Hrdinovia bez potlesku

Podrobnosti

Dátum uverejnenia: utorok, 03. február 2009, 01:00

Napísal: Tomáš Šimko

Pred nedávnom ma niekoľko kolegov vytiahlo po práci do kina. Bolo to také príjemné, spontánne vytiahnutie, ktoré som vôbec nečakal a proti ktorému som sa nedokázal ubrániť. Veľmi rád som teda nátlaku podľahol. Vypli sme notebooky a telefóny a hor sa za Dunaj na jedno z 2316 miest v jednej z dvanástich kinosál v najväčšom nákupno-zábavnom centre na Slovensku.

Sedím úplne vzadu pripravený byť absolútne zabavený. Sedím, čakám a trochu ľutujem, že som si nekúpil pukance. „Tak ale za takú cenu?! Aj keď v tej reklame vyzerajú tak chutne.“ Konečne sa skončí posledná reklama a moje myšlienky sa od pukancov za tónov rytmickej melódie pesničky s optimistickým názvom „Another way to die“ začnú upierať na v poradí už 22. „Bondovku“. Quantum Of Solace sa začína! Po približne 120 minútach sa Quantum Of Solace končí a ja absolútne zabavený vychádzam z kinosály a premýšľam. Premýšľam či všetci muži naokolo sú na tom tak ako ja a síce absolútne stotožnení z neomylným a perfektným agentom 007. V aute s prekvapením zisťujem, že v tom nie som sám, ale s Bondom sú stotožnení aj tridsiatnici (dokonca aj ženatí). Neviem čo to v nás je. Akoby každý chcel byť hrdinom. Veď komu by sa nepáčil obdiv, úspech, komu by sa nepáčil potlesk, ktorý sa dostáva bezchybne vyzerajúcim „hrdinom“ dneška s perfektným úsmevom. Ale... sú to fakt hrdinovia? Niekedy úplne nerozumiem za čo vlastne ten potlesk dostávajú.

Keď sa v Biblii píše o hrdinoch, je tam jeden verš, ktorý je takmer až zarážajúci. Po tom ako boli niektorí z hrdinov vymenovaní, nasleduje verš, ktorý hovorí o tom, že „tí všetci pomreli vo viere bez toho, že by dostali Bohom dané zasľúbenia“. Tie zasľúbenia sa splnili, lenže títo ľudia to už nezažili. Napriek tomu neprestali Bohu veriť. Na to sa dá povedať len „wow“. Som Bohu nesmierne vďačný, že som mohol spoznať a stále spoznávam aj skutočných hrdinov.

A vlastne by som sa chcel poďakoval všetkým takýmto skutočným hrdinom a hrdinkám okolo mňa, ktorí žijú životy hodné toho aby som si z nich bral príklad. Ktorí sa neboja ísť proti prúdu, ktorí žijú to v čo veria, ktorí bojujú dobrý boj viery, ktorí prijímajú údery a rozdávajú objatie, ktorí sa odmietajú vzdať, ktorí to robia z lásky a úplne bez potlesku. Nikdy s tým neprestaňte! Ďakujem a tlieskam Vám. A najviac tlieskam a ďakujem najväčšiemu hrdinovi, ktorý sa kvôli mne pred 2000 rokmi vzdal všetkého a šiel na kríž...

Toto sú skutoční hrdinovia, ktorých svet dnes tak veľmi potrebuje! Neboj sa jedným takým stať. Aj tak viem, že niekde hlboko vnútri po tom túžiš.

Staň sa hrdinom a hrdinkou, ktorí budú písať 29. kapitolu Skutkov...

A pre všetkých hrdinov a hrdinky ešte jeden verš Sof 3:17.