Taký malý hriešik

Podrobnosti

Dátum uverejnenia: pondelok, 23. júl 2012, 11:35

Napísal: Martin Hunčár

Niekoľkokrát som sa už stretol s názorom, že keď sa Boh pozerá na rôzne hriechy, tak medzi nimi nerobí rozdiel. Nesúhlasím! Toto je totiž len čiastočná pravda. Samozrejme, môžeme sa zhodnúť na tom, že každý hriech je vo svojej podstate strašný, prieči sa samotnej Božej prirodzenosti, mohli by sme ho dokonca definovať ako útok namierený voči samotnému Bohu. Bežne zvykneme popisovať hriech ako vlastnú cestu človeka, poprípade neposlušnosť, či prestúpenie Božích prikázaní.

Ak však čítame Bibliu pozorne, všimneme si, že Boh posudzuje závažnosť hriechu. Napríklad ten, ktorý neznal, ale konal veci hodné bitky, bude „menej bitý“ ako ten, kto znal vôľu svojho Pána a nezhotovil sa ani neurobil podľa jeho vôle (pozri Luk 12:46– 48) – inými slovami: neznalosť zákona síce neospravedlňuje, ale znižuje mieru trestu vo večnosti. A ak čítame knihu Prísloví, dozvieme sa i to, že Pán rozdeľuje aj hriechy z hľadiska závažnosti. Okrem „bežných hriechov“ sa napríklad spomína šesť vecí, ktoré Boh nenávidí a siedma, ktorá je ohavnosťou jeho duši (pozri Prís 6:16– 19) – čiže dochádza ku kategorizácii jednotlivých prečinov. Ak by sme dali všetky hriechy na jednu úroveň, z Boha by sme urobili nespravodlivého sudcu. Aj ľudsky by bolo neprijateľné, ak by jediný výbuch hnevu voči bratovi mal byť rovnako závažný ako vražda. Ak toto všetko zoberieme do úvahy, vyplýva z toho azda to, že tie takzvané malé hriechy nie sú nebezpečné?

Na prvý pohľad by sa to tak mohlo javiť a pôsobilo by to na človeka v tom zmysle, že si ich jednoducho môže „dovoliť“. To je však veľký omyl. Každý, i ten najmenší hriešik má v sebe ničivú moc. Biblia hovorí, že ten, kto rozsieva v svoje telo, z tela bude žať porušenie (Gal 6:8). Navyše, každý hriech otvára dvere pre ďalší hriech väčšieho kalibru. Napríklad Géhaziho, ktorý zhrešil tým, že neuposlúchol Elizeov príkaz nebrať dary od Námana Sýrskeho, ziskuchtivosť dohnala ku klamstvu, pričom následne „zožal“ malomocenstvo (2Kráľ 5:20-27). Podobne aj všetci dnešní gambleri a narkomani sa neobídu bez lži – popierania svojej závislosti, ktoré má neskôr tendenciu prerásť do krádeže a iných trestných činov.

Existuje ešte jeden transparentný príklad ako zdanlivo nevinný hriech doviedol jedného muža k vražde – a to dokonca najslávnejšieho Izraelského kráľa Dávida! Namiesto toho, aby išiel bojovať proti nepriateľom s ostatnými, zostal vo svojom paláci a bezcieľne sa ponevieral po svojej terase odkiaľ zahliadol ženu umývajúcu sa pri studni. (Povedané rečou dnešného moderného muža: nešiel na bohoslužbu, hoci na to nemal žiadny vážny dôvod a len tak z nudy surfoval po internete, pričom sa v ňom pri kliknutí na jeden obrázok náhle prebudila žiadostivosť.) Dávid sa však nezastavil, neodvrátil zrak, ale zašiel ďalej tým, že dokonca Batšebu pozval do svojho paláca a zhrešil s ňou. Nanešťastie splodil dieťa. S hriechom však ani teraz nechcel vyjsť na svetlo, a tak sa špirála hriechu točila ďalej. Stiahol Uriáša, jej manžela, z boja, opil ho a poslal prespať domov so zámerom, aby mohol v budúcnosti vyvrátiť domnienky, že sa jedná o nemanželské dieťa. Uriáš bol však taký charakterný, že si nechcel dopriať niečo, čo sa nedostalo iným bojovníkom, a tak prespal dve noci v paláci s ostatnými služobníkmi! Smola. Čo teraz? Aby sa zahladili stopy, musí dôjsť k najhoršiemu – Dávid odkáže Joábovi, veliteľovi izraelského vojska, aby Uriáša postavil do prvej línie a nebál sa ho v boji obetovať. Uriáš zomiera a Dávid si myslí, že je všetko v poriadku. No prorok Nátan odhaľuje pravdu a Dávid čelí strašnému odhaleniu, ktoré ho stojí povesť a smrť práve narodeného synčeka (2Sam 11,12:1-23).

Neuveriteľné. Jeden jediný hriech, s ktorým Dávid odmietol jednať, naštartoval ďalší hriech a ten zas ďalší a ďalší. Záver? Aj zdanlivo malý hriešik môže spôsobiť duchovnú katastrofu. Preto nedovoľme „malým“ hriechom rozbujnieť!