Ježiš bol otvorenou knihou, ktorú učeníci študovali

Details

Published on Tuesday, 10 November 2009 01:00

Skutky apoštolov začínajú zaujímavým prehlásením: „Prvú knihu som napísal, Teofile, o všetkom, čo započal Ježiš činiť a učiť.“ Lukáš, autor knihy Skutkov apoštolov zjavne hovorí o svojom evanjeliu, ktoré napísal už predtým. Z tohto verša však môžeme zistiť aj ďalšiu zaujímavú informáciu: Ježiš nebol teoretický učiteľ. Všetko čo Ježiš vyučoval, prakticky aj aplikoval, dokonca sám išiel príkladom a kázal, vyučoval, uzdravoval, vyslobodzoval z démonických poviazaní, pomáhal chudobným a nasycoval hladných. A to všetko v prítomnosti svojich učeníkov. Aká nádherná biblická škola to musela byť! Ak by sme chceli byť presní a mali zachovať aj správne poradie, tak Ježiš najprv činil a potom aj učil. Ježiš slúžil zástupom a potom, keď všetci odišli domov, trávil čas s učeníkmi a všetko čomu nerozumeli, im ešte povysvetľoval (napr. keď nerozumeli podobenstvám). Ježiš nebol univerzitný profesor a učeníci nechodili na cesty s hŕbou kníh. Ježiš bol otvorenou knihou, ktorú oni celý deň študovali. Takýto druh štúdia potom prinášal skutočné výsledky. Apoštolovia kráčali v tej istej autorite, moci a pomazaní, aké bolo na Ježišovom živote. Ak my dnes nemáme tie výsledky, ktoré mali oni, chyba môže byť len v nás alebo v metóde. Buď nenasledujeme Ježiša ako by sme mali, alebo aj áno, ale používame moderné metódy, ktoré oproti tým biblickým zaostávajú.

Tento prvý verš zo Skutkov však ukrýva ešte ďalší poklad – pravdu, ktorá má ďalekosiahly vplyv na náš život: Ježiš niečo začal... Lukáš jasne hovorí o tom, že Ježiš len začal činiť a učiť. Znamená to azda, že jeho dielo nie je dokončené? Vykupiteľské určite áno, lebo Ježiš na kríži povedal: Je dokonané. Avšak to, že Ježiš odišiel do neba, neznamená, že prestal konať. Pamätajme, že Boh je stále aktívny. Ježiš raz povedal, že stále pracuje, lebo aj Nebeský Otec stále pracuje. A čo my? Máme sa na všetko pozerať so založenými rukami? Spomínam si ešte na situácie z môjho detstva, keď som s niečím pomáhal svojmu otcovi a ak som len tak postával a nebol celkom duchaprítomný a aktívne nespolupracoval, tak som si pochvalu nevyslúžil. Čo sa týka duchovných vecí, nielenže nemáme bezcieľne čakať, ale pokračovať v tých skutkoch, ktoré Ježiš začal pred dvoma tisíc rokmi. V tom je práve to tajomstvo. Ježiš ich stále koná, ale tento raz už nie nezávisle na nás, ale prostredníctvom nás. On chce cez nás hovoriť, pomáhať, uzdravovať, vyslobodzovať... Takýmto spôsobom nielenže šírime Božie kráľovstvo, ale naplno odrážame Krista. Ateista Voltaire raz povedal, že neverí na Kristovo vykúpenie, lebo ho nevidí naplnené v životoch kresťanov. Môžeme to však zobrať aj z druhej strany. Čím viac bude v nás zjavený Kristov charakter a život, tým bude pre bežných ľudí zjavnejšie Kristovo vykupiteľské dielo! Poďme teda „dokončiť“ Skutky svätých apoštolov. Mimochodom, všimli ste si, že sú takpovediac nedokončené? Nie je tam žiadny happy end. Končia tým, že si Pavol prenajal byt, prijímal všetkých, ktorí prichádzali k nemu a kázal kráľovstvo Božie a učil o Pánovi Ježišovi úplne smelo a bez prekážky. Došiel Lukášovi papyrusový zvitok alebo to tak končí zámerne? Nedokončený príbeh totiž môže inšpirovať všetkých súčasných kresťanov v tom, aby ho svojimi skutkami dokončili. Povolania môžeme mať rôzne, ale šancu máme rovnakú.