Ivan a Tamara Andrašikovci - Boh má dokonalý plán

Podrobnosti

Dátum uverejnenia: pondelok, 10. apríl 2017, 17:19

Ich rodičia boli pastormi prebudených zborov vo Vojvodine, obaja prežili krásne detstvo, no aj obdobie krízy a hľadania smeru pre svoj život. Ivan sa považuje za márnotratného syna, ktorý sa vrátil na správnu cestu. Podarilo sa mu to až tu na Slovensku, dnes pracuje ako hypotekárny špecialista, jeho hobby je opravovať hudobné nástroje. Spolu s manželkou Tamarou sú pre zbor Slova života v Bratislave veľkým požehnaním, obaja slúžia v hudobnej skupine, Ivan hrá na gitare a Tamara spieva.

Ivan

Ako som (s)poznal Ježiša

Môj príbeh nezapadá do bežných svedectiev o obrátení. Ja som totiž o Ježišovi počul ešte predtým, než si dokážem spomenúť. Narodil som sa do kresťanskej rodiny, moji rodičia sú pastormi zboru Kristova Duchovná Cirkev v mestečku Bačsky Petrovec vo Vojvodine na severe Srbska. V našom dome sa vždy vzývalo meno Božie, modlilo sa, čítala sa Biblia, a tak môžem povedať, že môj život bez Ježiša v podstate ani neexistoval. Nechal som sa pokrstiť, prijal som dar Svätého Ducha ešte ako malý chlapec. Vedel som, že Boh existuje, videl som Jeho zázraky, bol som si vedomý, že sa ma dotýka a žije vo mne. Zakúsil som, ako ku mne hovoril cez Božie slovo, cez sny; rozumel som tomu, že sú veci, ktoré presahujú ľudskú múdrosť, a predsa...

Tragédia v našej rodine

Mal som 11 rokov a môjho mladšieho brata zasiahol elektrický prúd. Zomrel. Bolo to v období, keď bola v Srbsku najväčšia kríza, žilo sa z viery... Môjmu otcovi sa podarilo dostať sa do Nemecka pracovať. No zlá správa ho prinútila vrátiť sa ihneď späť a pochovať vlastného syna. To, čo povedal na pohrebe, som nevedel pochopiť: „Boh dal, Boh vzal, nech je posvätené Jeho meno.“ Nahneval som sa na Boha. Ako môže byť taký nespravodlivý? Ako môže dovoliť, aby sa takéto niečo stalo práve takému zbožnému a nevinnému stvoreniu, akým bol môj otec? Nahlodávalo to moje vnútro a všetko, čomu som odmalička veril, sa rúcalo. Začali mi vadiť veriaci ľudia, bohoslužby, modlitby a postupne moje srdce ochladlo...

Nedávno som počul jednu vetu od kresťana, ktorý podobne ako ja, vyrastal vo veriacej rodine. Presne popisovala aj moju situáciu: „Obrátiť sa o 180 stupňov by pre mňa znamenalo odvrátiť sa od Ježiša!“ A práve toto sa vo mne odohrávalo. Odvrátil som sa od Pána, nechcel som mať nič spoločné s ľuďmi, ktorí mu veria, svojich rodičov som ignoroval, prestal som sa modliť a do zboru som chodil len zo zvyku. Nepokračovalo to dobre.

Všetci asi poznáme príbeh márnotratného syna, ja obzvlášť, pretože som to prežil na vlastnej koži. Neskončil som síce na mizine medzi sviňami, práve naopak – svet mi ponúkol rešpekt medzi kamarátmi, popularitu v hudobnej branži, dobré známosti, ale prázdnota, ktorá ma napĺňala, bola neznesiteľná. Alkohol, ľahké drogy, cigarety, hudba, nemravný život a násilie nenaplnili moje očakávania, akurát mi zanechali jazvy na srdci a negatívne ovplyvnili myseľ a telo. Rodičia sa ma snažili priviesť na správnu cestu, ale ja som sa im čoraz viac vzďaľoval. Dodnes si spomínam, ako mi mama vravela, že ak bude treba, tak ma vlastnými rukami vytrhne z pekla. Nemal som odtiaľ ďaleko, môj život tam smeroval... Celý čas som si uvedomoval, ako moje vnútro kričí a túži po zmene, po niečom inom. Ako keby som bol smädný, ale nevedel sa napiť, chcel som sa zhlboka nadýchnuť, ale nedokázal som to. Nevedel som poriadne spať, výbuchy nálady sa stali každodennou záležitosťou. Vedel som, že zarmucujem Ducha Svätého svojimi skutkami. Potreboval som zmenu zmýšľania, prostredia, spoločnosti...

Nový život som našiel na Slovensku

Pod výhovorkou, že si idem nájsť lepšiu prácu, som vycestoval na Slovensko. Nebola to pravda, pretože aj v Srbsku som mal dobré zamestnanie. Unikal som. Hlboko vo vnútri som vnímal, ako mi Boh dáva poslednú šancu. V Bratislave som našiel iných ľudí, inú kultúru. Konečne som mal slobodu robiť to, čo sa mi chcelo. Napriek tomu sa nedala potlačiť túžba po niečom správnom, novom a čistom. Zostal som úplne sám, bez známostí, bez kamarátov, bez negatívnych vplyvov okolia. S vedomím, že sám Pán stojí stále neďaleko mňa a chce mi dať nový život.

Jedného dňa som sa ocitol na zhromaždení v Slove života. Práve mali konferenciu, môj duch sa v okamihu prebudil a priam splynul s Duchom Božím, ktorý napĺňal tú miestnosť. Pastora Petra a Martina som poznal ešte z ich návštev v Srbsku, vedel som, že sú to kazatelia živého slova. Moje srdce znova zmäklo, konečne som cítil, ako sa ma opäť dotýka Duch Svätý, ako usmerňuje moju myseľ. Zrazu mi bolo jasné, že v dome Otcovom sa sluhovia majú oveľa lepšie, ako by som sa mal ja vo svete. Ubehol nejaký čas, pretože Duch Svätý mi musel uzdraviť srdce, zmeniť moju myseľ a znovu ma povolať, aby som mu slúžil. Povedal mi, že sám poznám cestu späť, a sľúbil mi, že bude so mnou po celý čas. Cesta späť nebola ľahká, mal som veľa prekážok (a niektoré z nich tam stále sú), ale už sa nevyhýbam pohľadu na Ježiša Krista, na Toho, ktorý spôsobil v mojom živote ten najväčší div. Pán mi dal nádherný dar – manželku Tamaru, s ktorou mu chceme spoločne slúžiť tam, kde nás pozve, a to všetko z lásky k Nemu.

Pán napravil moje vzťahy s rodičmi a ostatnými príbuznými, okresáva môj charakter. Popritom sa splnila ďalšia túžba môjho srdca. Keď som študoval za drevárskeho technika, chcel som sa naučiť vyrábať hudobné nástroje. Podarilo sa mi nájsť si prácu vo firme, ktorá ich vyrába, naučil som sa ich aj opravovať a stal som sa vedúcim výroby. Dnes to už robím len ako záľubu, pretože som vnímal, že ma Pán povoláva pracovať v oblasti finančného poradenstva.

Tamara

Odovzdala som mu všetky zranenia

Pochádzam z Kulpína –  malej dedinky vo Vojvodine. Vyrastala som v kresťanskej rodine, moji rodičia mne a mojim dvom bratom už od malička vštepovali do srdca Božie slovo. Milovala som tráviť chvíle v zbore spolu s bratmi a sestrami. Môj otec je pastorom zboru Kristovej Duchovnej Cirkvi v Kulpíne. Vyrastala som ako dieťa pastora, často to nebolo ľahké. Cítila som sa odmietnutá ľuďmi, nepochopená a pod dvadsaťštyrihodinovým dozorom.

Zapísaná v Knihe života

Už ako trinásťročná som bola naplnená Svätým Duchom, ale naplno som sa ešte nerozhodla odovzdať svoj život Bohu. Počas strednej školy ma začal lákať svet, istý čas som bola zmätená. Vždy som sa vrátila späť k Bohu, ale vo svojom srdci som si odnášala zranenia od ľudí. Bola som tínedžerka, v období, keď sú deti akosi citlivejšie a ľahšie zraniteľnejšie. Ťažko som niesla každý konflikt, každé nedorozumenie. Tušila som, že musí existovať niečo, čo ma uspokojí a naplní viac. Moji rodičia mi boli vzorom, brala som si od nich príklad, ako odpúšťať, ako zniesť i zlé, ich láskavé slová akoby ožívali v mojom vnútri.

Dospela som a vedela, že niečo musím so svojím životom spraviť. Chýbal mi smer, Boh ešte stále nekormidloval moju loď. Až ako osemnásťročnú ma Pán povolal, aby som prišla k Nemu a zložila pri Jeho nohách všetky zranenia. Poslúchla som a všetko mu odovzdala. Ešte ako dieťa som počula o tom, že existuje akási Kniha Života, v ktorej sú zapísané mená tých, čo odovzdali svoj život Bohu. Vždy som túžila, aby tam bolo aj moje meno. Konečne prišiel ten deň – viem, že tam už som zapísaná aj ja. Pán zobral z môjho srdca všetky zranenia, konečne som znova mohla úprimne milovať svojich bratov a sestry. V našom zbore som sa zapojila do chvál a začala pomáhať v nedeľnej škole. Slúžiť malým deťom počas bohoslužieb ma veľmi napĺňalo.

Ako som spoznala Ivana

Nastal čas, keď vo mne rástla túžba po životnom partnerovi, začala som sa za neho modliť. Chcela som, aby mi Boh požehnal muža, s ktorým budeme môcť spolu slúžiť. S Ivanom sme sa v podstate poznali od malička. Jedného krásneho dňa ma oslovil a začali sme sa viac spoznávať. Hneď sme vedeli, že patríme k sebe. Som Bohu za neho veľmi vďačná. Keď sme spoločne plánovali našu budúcnosť, museli sme riešiť, kde budeme bývať. Ja som si nikdy nepripúšťala, že by som niekedy zo Srbska odišla. Ale Pán Boh mal iné plány a dnes, s odstupom času, naozaj môžem potvrdiť, že Jeho plány sú lepšie než tie naše.

Po presťahovaní do Bratislavy mi bolo veľmi ťažko, všetko bolo iné, noví ľudia a náročné výzvy. Aj v tomto ma Boh naučil spoliehať sa na Neho a dôverovať mu. Požehnal ma nad moje očakávanie, pracujem v jednej americkej biofarmaceutickej firme a minulý rok sa nám podarilo kúpiť byt pri Senci. Už od malička veľmi rada spievam, milujem tráviť chvíle uctievaním nášho Boha, a preto je pre mňa cťou, že takto môžem slúžiť aj v zbore a viesť ľudí spolu s celým tímom bližšie do Božej prítomnosti. Pán nás požehnal mnohými skutočnými priateľmi v zbore Slova života, kde sa cítime ako doma. Boh má naozaj dokonalé plány pre naše životy.