by sme bez Neho neprešli. Cez všetky situácie nás Pán previedol a veľmi nás nimi upevnil vo vzťahu s Ním. Boli to obdobia Božej výchovy, ale mnohokrát aj najväčších zázrakov nášho života, tak ako je to napísané v žalme 34:20: „Mnoho bied má spravodlivý, lež zo všetkých ho vytrhuje Hospodin.“