Boží Eliáš, alebo Eliášov Boh?

Podrobnosti

Dátum uverejnenia: pondelok, 11. máj 2009, 02:00

Napísal: Peter Čuřík

„Eliáš bol človek, ktorý trpel podobným ako my, a modlil sa horlivo, žeby nepršalo, a nepršalo na zemi tri roky a šesť mesiacov“ (Jak 5:17).

Modlitba je v rukách kresťana úžasnou zbraňou. Modlitba má moc meniť okolnosti podobne, ako to vidíme v živote Eliáša. Ak sú veci v tvojom živote, v ktorých vnímaš, že potrebuješ akúkoľvek zmenu, veľmi ťa povzbudzujem, aby si za to volal k Bohu. Predtým, ako rozpošleš smsky a požiadaš svojho pastora o modlitbu (čo sú tiež správne rozhodnutia), volaj k Bohu sám a budeš možno prekvapený, ako rýchlo začne odpovedať. Ako sa hovorí v Žalme 4:4 „Ale vedzte, že Hospodin učiní zvláštnu vec pri svojom milom. Hospodin vyslyší, keď budem volať k nemu.“

Mnohokrát máme mylnú predstavu, že Boh vypočúva prosby iba niekoľkých špeciálnych „modlitebníkov“. Možno modlitbu našich kazateľov, alebo tej staršej sestry v cirkvi, o ktorej všetci vedia, že sa „vie modliť“, alebo toho nadšeného mladého kresťana, ktorý evidentne miluje Pána. Boh však chce vypočuť aj TVOJU MODLITBU. Boh nevypočul Eliáša preto, že stál v službe proroka. Verš v Jakubovi 5:17 začína slovami: „Eliáš bol človek, ktorý trpel podobným ako my.“ To je úžasne oslobodzujúce poznanie! Eliáš mal podobné slabosti a podobné vnútorné zápasy ako my, no napriek tomu ho Boh vypočul. Zdrojom Božieho zázraku nebol Boží Eliáš ale Eliášov Boh. Asi z nás nikdy nebude Boží Eliáš, ale s istotou môžem o každom znovuzrodenom kresťanovi povedať, že je s ním Eliášov Boh. Eliáš nebol vypočutý preto, že bol Eliáš, ale preto, že sa modlil horlivo.

Ak už sa modlíš, modli sa horlivo. Nemodli sa rutinne či apaticky a bez zapojenia srdca. Bounds povedal: „Nebesia sú príliš zamestnané na to, aby načúvali polovičatým modlitbám.“ Horlivo však nemusí automaticky znamenať emocionálne. Horlivosť nie je na prvom mieste vyjadrená emóciami alebo hlasitosťou modlitby, je to oveľa viac intenzita túžby srdca a miera očakávania na Božiu intervenciu. Príkladom takejto horlivej modlitby je Anna v Starej zmluve, ktorá si od Boha vyprosila syna, ktorého nazvala Samuel, čo znamená „vyslyšaný Boží“.

Boh chce vypočuť naše modlitby tak, aby bolo zjavné, že odpoveď neprišla náhodou. Vypočutá modlitba bude ďalším svedectvom o Božej vernosti. Podobne ako Samuel, vypočuté modlitby sú súčasťou Božích plánov, ktoré môžu presahovať naše vlastné potreby a takisto prinášajú do nášho života radosť. Potvrdzujú nám, že slúžime „živému Bohu“ (1Tim 6:17). Ježiš povedal jednoduché, ale pritom veľmi mocné slová: „Proste a dostanete, aby vaša radosť bola naplnená!“